Moderná "Os zla" a situatívni spojenci: Ako krajiny spojenci Ruska pomáhajú vo vojne proti Ukrajine
Bohdan Mirošnyčenko
Photo: 24 chanel
"Ak nás história niečomu učí, tak tomu, že ustupovať agresorovi a vydávať želané za skutočné je nezmyselné. Je to zrada voči vlastnej minulosti a ignorovanie vlastnej slobody. V diskusiách o návrhoch na zmrazenie jadrového zbrojenia vás dôrazne žiadam, aby ste sa vyhli pokušeniu pýchy, pokušeniu nerozvážne vyhlásiť samých seba za niečo nadradené a rovnako obviniť obe strany, pričom budete ignorovať historické fakty a agresívne sklony ríše zla."
Tieto osudové slová pred viac ako 30 rokmi vyslovil 40. prezident USA Ronald Reagan vo svojom prejave pred Národnou asociáciou evanjelikov. Vtedajší líder Bieleho domu vyzval svojich krajanov a celý svet, aby neodmietali zbrojný súboj medzi západným svetom a ZSSR, pretože takýto prístup považoval za zradu v globálnom boji medzi dobrom a zlom.
Menej než desať rokov po vyslovení týchto dnes už ikonických slov sa Sovietsky zväz rozpadol. No fantómové bolesti po minuloročnej geopolitickej "sláve" nikdy neopustili chodby Kremľa.
Moskva sa opakovane zasahovala do záležitostí svojich susedov: Podnestersko, Južné Osetsko, Abcházsko, Náhorný Karabach. Zo všetkých týchto konfliktov sa však Kremeľ nepoučil. Dlhé roky západné krajiny buď zatvárali oči pred správaním Ruska, alebo sa dokonca snažili agresora upokojiť, organizujúc neslávne známe "resetovania vzťahov".
Táto politika Západu však Rusko len viac podnecovala. Kremeľ rozširoval svoje sféry vplyvu – zasahoval do konfliktov v Afrike, obchodoval s diktátormi, viedol vojnu proti Gruzínsku, anektoval Krym, vojensky zasahoval v Sýrii. Keďže civilizovaný svet mu nedal adekvátnu odpoveď, Moskva sa odhodlala na plnohodnotnú vojnu proti Ukrajine.
Avšak ak pred 30 rokmi bol ZSSR vnímaný ako samostatná "ríša", v súčasných podmienkach jeho nástupníčka – Ruská federácia – nemala dostatok vlastných zdrojov na zvládnutie zdĺhavej vyčerpávajúcej vojny. Aby udržala potrebné tempo bojových operácií, na pomoc jej prišli spojenci – priamo alebo nepriamo – čím vytvorili modernú "Os zla".
Ukrajinská Pravda pripomína, kto a do akej miery pomáha Rusku vykonávať teror proti Ukrajine – a prečo by sme nemali zabúdať na ich rolu. Pretože tieto krajiny zarábajú na ukrajinskom utrpení peniaze, testujú zbrane a získavajú politické výhody.
Bieloruský pohľad na rusko-ukrajinskú vojnu
Napriek tomu, že vo vojne sú zapojení aj väčší a významnejší geopolitickí hráči, začneme s najbližším severným susedom. Práve cez Bielorusko totiž Rusko vtrhlo na Ukrajinu vo februári 2022.
Napriek všetkým rečiam o tom, že Moskva jednoducho využíva Minsk vo svoj prospech, Alexandr Lukašenko má z bojových operácií na Ukrajine svoj vlastný priamy prospech.
V roku 1991 Bielorusko zdedilo mnoho perspektívnych obranných podnikov a niekoľko desiatok konštrukčných kancelárií. Väčšina z nich však trpí vrodenou slabinou – nevyrábajú takmer žiadne finálne produkty, ale len servisujú ruské továrne.
Namiesto hľadania nových trhov sa Lukašenko už v 2000-tych rokoch rozhodol pre jednoduchšiu cestu – prehlboval integráciu s ruským vojenským priemyslom.
Na rozdiel od Ukrajiny Bielorusko nikdy politicky neprerušilo vzťahy s Ruskom, a tak po celý čas rozširovalo vojensko-technickú spoluprácu s Moskvou. V roku 2013 získali bieloruské podniky rovnaké podmienky ako ruské v súťaži o štátne zákazky ruskej armády.
Vďaka peniazom z Kremľa sa krajine podarilo udržať väčšinu vojenských závodov nad vodou. Dnes tieto podniky ponúkajú svoju techniku autoritárskym režimom "globálneho juhu", no ich závislosť od Ruska zostáva kritická.
Bez ruského trhu by bieloruské továrne jednoducho skrachovali, preto nie je prekvapením, že teraz servisujú ruskú armádu. A v podmienkach západných sankcií vojenské objednávky z Moskvy udržujú nažive aj bieloruskú ekonomiku.
