Umelá inteligencia vo voľbách: ako technológie v roku 2024 ovplyvňovali demokraciu

Photo: Shutterstock

Podľa správy Global Risks Report 2024 sa dezinformácie a manipulatívne kampane stali najväčšou globálnou hrozbou v krátkodobom horizonte. Zároveň v dlhodobom výhľade, vypočítanom na nasledujúce desaťročie, dezinformácie zostávajú medzi kľúčovými výzvami, pričom obsadili piate miesto v rebríčku globálnych rizík.

Photo: World Economic Forum

Začiatkom roku 2024 Svetové ekonomické fórum zverejnilo správu, ktorá zobrazovala predpokladanú úroveň rizika dezinformácií v rôznych krajinách — od Indie, kde boli dezinformácie označené za hrozbu číslo jeden, až po USA a Európu, kde patrili medzi desať najväčších rizík.

Photo: World Economic Forum

Teraz, keď sa obzeráme za udalosťami roku 2024, vidíme, aké presné boli tieto prognózy. Vo viac ako 60 krajinách sveta sa konali voľby — bol to rekordný rok pre demokraciu. Ale zároveň aj rekordný rok pre dezinformácie.

Od USA po Indonéziu — kandidáti, ich tímy a dokonca aj bežní priaznivci využívali umelú inteligenciu na ovplyvňovanie voličov, manipuláciu s emóciami, šírenie falošných správ alebo dokonca na popieranie pravdy.

V tomto článku sme zhromaždili najvýraznejšie príklady toho, ako v rôznych krajinách sveta umelá inteligencia pomáhala (alebo škodila) kandidátom v ich snahe o získanie moci.

Budeme hovoriť o USA, Indii, Japonsku, Indonézii a Pakistane.

Ilúzia podpory: ako umelá inteligencia formuje obraz kandidáta v mysliach voličov

V auguste 2024 sa urputný boj viedol nielen o hlasy voličov, ale aj o... realitu. V Detroite vyšlo viac ako 15 000 ľudí na podporu viceprezidentky Kamaly Harris a jej spolukandidáta Tima Waltza. Fotografie a videá z mítingu zaplavili médiá. Ale Donald Trump vyhlásil, že dav bol výmysel, vytvorený umelou inteligenciou. Bez akýchkoľvek dôkazov, bez následného dementovania po odhalení.

Scéna z mítingu Kamaly Harris a Tima Waltza v Detroite 7. augusta. Photo from open sources

Príspevok Donalda Trumpa. Photo from open sources

Toto je klasický príklad tzv. „dividendy klamára“ — keď samotná existencia technológií, ako sú deepfake videá alebo generatívna umelá inteligencia, sa stáva nástrojom na popieranie pravdy. Termín „dividenda klamára“ bol podrobne opísaný v štúdii z roku 2018. Ide o situáciu, keď politici a verejné osoby využívajú rastúcu nedôveru voči digitálnemu obsahu na spochybnenie pravdivých informácií. Ak ich video alebo audio usvedčí z korupcie, klamstva alebo zločinu, stačí povedať, že hlas alebo tvár vytvorila umelá inteligencia. Spoločnosť, preťažená falošnými správami, pochybnosťami a informačným šumom, tomu ľahko uverí.

V USA bolo uskutočnené výskumné šetrenie na vzorke 15 000 ľudí. Výsledky ukázali, že politici, ktorí označujú pravdu za „falošnú“, získavajú väčšiu podporu než tí, ktorí jednoducho mlčia alebo sa ospravedlnia.

Počas volieb v roku 2024 v USA prešla dezinformačná taktika premenou: zatiaľ čo v roku 2016 bola hlavnou hrozbou vonkajšia intervencia, tentoraz falošné správy vytvárali a šírili samotní americkí voliči. Konzervatívni blogeri aktívne používali umelú inteligenciu na zverejňovanie obrázkov Donalda Trumpa obklopeného afroamerickými voličmi, čím vytvárali ilúziu jeho masovej podpory medzi touto komunitou — kľúčovým voličským segmentom, ktorý v roku 2020 zabezpečil víťazstvo Joeovi Bidenovi.

