Diskvalifikácia Le Penovej: šanca na návrat k tradičnej politike vo Francúzsku

Photo: REUTERS - Charles Platiau - Philippe Laurenson / Montage photo L'Express

V apríli 2027 sa vo Francúzsku uskutočnia ďalšie prezidentské voľby. Počas 60 rokov formovali politiku Piatej republiky dve hlavné politické sily – Socialistická strana (PS) a konzervatívci (v súčasnosti najmä zastúpení Republikánmi – LR). Ich kandidáti sa striedali v prezidentskom kresle od roku 1958 až do roku 2017 – de Gaulle, Pompidou, Giscard d’Estaing, Mitterrand, Chirac, Sarkozy, Hollande.

Roky 2010 priniesli zintenzívnenie hospodárskych a sociálnych rozporov v Európe. Migračná kríza viedla k nárastu euroskepticizmu a k poklesu popularity tradičných strán. Kandidatúra Emmanuela Macrona v roku 2017 bola vnímaná ako odpoveď na tieto výzvy. Jeho kandidatúra mimo dvoch klasických strán v podstate zanechala ruiny na oboch ideologických krídlach: časť členov strán a za nimi aj voliči sa presunuli do stredu, ktorého stelesnením bol 39-ročný politik. Tento nový politický tábor bol neskôr označený ako „macronisti“. Macronizmus de facto rozložil zaužívaný politický systém Francúzska.

Nezohľadnilo sa však to, že významná časť elektorátu sa začne prikláňať k radikálnejším silám na oboch póloch – Nepoddajné Francúzsko (LFI) na ľavici a Národné združenie (RN) na pravici. Sklamanie z politiky Macronovho prvého mandátu viedlo k tomu, že v prvom kole prezidentských volieb v roku 2022 získali predstavitelia „netradičných“ politických síl spoločne viac než 50 % hlasov. V druhom kole, opäť si voliči vyberali medzi Macronom a Le Penovou, no rozhodli sa opäť pre úradujúceho prezidenta. Ak však v roku 2017 rozdiel medzi finalistami činil 33 %, v roku 2022 sa zmenšil na polovicu – na 17 %.

Znovuzvolenie za takú cenu podmienilo mimoriadne neúspešný začiatok druhého mandátu: v parlamentných voľbách, ktoré sa konali o 2 mesiace neskôr, prezidentský blok Ensemble nezískal väčšinu. Celkovo v týchto voľbách nezískala väčšinu v Národnom zhromaždení žiadna politická sila. To je v rámci Piatej republiky výnimočné, keďže volebný systém je navrhnutý tak, aby najsilnejšia politická strana získala väčšinu mandátov aj bez potreby vytvárať koalíciu. Preto bol tento výsledok oprávnene vnímaný ako prezidentova prehra.

Macron je v polovici svojho druhého a posledného prezidentského mandátu. Nastal čas zvoliť nástupcu, inak macronizmus zanikne spolu s odchodom zakladateľa tohto hnutia. Neobľúbená vnútorná politika, najmä dôchodková reforma z roku 2023, výrazne oslabila podporu už aj tak nepopulárneho prezidenta. Novú porážku utrpeli macronisti vo voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2024. Predčasné parlamentné voľby, vyhlásené po týchto výsledkoch, viedli k strate aj relatívnej väčšiny, ktorú prezidentský blok ešte mal v predchádzajúcom období Národného zhromaždenia. Ilustráciou politickej nestability Macronovho druhého mandátu je fakt, že len počas roka 2024 sa vo Francúzsku vystriedali štyria premiéri. Šance na zvolenie niekoho z tábora súčasného prezidenta v roku 2027 sa tak javia čoraz menej reálne.

Zatiaľ čo neschopnosť spamätať sa zo šoku z roku 2017 prenasleduje socialistov a republikánov počas oboch Macronových mandátov, prezidentské voľby v roku 2022 priniesli pre obe strany katastrofálne výsledky – ich kandidáti zostali ďaleko za druhým kolom. Kandidátka Socialistickej strany získala len 1,75 % hlasov. Jej protivníčka z Republikánskej strany získala len 4,78 %. Rovnaký trend sa potvrdil aj v parlamentných voľbách – PS a LR získali len 65 a 51 kresiel zo 577. Naopak, ideologickí konkurenti na okrajoch spektra zaznamenali prudký nárast, najmä RN – strana Marine Le Penovej. Zatiaľ čo na začiatku Macronovho prezidentstva mala strana len 7 poslancov, dnes má frakcia Le Penovej už 119 členov.

Marine Le Penová kandidovala na prezidentku trikrát – v rokoch 2012, 2017 a 2022 – a zakaždým dosiahla lepší výsledok. Najnovšie prieskumy jej sľubovali až 37 % hlasov v prvom kole, čo je dvojnásobok oproti najbližším konkurentom. Rozsudok súdu z 31. marca 2025 ju však takmer určite diskvalifikuje z prezidentských volieb v roku 2027. Je zrejmé, že ju nahradí Jordan Bardella, tvár strany v posledných rokoch, ktorý však bude mať v čase volieb len 31 rokov. Strana, ktorú bude reprezentovať buď Le Penová, ak sa jej podarí napadnúť zákaz kandidovať, alebo mladý Bardella, bude v roku 2027 značne oslabená a vnútorne demoralizovaná. Existujú teda vážne dôvody domnievať sa, že vrchol popularity RN nastal už v roku 2024 – aspoň v tomto historickom období.

Na pozadí neutralizácie Le Penovej a neúspešného druhého mandátu Macrona môžeme byť v prezidentských voľbách 2027 svedkami obnovy tradičného politického systému, ktorý fungoval od 60. rokov. Po rokoch v opozícii sa v radoch socialistov a republikánov objavili nové výrazné osobnosti. V najbližších mesiacoch si obe strany zvolia svojich lídrov, čím sa začne príprava na prezidentské voľby. Posledné veľké testovanie síl sa očakáva v marci budúceho roka, keď sa budú vo Francúzsku konať komunálne voľby.