Analyzujeme masové protesty v Turecku

Tunahan Turhan / SOPA Images / ZUMA Press Wire / Scanpix / LETA

Ale najprv, aby ste sa lepšie dostali do kontextu, vám odporúčame pozrieť si pôsobivé zábery z ulíc protestujúceho Turecka.Chris McGrath / Getty Images

Kto je Ekrem İmamoğlu?

Nebudeme opisovať celý životopis starostu Istanbulu, ale zameriame sa na niekoľko zaujímavých momentov. İmamoğlu sa narodil v roku 1970. V porovnaní s Erdoganom, ktorý má dnes 71 rokov, vyzerá 55-ročný İmamoğlu ako mladý a energický politik. Jeho otec vlastnil stavebnú firmu, čo mu pravdepodobne pomohlo dostať sa na Americkú súkromnú univerzitu v Kyrenii. To je zaujímavé, pretože na rozdiel od klasického tureckého vzdelania táto univerzita používala americké modely a metódy výučby.

Už v 90. rokoch sa İmamoğlu začal zaujímať o politiku a v roku 2013 dosiahol prvé veľké víťazstvo. Kandidoval na starostu v istanbulskej štvrti Beylikdüzü a porazil kandidáta vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorú vedie Erdogan.Tu nastáva vtipný moment, ktorý možno ovplyvnil aj súčasnú situáciu. Rozdiel medzi kandidátmi bol len niečo vyše 13-tisíc hlasov – teda 0,2 %, no Najvyššia volebná rada Turecka výsledky anulovala, pretože podľa vyšetrovania bola nesprávne organizovaná práca volebných pozorovateľov. Erdogan, zhodou okolností (alebo ani nie), aktívne žiadal toto rozhodnutie, pričom tvrdil, že rozdiel 13-tisíc hlasov je príliš malý na definitívny verdikt.

Ale ten naozaj zábavný moment ešte len prichádza. Boli vypísané nové voľby, v ktorých İmamoğlu v júni 2019 vyhral s ešte väčším náskokom ako predtým. A práve vtedy sa o ňom dozvedela široká verejnosť. Jeho ďalším krokom sa stalo miesto starostu Istanbulu.

Začiatok problémov

Zdá sa, že popularita mimoriadneho politika nezapadala do plánov Erdogana. V decembri 2022 súd v Istanbule odsúdil İmamoğlua na dva roky a sedem mesiacov väzenia. Uhádnete za čo? Za urážku zamestnancov Najvyššej volebnej rady Turecka. Áno, İmamoğlu ich nazval „idiotmi“. Pravda, mal na mysli tých, ktorí anulovali výsledky volieb ešte v roku 2019. Ukázalo sa však, že tento čin stačil na takmer tri roky väzenia.Už vtedy vypukli masové protesty na podporu starostu hlavného mesta a ten sa odvolal proti rozhodnutiu súdu.

Dôležité je však pochopiť, že skutočným dôvodom tohto právneho frašizmu bola snaha zakázať İmamoğluovi kandidovať vo voľbách na prezidenta Turecka. A on to skutočne plánoval. Navyše prieskumy verejnej mienky ukazovali pre Erdogana dosť nebezpečné výsledky.

Blížime sa k súčasnosti

V novembri 2024 sa do boja priamo zapojil prezident. Erdogan podal žalobu za ohováranie proti İmamoğluovi, pretože údajne verejne znevažoval prezidenta. Mimochodom, v Turecku vás za to môžu odsúdiť až na 4 roky väzenia.

Ale ani týmto sa to neskončilo. Len nedávno istanbulská prokuratúra iniciovala ďalšie vyšetrovanie proti starostovi a obvinila ho z pokusu ovplyvniť priebeh vyšetrovania. A dokonca ani to ešte nie je všetko. Deň pred jeho zatknutím Istanbulska univerzita oznámila odobratie jeho diplomu o vysokoškolskom vzdelaní. Prečo? Spomeňte si na Americkú univerzitu, kde İmamoğlu študoval. Budúci starosta vraj porušil postup pri prestupe z jednej univerzity na druhú.

Masové protesty

Vyvrcholením bolo obvinenie z úplatkárstva a spolupráce s Kurdmi, čo je, samozrejme, oveľa vážnejší trestný čin ako ohováranie vlády alebo porušenie pravidiel pri prijímaní na univerzitu. Samozrejme, İmamoğlu bol zatknutý.

V Istanbule a za jeho hranicami sa začali masové protesty. Podľa denníka The Guardian sa večer 21. marca na demonštrácii v Istanbule zúčastnilo 300-tisíc ľudí. Je však dôležité si uvedomiť, že noviny citovali vyjadrenia priaznivcov starostu. Skutočný počet sa môže líšiť, no protesty sú nepochybne rozsiahle.

Nechýbali ani brutálne strety. Polícia pri rozohnaní demonštrantov nepoužíva len slzotvorný plyn, ale aj vodné delá a dokonca gumové projektily. Len 21. marca bolo za účasť na protestoch zatknutých 343 osôb.

Súčasná vláda svoju pozíciu vysvetľuje pomerne jednoducho:

„Nebudeme mať žiadne sympatie voči tým, ktorí sa snažia narušiť verejný poriadok, ohroziť mier a bezpečnosť, vyvolávať chaos a organizovať provokácie,“ – vyhlásil minister vnútra.Erdogan zašiel ešte ďalej a vyhlásil, že vláda „nemá čas na opozičné divadlo“.

Bol İmamoğlu sám?