Presné údaje o predaji zbraní Rusku zostávajú mimo pozornosti analytikov, pretože transakcie medzi krajinami prebiehajú v rubľoch. Avšak podľa vyhlásení bieloruských úradníkov do roku 2022 Bielorusko každoročne dodávalo Rusku vojenskú techniku v hodnote 250–300 miliónov dolárov. Teraz sa táto suma výrazne zvýšila.
Bieloruské závody vyrábajú optiku, agregáty, komponenty a samostatné systémy, ktorými sú vybavené ruské tanky, lietadlá, raketové komplexy a ďalšie vojenské stroje. Niektoré podniky dostali také veľké objednávky, že v roku 2022 oznámili rozšírenie výrobných kapacít.
Jedným z najhodnotnejších prínosov pre ruskú armádu je dodávka podvozkov. Napríklad minský závod MZKT vyrába platformy takmer pre všetky najdrahšie ruské zbrane: raketové systémy "Topol-M", "Jars", "Iskander", protivzdušné komplexy S-400 a S-500, salvové raketomety "Uragan-1M" a ďalšie.
A Russian Iskander system on a Belarusian MZKT-7939 chassis. Photo: open sources
Nemenej dôležité sú dodávky termovíznych zameriavačov a elektroniky z podniku "Peleng". Produkty tejto továrne Rusi používajú na modernizáciu tankov T-72, T-80, T-90, obrnených transportérov a systémov PVO. Bez bieloruských zameriavačov by boli tieto bojové stroje "slepé".
Podľa vyšetrovania BelPol objednalo Rusko len v roku 2022 približne 1500 takýchto zariadení, ktoré pomohli vybaviť stovky ruských jednotiek novou obrnenou technikou. V súčasnosti "Peleng" predkladá obchodné ponuky na ešte väčšie množstvo.
A Belarusian-Russian sight, the Sosna-U (left). Photo: open sources
Podľa Hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Ukrajiny pomáha "558. letecký opravárenský závod" v Baranavičach Rusku pri opravách stíhačiek MiG-29. Vyšetrovanie Liga.net odhalilo, že tento podnik servisuje aj ruské vojenské vrtuľníky.
A to zďaleka nie je úplný zoznam obranných produktov a služieb, ktoré Bielorusko poskytuje Rusku.
Okrem toho Minsk odovzdáva Moskve časť svojich zásob konzervovanej obrnené techniky a munície, ktoré pochádzajú ešte zo sovietskej éry. Pohyb vlakov s vojenskou technikou pravidelne monitoruje skupina "Belaruski Hajun". Podľa jej údajov odovzdalo Bielorusko Rusku v októbri 2022 až 211 kusov obrnených vozidiel.
Vojensko-technická spolupráca medzi Ruskom a Bieloruskom však nie je jednosmerná. Lukašenko importuje takmer 100 % svojej výzbroje z Ruska a od svojho severného suseda dostal prísľub rozmiestnenia jadrových hlavíc a dodávky systému "Orešnik". To zaručuje, že Bielorusko bude vyrábať zbrane pre Putinov režim až do jeho konca – alebo do pádu samotného Lukašenka.
Irán – sponzor nočných môr Ukrajincov
Len máloktoré krajiny dokážu ponúknuť Rusku nielen výrobné kapacity obranného priemyslu, ale aj vlastné technológie a skúsenosti. Presne takýmto partnerom sa pre Moskvu stal Irán.
V roku 2022 okupanti prvýkrát nasadili iránske drony-kamikadze Shahed-131/136 proti Ukrajine. V tom čase Rusko nemalo v tejto kategórii žiadne vlastné sériové bezpilotné stroje, a tak uzavrelo dohodu o kúpe tejto technológie s cieľom spustiť výrobu v Rusku.
Úplná lokalizácia výroby však vyžadovala čas, no Moskva chcela bombardovať ukrajinskú energetiku okamžite. Preto sa Kremeľ dohodol s Iránom na nákupe 6000 hotových dronov.
Trophy Shaheds at the Defense Tech Valley Summit from Brave1. Photo: Ukrainska Pravda
Aj keď dnes už Rusko vyrába vlastné drony-kamikadze s dlhým doletom, iránske továrne naďalej podporujú ruskú armádu.
Hlavným záujmom Moskvy v Iráne sú továrne na výrobu munície a obrovské sklady zbraní. Teherán má vo výzbroji delostrelectvo sovietskeho kalibru, takže jeho fabriky produkujú 152 mm a 122 mm delostrelecké granáty, 120 mm mínometné strely a rakety pre salvové raketomety "Grad".