Obrázok, ktorý vytvoril a šíril rozhlasový moderátor Mark Kaye a jeho tím pomocou umelej inteligencie, je jedným z desiatok falošných obrázkov zobrazujúcich afroamerických podporovateľov Trumpa. AI-Generated image

Jedným z názorných príkladov je obrázok Trumpa s afroamerickými voličmi na verande. Išlo o satirický príspevok, no situácia sa zmenila, keď používateľ X s prezývkou Shaggy pridal titulok, v ktorom tvrdil, že Donald Trump zastavil svoj sprievod, aby sa s nimi osobne stretol. Výsledok — viac ako 1,3 milióna zhliadnutí.

Obrázok sa široko šíril na sociálnych sieťach s popisom, že Trump zastavil svoj sprievod, aby sa odfotografoval s týmito mužmi. AI-Generated image

Toto je len jeden z prípadov, ktorý ukazuje, ako funguje rozvetvená sieť influencerov podporujúcich Trumpa. Nemajú oficiálny status, no ich správy dokonale zapadajú do informačného prostredia výhodného pre kandidáta. Vďaka takejto decentralizovanej štruktúre dezinformácií je každý falošný obsah vnímaný ako „hlas ľudu“, nie ako súčasť cielenej kampane, čo ešte viac sťažuje boj proti manipuláciám.

Napriek snahám sociálnych sietí o označovanie umelo vytvorených obrázkov a práci fact-checkerov vlna falošného obsahu naďalej ovplyvňuje verejnú mienku.

„Aj keď si uvedomujete, že ide o nepravdu, neustále opakovanie falošných správ, ktoré zveličujú podporu určitého kandidáta, môže zanechať stopu v mysli,“ hovorí Peter Adams, senior viceprezident pre výskum v organizácii News Literacy Project.

Trump a jeho sieť lojálnych influencerov počas volebnej kampane aktívne využívali falošný obsah. Príklady zahŕňajú zverejnenie obrázku, na ktorom údajne Taylor Swift podporuje Trumpa, hoci v skutočnosti speváčka otvorene podporovala Kamalu Harris.

Falošný obrázok údajnej podpory Trumpa zo strany Taylor Swift

Ďalší AI-generovaný obrázok ukazoval Trumpa v epicentre povodne po hurikáne pred voľbami — kráčal tam údajne spolu so záchranármi:

AI-Generated image

A ešte ďalšia fotografia ho zobrazovala, ako rozdáva postihnutým šeky v hodnote 1300 dolárov. Ani jedna z týchto príhod nemala nič spoločné s realitou.AI-Generated image

Toto sú len niektoré príklady z rozsiahlej kampane, v ktorej sieť influencerov blízkych Trumpovi masovo šírila AI-generované falošné správy na jeho podporu. Ľudia pri prezeraní príspevkov na sociálnych sieťach zriedkakedy spochybňujú pravosť toho, čo vidia — väčšina si podvrh ani nevšimne. No práve frekvencia a množstvo takéhoto obsahu postupne vytvárajú v mysliach ľudí určitý obraz kandidáta, bez ohľadu na to, či je pravdivý alebo nie.

Keď politici hovoria zo záhrobia: ako umelá inteligencia zmenila voľby v Indii

Všeobecné voľby v Indii v roku 2024 sa stali nielen najväčšími na svete podľa počtu voličov – takmer 1 miliarda občanov –, ale aj ukážkovým príkladom toho, ako umelá inteligencia dokáže zmeniť samotnú podstatu politickej komunikácie.

V krajine, kde miera gramotnosti dosahuje len 77,7 % a viac ako 22 % obyvateľov má problémy s čítaním a písaním, sa tradičné metódy kampane ukázali ako nedostatočné. Politické strany, najmä vládnuca BJP, stavili na inovácie: hlasové hovory, audio správy, personalizované video odkazy, masové deepfaky a dokonca aj „vzkriesenie“ lídrov minulosti.

Kľúčovým nástrojom sa stali robotizované personalizované telefonáty. Náklady na tieto hovory boli osemkrát nižšie ako prevádzka call centier, no vytvárali efekt osobného kontaktu. Milióny Indov dostali hovor s hlasom Narendru Módího, ktorý ich vyzýval, aby prišli voliť. Pre mnohých to bol veľký zážitok – po voľbách sa delili o svoje dojmy, že ich „osobne pozval premiér“. Časť voličov si ani neuvedomila, že komunikovali s algoritmom a nie so skutočnou osobou.