Samozrejme, v Turecku nie je jediným politicky aktívnym občanom. Pokiaľ hovoríme o jeho tíme, už od októbra minulého roka polícia zatkla viac ako 50 členov Republikánskej ľudovej strany. A v deň zatknutia İmamoğlua polícia zadržala ďalších 100 politikov, novinárov a aktivistov. Išlo o rozsiahle razie.

Odborový zväz novinárov oznámil, že v pondelok bolo doma zatknutých najmenej ďalších osem novinárov. Zaujímavé je, že medzi nimi bol aj fotograf, ktorý pracuje pre francúzsku tlačovú agentúru Agence France-Presse.

Ako situácia ovplyvňuje vzťahy s EÚ?

Dôležitým doplnkom k analýze protestov v Turecku je informačné a geopolitické pozadie, na ktorom sa odohrávajú. Kvôli politike novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý sa odďaľuje od Európy, krajiny EÚ súrne hľadajú spojencov, ktorí pomôžu zlepšiť obranyschopnosť Únie. Nedávno v Európskom parlamente zaznela myšlienka spoločných obranných projektov Európskej únie a Turecka, o ktoré by teoreticky mohli mať záujem obe strany.

Erdogan sa dokonca pokúsil prepojiť túto tému s rokovaniami o vstupe Turecka do EÚ, čo by mohlo pomôcť stabilizovať tureckú ekonomiku. A niektorí európski lídri túto myšlienku podporili. Napríklad poľský premiér Donald Tusk vyhlásil, že by rád videl Turecko ako člena Európskej únie.

Aj keď k nejakým konkrétnym výsledkom bolo ešte ďaleko, proces sa aspoň pohol z mŕtveho bodu. No po nedávnych rozsiahlych zatknutiach opozície je ťažké predpokladať, kam budú smerovať ďalšie rokovania. Zástupcovia Európy už odsúdili potláčanie protestov, hoci treba poznamenať, že to urobili pomerne opatrne a nezrušili predtým naplánované aprílové rokovania. Zdá sa, že európske krajiny pozorne sledujú Erdoganove kroky a mal by byť opatrnejší, ak chce naďalej počítať so spoluprácou s Európou.

Čo si myslia o situácii v Turecku USA?

Pred niekoľkými dňami uskutočnil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v Washingtone rokovania s tureckým ministrom zahraničných vecí Hakanom Fidanom. Podľa jeho slov USA vyjadrili znepokojenie v súvislosti so zatýkaním v Turecku. Avšak je dôležité pochopiť, že Erdogan zohráva pre tím Trumpa pomerne dôležitú úlohu, a USA môžu dokonca zatvoriť oči nad masovými protestami.

Turecko sa stáva čoraz dôležitejším oporným bodom proti Iránu na Blízkom východe, a zároveň zostáva faktorom stabilizácie v Sýrii. Vlastne, presne toto povedal Rubio po stretnutí s tureckým ministrom.

Taktiež, vzhľadom na obavy ohľadom spoľahlivosti nákupov amerických stíhačiek, sa Trump s Erdoganom dohodli na návrate krajiny do programu F-35, a dokonca sa zvažuje možnosť nahradiť ruské zbrane v Turecku za americké. Existujú podozrenia, že USA nebudú chcieť zrušiť dohodu ani po agresívnom potláčaní protestov.

Čo sa stane ďalej?

Aj keď pred nami ešte čakajú dlhé súdne konania a množstvo protestov, súčasná vláda už neplytva časom. V Istanbule začali odstraňovať billboardy a ďalšiu reklamnú kampaň s obrázkami Imamoglua. A aj keď ho znova oslobodia, môže sa zopakovať scenár z minulých volieb, keď Imamoglu nemohol kandidovať kvôli prebiehajúcemu súdnemu procesu. Ako to už býva, teraz je všetko v rukách demonštrantov.Erdogan je dosť zložitý a dokonca profesionálny politik. Vie hrať túto hru, získavajúc výhody z mnohých situácií. Avšak vnútri krajiny má každý rok čoraz viac problémov.

Preto dnes, ako sa nám zdá, záleží veľa na osude İmamoglua. Súčasná vláda ho považuje za svojho hlavného protivníka, a opozícia si uvedomuje, že İmamoglu je v tejto chvíli ich najcennejšia postava. Vedúci Republikánskej ľudovej strany Özgür Özel už označil kroky vlády za "prevrat proti budúcemu prezidentovi".

„Pozývam desiatky tisíc, stovky tisíc a milióny, aby sa zúčastnili na mierových demonštráciách, vyjadrili našu demokratickú reakciu a realizovali naše ústavné práva,“ dodal, čo naznačuje, že v súčasnosti je plán opozície pokusom zachrániť situáciu pomocou protestného hnutia.

Ak sa E̋rdoganovi podarí udržať situáciu až do momentu oslabenia protestov, opozícia bude musieť hľadať nového kandidáta na prezidenta, čo bude v takto krátkom čase veľmi ťažké.

Ale aj väznenie İmamoglua, ako ukazuje turecká história, nie je vždy rozsudkom. V roku 1997 bol ešte mladý E̋rdogan tiež primátorom Istanbulu a bol zatknutý kvôli údajnému podnecovaniu k násiliu a nenávisti. Vtedy budúci prezident strávil vo väzení 120 dní. Musel opustiť funkciu primátora a zmeškal parlamentné voľby. Avšak o štyri roky sa E̋rdogan vrátil do politiky a vyhral prezidentské voľby. Teraz İmamoglu prechádza podobnou cestou ako E̋rdogan. História má svoje špecifické zmysly pre humor.