Použitie iránskej munície vyrobenej v rokoch 2022 – 2023 bolo opakovane zdokumentované projektom Ukraine Weapons Tracker. Podľa Wall Street Journal sa minulý rok Irán dohodol na dodávke 300 000 delostreleckých granátov pre Rusko. Existenčiu týchto kontraktov potvrdzujú aj ruskí Z-blogeri.
Teraz prichádza stále viac signálov, že Rusko a Irán nekončia a pokračujú v prehlbovaní vojensko-technickej spolupráce proti Ukrajine.
V máji bol v Kurskej oblasti zaznamenaný pád iránskeho útočného dronu Mohajer-6, ktorý niesol riadenú leteckú bombu Qaem.
Okrem toho sa čoraz častejšie objavujú správy o dodávkach iránskych balistických rakiet Fath-360 do Ruska. Zatiaľ síce neboli použité na útoky proti Ukrajine, takže dohoda možno ešte nebola realizovaná.
The design of the Fath-360 launcher varies by series, featuring either round or square missile containers. Photo: Tasnim News Agency, Wikipedia
Obchádzanie sankcií - jedným z príkladov ich spolupráce je civilné letectvo.V roku 2023 ruský dopravca "Aeroflot", ktorý stratil prístup k certifikovaným servisným centrám Airbus kvôli západným sankciám, poslal lietadlo A330 na opravu do Iránu.
Nejde však len o jednotlivé prípady, ale aj o globálne projekty. Podľa výskumu agentúry Bloomberg Teherán a Moskva investujú miliardy dolárov do rozvoja siete suchozemských a námorných obchodných ciest s krajinami Blízkeho východu a Ázie, ktoré majú byť plne chránené pred vplyvom sankcií.
Spoločné problémy, nepriatelia a miliardové anti-západné projekty – to sú dôležité dôvody na podporu a ochranu jeden druhého, pričom ďalej prehlbujú vojensko-technickú spoluprácu.
Dlhý čas boli Moskva a Teherán spojencami v podpore režimu Bašára Asada v Sýrii. Pravdou však je, že mu to nepomohlo udržať sa pri moci, čo môže viesť k pochybnostiam o efektivite tejto spolupráce a zároveň ich povzbudiť k ešte užšej kooperácii.
Rakety, granáty a vojaci z KĽDR
Na vedenie intenzívnych bojových operácií na Ukrajine Rusko potrebuje obrovské množstvo munície. Napriek rozšírenému názoru, že Moskva má stále veľké sovietske zásoby, je každým rokom čoraz zrejmejšie, že to nie je úplne pravda.
Hlavným pomocníkom Kremla pri riešení tohto problému sa stala KĽDR. Armáda Kim Čong-una má historicky silné delostrelectvo a tým pádom aj obrovské zásoby granátov, ktoré sa desiatky rokov hromadili v rámci príprav na vojnu s Južnou Kóreou.
Podľa údajov ukrajinskej vojenskej rozviedky (GUR) dodala KĽDR do Ruska do novembra už 5 miliónov kusov munície. Otázne však je, aká je ich kvalita – granáty sú často zastaralé, pretože ležali na kórejských skladoch už od 60. rokov minulého storočia. Ukrajinská rozviedka už skôr informovala, že polovica tejto munície nefunguje správne a časť si vyžaduje opravu na ruských továrňach. Ruskí vojenskí blogeri opakovane sťažovali na problémy s prachovými náplňami.
Od roku 2023 dodávala KĽDR do Ruska výlučne muníciu, no teraz sa z nej stal najviac zapojený vojenský spojenec Moskvy. Do zimy 2024 už Kim Čong-un posiela Putinovi nielen milióny granátov, ale aj vojenskú techniku, rakety a dokonca aj vojakov.
Od začiatku roka 2024 začala KĽDR dodávať Rusku balistické rakety KN-23, ktoré sa podobajú na ruský „Iskander“. Aj tu sa však objavujú problémy s kvalitou.
Počas roka sa v Rusku objavili aj severokórejské vojenské vozidlá, napríklad 170 mm delostrelecké systémy M1989 Koksan, raketomety M-1991 a protitankové bojové vozidlá Bulsae-4.
Najznepokojujúcejším signálom je však nasadenie severokórejských vojakov, ktorých rozviedka už eviduje viac ako 7 000.
Z historického pohľadu je tento krok mimoriadne neobvyklý – prípady, keď ázijské armády bojovali v európskych vojnách, by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky.
Od mongolskej invázie sa ázijské krajiny takmer nikdy neodvážili poslať vojakov do Európy. Dokonca ani počas druhej svetovej vojny Japonsko, ktoré bolo jej aktívnym účastníkom, nebojovalo priamo v Európe.
M1989 Koksan artillery systems in Russia. Photo: Russian Telegram channels
Je zrejmé, že pre Kim Čong-una je takáto spolupráca veľmi výhodná. Okrem garancie ochrany pred nepriateľom na juhu, môže Rusko zdieľať s Pchjongjangom mnohé vojenské a jadrové technológie. Napríklad, nedávno sa počas skúšok v Severnej Kórei objavili kamikadze drony, ktoré sú veľmi podobné ruským „Lancetom“.