Umelá inteligencia tiež pomohla prekonať jazykovú bariéru — v krajine s 22 oficiálnymi jazykmi a stovkami dialektov Módí „prehovoril“ aj v dialektoch, ktoré nikdy predtým neovládal.

Personalizácia však nebola jedinou technologickou inováciou. Volebná kampaň sa zmenila na vojnu deepfakov. Lídri „tancovali“ v falošných videách, spievali bollywoodske piesne a vydávali vymyslené vyhlásenia.
Skutočnou novinkou však bolo „vzkriesenie“ politikov zo záhrobia.

Je známe najmenej o troch prípadoch, keď strany využili umelú inteligenciu na vytvorenie odkazov od dávno zosnulých lídrov. Virtuálny A. I. Karunanidhi, kultová postava Tamil Nádu, vyzýval na podporu mládeže a demokracie. Hlas Jayalality, ktorá zomrela v roku 2016, požiadal občanov o podporu konkrétneho kandidáta. V inom prípade politikov syn „oživil“ svojho otca na vlastnú volebnú kampaň.AI-Generated image

Japonsko volí budúcnosť: ako programátor s AI avatarom zmenil politickú komunikáciu v Tokiu

V krajine, kde sa tradície prelínajú s modernými technológiami, sa politická kampaň 33-ročného programátora Takahira zapísala do pamäti ako prelom v interakcii medzi mocou a občanmi. V roku 2024 sa tento podnikateľ, inšpirovaný svojimi vedecko-fantastickými úvahami o úlohe umelej inteligencie v politike, rozhodol vyzvať zaužívané pravidlá. Jeho cieľ bol jednoduchý a zároveň ambiciózny — narušiť zastaraný model jednostrannej komunikácie medzi kandidátmi a voličmi.

Bez politických skúseností, ale so znalosťami technológií, Takahiro začal svoju kampaň za post guvernéra Tokia. Už o niekoľko mesiacov sa umiestnil na piatom mieste spomedzi 56 kandidátov a upútal pozornosť nielen Japoncov, ale aj odborníkov z celého sveta.

Kampaň Takahira sa stala ukážkou toho, ako možno umelú inteligenciu integrovať do demokratických procesov v troch krokoch:

Od počúvania k porozumeniu.
Prvým krokom bolo rozsiahle prieskumy verejnej mienky. Prostredníctvom komentárov na sociálnych sieťach AI analyzovala tisíce spätných väzieb, zoskupovala ich do tematických klastrov a vytvárala reálny obraz potrieb a problémov obyvateľov Tokia.
Od manifestu k dialógu.
Namiesto toho, aby voličom predložil hotový program, Takahiro otvoril platformu na návrhy. Jeho tím zhromažďoval a systematizoval nápady občanov, pričom ich myšlienky sa stali základom politického kurzu.
AI na linke.
Vyvrcholením bolo spustenie avatara — AI Takahira. Virtuálny kandidát v reálnom čase odpovedal na otázky voličov, vysvetľoval svoje postoje a ukazoval novú úroveň dostupnosti politika.

„Ľudia prvýkrát pocítili, že ich nielen počujú, ale aj skutočne vnímajú a berú do úvahy,“ povedal Takahiro v jednom z rozhovorov.

Aj keď voľby nevyhral, už vo februári 2025 bolo oznámené, že úradujúci guvernér Tokia, jeho bývalý súper, pozval Takahira na spoluprácu. Spoločne spustili projekt, v ktorom systém na zber občianskych podnetov vyvinutý Takahirom sa stal oficiálnym nástrojom mestskej správy.

Teraz umelá inteligencia pomáha samospráve identifikovať hlasy občanov, ktoré si zaslúžia pozornosť — nie cez byrokratické procesy, ale prostredníctvom živého digitálneho dialógu.