Čínsky beneficient
Formálne čínska vláda deklaruje, že nebude pomáhať Putinovi vo vojne, aby sa vyhla ďalšiemu balíku západných sankcií.
Na prvý pohľad je skutočne ťažké nájsť čínsku stopu na vojne na Ukrajine, ak neberieme do úvahy malé špionážne drony dvojitého použitia a dodávky elektronických komponentov pre ne, ktoré sa nachádzajú ako v Rusku, tak aj na Ukrajine.
Avšak Čína je pre Rusko kľúčovým záchranným kolesom, pretože rozmery jej priemyslu a ekonomiky umožňujú zarobiť na čínskom trhu. Predovšetkým ide o kúpu ruských prírodných zdrojov, ktoré sú pod sankciami v Európe. Na oplátku Rusko získa prístup k materiálom a strojom pre svoje obranné závody v Číne.
Napriek mnohým klikbajtovým titulkom typu „Čína opustila Rusko“, Peking v skutočnosti krok za krokom zvyšuje svoju účasť na vojne. Napríklad podľa Bloombergu, čínske spoločnosti poskytujú Rusom snímky z rozviedkových satelitov. Reuters informoval, že Ruská federácia vyvíja v Číne dlhodoché drony.
Na fronte bola zaznamenaná aj určitá čínska vojenská technika. „Militárny“ písal o terénnych vozidlách Desertcross-1000-3 a obrnených vozidlách ZFB-05, ktoré používajú okupanti.
Aktuálne Čína, vzhľadom na svoju záujem o obchodovanie so západnými krajinami, si zatiaľ nemôže otvorene dovoliť pomáhať Rusku všetkými dostupnými prostriedkami. Ale spoločná anti-západná rétorika Si Ťin-pchinga a Putina, ako aj perspektíva získať prístup k ruským vojenským technológiám, môže podporiť ďalšie zblíženie autoritárskych režimov.
Situatívni spojenci alebo cynickí podnikatelia
Mnohé krajiny pomáhajú Putinovi vo vojne čisto z politickej blízkosti alebo závislosti na Rusku. Napríklad Uzbekistan a Kazachstan poskytujú Kremľu neoceniteľnú pomoc pri výrobe munície, dodávajúc suroviny na strelný prach cez logistické trasy, ktoré boli vybudované ešte za sovietskych čias.
Niektoré partnerské štáty sa stávajú hubmi na obídenie sankcií a prepredaj ruským závodom kritického vybavenia a náhradných dielov zo západných krajín. Medzi tieto krajiny patrí Gruzínsko, Arménsko, krajiny Strednej Ázie a ďalšie. Najvýraznejším príkladom je Kirgizsko, ktoré v rokoch 2020–2021 exportovalo tovar do Ruska za 600 miliónov dolárov, a v rokoch 2022–2023 už za 1,8 miliardy dolárov.
Rusko tiež naberá žoldnierov z chudobných krajín na vojnu alebo prácu v obranných závodoch. Niektoré krajiny, ako Nepál, sa bránia ruským náborárom a dávajú im po rukách, zatiaľ čo iné, zdá sa, im nebránia verbovať svojich ľudí.
Predovšetkým ide o priateľské krajiny Afriky, ktoré sú priateľské k Rusku. Zvlášť ministerstvá školstva Ugandy a Etiópie podporovali ruský program Alabuga Start, ktorý zahŕňa nábor miestnych obyvateľov na prácu v meste Elabuga, kde sa vyrábajú bojové drony.
Naopak, v loajálnych Rusku Nigeri a Mali tempo náboru afrických žoldnierov na vojnu výrazne vzrástlo, pretože miestni úradníci priamo pomáhajú ruským náborárom.
A leaflet for Russian mercenaries in Africa. Photo: Ukraine's Defence Intelligence
Od začiatku rozsiahlej invázie sa západní spojenci zhodli na názore, že rozhodnutie o skončení vojny nemôže byť prijaté bez Ukrajiny.
Takýto pevný postoj bol istý čas považovaný za nezlomný, že Rusko ako agresor musí zaplatiť za to utrpenie, ktoré spôsobilo Ukrajincom.
S každým novým rokom a každým novým politickým cyklom v tých či iných demokraciách sa zdá, že zabúdajú na to, na čom trvali. Naopak, totalitné štáty, ktoré sa stali základom čoraz zjavnejšej "Osy zla", naďalej poskytujú podporu Moskve.
Napokon, chcelo by sa veriť, že príde čas, keď Rusko plne zaplatí za svoje činy. A veľmi by sme si priali, aby sa nezabudlo ani na jej spojencov.