Umelá inteligencia v službách politiky: ako sa Pakistan stal arénou deepfakeov a virtuálnych prejavov

V roku 2024, keď sa Pakistan opäť ponoril do víru politickej nestability, pozornosť sveta nepriťahoval ani tak výsledok volieb, ako skôr spôsob, akým opozícia bojovala o svoj hlas. V krajine, kde demokracia už dávno balansuje na hrane represie a kde sa vojenský tlak prejavuje na každom kroku politického procesu, sa umelá inteligencia nečakane stala nástrojom odporu.

Bývalý premiér Imran Chán, odsúdený na 10 rokov za korupciu a vylúčený z volieb, našiel spôsob, ako zostať prítomný v predvolebnej kampani — aj spoza mreží. Jeho tím spustil sériu vyhlásení, v ktorých boli Chánov hlas a obraz vytvorené pomocou AI. Algoritmy premieňali poznámky, ktoré posielal z väzenia, na prejavy, ktoré sa okamžite šírili digitálnymi kanálmi. AI-Generated image

Keď sa 8. februára ukončilo sčítanie hlasov a bolo oznámené, že nezávislí kandidáti spájaní s Chánovou stranou Pakistanský hnutie za spravodlivosť (PTI) získali najviac kresiel v parlamente, práve virtuálny hlas Imrana Chána oznámil víťazstvo. Bola to symbolická kulminácia kampane, v ktorej politik, fyzicky izolovaný od spoločnosti, naďalej inšpiroval svojich priaznivcov pomocou technológií.

Pakistanská politická realita však bola zložitejšia než jednoduchá aritmetika volebných výsledkov. Vzhľadom na zákaz PTI museli kandidáti kandidovať ako nezávislí a po voľbách sa pripojili k strane Sunni Ittehad Council (SIC), čo umožnilo vytvoriť najväčšiu frakciu v Národnom zhromaždení.

Napriek tomu žiadna sila nezískala absolútnu väčšinu. Moc sa vrátila do rúk dobre známych hráčov: Pakistanská moslimská liga (Nawáz) (PML-N), vedená Šahbázom Šarífom, vytvorila koalíciu s Pakistanskou ľudovou stranou (PPP) a ďalšími spojencami. Šaríf, ktorý už predtým pôsobil ako premiér, sa opäť vrátil na čelo krajiny.

Pakistan však odhalil aj temnú stránku nových technológií. V krajine, kde patriarchálne normy stále výrazne formujú spoločenské rámce, sa sexualizované deepfakey stali mocnou zbraňou proti ženám v politike.

Jedna z opozičných líderiek sa stala obeťou diskreditačnej kampane — na internete sa objavili sfalšované videá intímneho charakteru, ktorých cieľom bolo zničiť jej povesť. V prostredí, kde je koncept "cti" nesmierne dôležitý a kde prípady vrážd zo cti každoročne počítajú na stovky, sa takéto falošné videá stávajú nielen nástrojom politického nátlaku, ale aj reálnou hrozbou pre život.

Pakistan zažíva prudký nárast prístupu k internetu. Tento digitálny prelom však sprevádza nízka úroveň mediálnej gramotnosti. Pre milióny nových používateľov všetko, čo sa objaví na obrazovke smartfónu, pôsobí ako pravda. V takomto prostredí majú deepfakey mimoriadnu silu ovplyvňovať — spoločnosť sa ešte nenaučila spochybňovať to, čo vidí.

Indonézia: Od "krvavého generála" k milému imidžu pre generáciu TikToku

Vo februári 2025 sa Indonézia stala ďalšou obeťou nebezpečnej hry s realitou, kde sa hranica medzi skutočným a vymysleným vďaka technológiám úplne stiera. Tentokrát deepfake videá nepoužili politici, ale podvodníci. Tí vytvorili video, v ktorom prezident krajiny osobne "oslovoval" občanov s prosbou... o zaslanie peňazí.

Vo sfalšovanom videu prezident vyzýval ľudí, aby ho kontaktovali cez WhatsApp a zaplatili od 250 000 do 1 milióna rupií (približne 15 až 60 amerických dolárov) údajne ako administratívny poplatok na získanie finančnej pomoci. Samozrejme, žiadna pomoc sa ku "obetiam" nedostala. Tento prípad sa stal symbolom novej éry podvodov, kde už nie sú potrebné telefonáty od "falošných bankárov" — stačí presvedčivé video s tvárou hlavy štátu.

Zaujímavé je, že samotný prezident Indonézie rok predtým aktívne využíval silu vizuálnych manipulácií — ale v rámci vlastnej politickej kampane. Medzi opozíciou bol známy ako "krvavý generál" kvôli obvineniam z vraždy aktivistov, čo mu medzi staršou generáciou a medzi ľudskoprávnymi organizáciami prinieslo veľmi negatívny imidž.

Jeho tím však našiel riešenie: vytvorili nový vizuálny obraz — milého, usmievavého „bábätka“, špeciálne prispôsobeného pre mladé publikum na sociálnych sieťach. Vďaka premyslenému cielenému marketingu a použitiu ľahkých, priateľských vizuálov sa kampaňovi podarilo premeniť prísneho vojaka na "priateľa mladých". Výsledok na seba nenechal dlho čakať — prezident zvíťazil s podporou generácie, ktorá ani len netušila o jeho kontroverznej minulosti.

Indonézia ukázala dve strany mince pri využívaní moderných technológií:

– Na jednej strane politický rebranding pomocou AI-generovaného imidžu pomohol kandidátovi vyhrať voľby, "očistiť" jeho povesť.

– Na druhej strane však tá istá dôvera vo vizuálny obsah viedla k masovým podvodom, keď občania dobrovoľne zasielali peniaze „prezidentovi“ z deepfake videa.

V krajine, ktorá sa rýchlo digitalizuje, ale ešte si nestihla vybudovať dostatočné kritické myslenie voči médiám, sa takéto prípady stávajú nebezpečnou normou.

Umelá inteligencia a voľby: budúcnosť, ktorá už prišla

Voľby po celom svete v roku 2024 sa stali bezprecedentným testovacím poľom pre možnosti umelej inteligencie. Od Indie cez Japonsko až po Pakistan a Indonéziu — AI aktívne transformovala politické kampane, spôsoby komunikácie s voličmi a nástroje manipulácie verejnou mienkou.

Tento prehľad pokrýva len malú časť globálnych prípadov, no aj tie umožňujú vyzdvihnúť kľúčové smery, v ktorých umelá inteligencia už radikálne zmenila prístup k volebným procesom.

Hlavné trendy využívania AI vo voľbách:

Personalizované hovory a správy.
AI umožnila politikom oslovovať milióny voličov vo formáte „osobného dialógu“. Automatizované hovory, hlasové správy a avatary kandidátov sa stali normou. Príklad Indie ukázal, aké efektívne môžu byť tieto nástroje pri mobilizácii elektorátu v viacjazyčných spoločnostiach s nízkou úrovňou tradičnej politickej angažovanosti.
Deepfaky: politická zbraň a nástroj diskreditácie.
Od virtuálnych prejavov uväznených lídrov v Pakistane až po sexualizované útoky na političky — AI-generované videá a obrázky sa stali univerzálnym nástrojom ovplyvňovania. Mimoriadne znepokojujúcim trendom je využívanie deepfakov na ničenie reputácie, najmä v patriarchálnych spoločnostiach s nízkou mediálnou gramotnosťou.
Šírenie prostredníctvom siete influencerov.

V USA a ďalších krajinách sa falošný a manipulatívny obsah čoraz častejšie šíri cez blogerov a lojálnych influencerov. Tým vzniká situácia, kde kandidáti formálne "nie sú zapletení", ale dezinformácia sa šíri nekontrolovane, využívajúc dôveru publika k známym tváram na sociálnych sieťach.

Umelá inteligencia už nie je len technologickou novinkou vo volebných kampaniach — stala sa ich plnohodnotným motorom. Od tvorby avatarov kandidátov až po masové šírenie deepfakov — nové nástroje už menia to, ako volíme, koho si vyberáme a ako chápeme politiku.

Budúcnosť demokracie závisí od toho, či spoločnosti dokážu včas pochopiť rozsah týchto výziev a nájsť rovnováhu medzi technologickým pokrokom a ochranou pravdy. Pretože tam, kde AI unikne spod kontroly, voľby prestávajú byť skutočnou voľbou.