Iránsky jadrový program: cesta od vzniku až po jadrovú dohodu s Trumpom

President Hassan Rouhani visited the Bushehr nuclear power plant in January. Photo: Mohammad Berno/Iranian Presidency Office via AP

Nedávno sa v Ríme uskutočnilo druhé kolo rokovaní medzi USA a Iránom o obnovení jadrovej dohody. Strany zatiaľ nedosiahli kompromis – každá presadzuje svoj pohľad – a momentálne je ťažké si predstaviť aj len obrysy budúcej dohody. Proces však pokračuje a jeho výsledok bude nepochybne významne ovplyvňovať stabilitu Blízkeho východu. A práve o tom dnes budeme hovoriť.

Naša redakcia vás chce na chvíľu preniesť do sveta histórie a pozrieť sa na vzťahy medzi Iránom a USA z historického hľadiska. Dozvieme sa, ako vôbec Irán začal s vývojom svojej jadrovej zbrane. Tiež si povieme o prvej jadrovej dohode, ktorá bola uzavretá v roku 2015, a o tom, čo sa deje dnes. A napokon sa zamyslíme nad tým, čo vlastne jednotlivé strany od novej dohody očakávajú. Dúfame, že to bude zaujímavé čítanie. Príjemné čítanie!

Photo: Aïda Amer/Axios. Photo: Rebecca Noble/Getty Images

História. Ako sa zrodil iránsky jadrový program?

Keď hovoríme o začiatkoch jadrového programu Iránu, nemožno obísť dátum, kedy sa začala spolupráca krajiny s USA na využívaní jadrovej energie na mierové účely. Dňa 5. marca 1957 podpísali USA a Irán dohodu o využívaní atómovej energie. Dohoda zahŕňala dodávku špeciálneho vybavenia, prípravu odborníkov, vytvorenie výskumných centier a ďalšie opatrenia na podporu štúdia atómovej energie.

Práve od tohto momentu sa v Iráne začal plnohodnotný výskum atómu, a je zaujímavé, že to boli práve USA, ktoré pomohli Teheránu pri zvládnutí jadrových technológií. Vďaka Američanom krajina získava prvé jadrové výskumné centrum, ktoré bolo vybudované na Teheránskej univerzite, kde bol zároveň uvedený do prevádzky prvý jadrový reaktor.

Treba dodať, že Irán bol vtedy úplne inou krajinou než dnes. Namiesto ajatolláhov vtedy vládol šach, ktorý bol otvorenejší voči západným hodnotám, čo umožnilo rozvoj priateľských vzťahov s USA.

1. júla 1968 Irán podpísal Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT). Iránski vedci a odborníci cestovali po svete a získavali skúsenosti, pričom krajina plánovala výstavbu viac ako 20 jadrových reaktorov.

Na tejto ceste však stála Islamská revolúcia. Nová vláda zhoršila vzťahy so Západom a jadrovej energetike, ako aj iným odvetviam v krajine, sa začalo dariť mimoriadne ťažko. Teherán hľadal spôsoby, ako pokračovať vo výskume, a dokonca sa dohodol s Pakistanom na dodávke centrifúg. Samozrejme, neobišlo sa to ani bez Ruska, ktoré verejne podpísalo dohodu s Iránom o výstavbe novej jadrovej elektrárne a o spolupráci v oblasti využívania jadrovej energie.

The Bushehr nuclear power plant in southwestern Iran. AP Photo

Mierový atóm sa ukázal ako nie až tak mierový

Postupne sa v medzinárodnom priestore začali objavovať podozrenia a priame obvinenia voči Iránu z toho, že pracuje na vývoji jadrovej bomby. Všetko sa začalo v USA, ktoré pomocou satelitných snímok zaznamenali podozrivú aktivitu na iránskom jadrovom zariadení.

V Berlíne sa stretávajú stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN a Nemecko. Spojené štáty lobujú za zavedenie sankcií, avšak Čína a Rusko sú proti. Bezpečnostná rada schvaľuje spoločné vyhlásenie, ktorého text predložili Veľká Británia a Francúzsko tri týždne predtým.

Rusko a Čína trvajú na tom, aby v spoločnom vyhlásení OSN mala hlavnú úlohu MAAE (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu) pri riešení iránskej krízy, a aby boli všetky hrozby sankciami voči Teheránu odstránené z textu. Od Iránu sa požaduje, aby do jedného mesiaca pozastavil obohacovanie uránu a poskytol prístup k zariadeniam súvisiacim s jadrovým výskumom.

Irán nie je veľmi ochotný spolupracovať, opakovane vyhlasuje mierový charakter svojho jadrového programu. Zároveň poukazuje na to, že napríklad Izrael, ktorý údajne vlastní jadrové zbrane, vôbec nepodpísal Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT) a nenesie žiadne záväzky. To sa Teheránu javí ako nespravodlivé.

Prvá jadrová dohoda

Blízky východ horí. Dochádza k teroristickým útokom, únosom rukojemníkov a USA hrozia začatím vojenskej operácie. Irán sa obáva vojenského zásahu, zatiaľ čo Západ nechce rozsiahlu vojnu. Po niekoľkých kolách rokovaní konečne vzniká jadrová dohoda.

14. júla 2015 Irán, Čína, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko, USA a Nemecko podpisujú dohodu o iránskom jadrovom programe. Dohodnú sa na spoločnej kontrole a monitoringu iránskej jadrovej energetiky. MAAE dostáva prístup ku všetkým jadrovým zariadeniam v krajine na obdobie 15 rokov, za podmienky, že žiadne zariadenie nebude demontované. Sankcie zo strany USA, EÚ a Bezpečnostnej rady OSN sa majú postupne zrušiť.

Avšak, ako už viete, k moci v USA sa dostáva Donald Trump, ktorý verejne kritizuje dohodu a má v úmysle z nej odstúpiť. Neskôr to aj urobí, pričom sa odvoláva na informácie, ktoré získal Izrael, a ktoré údajne dokazujú, že Teherán porušuje podmienky dohody.

Čo máme teraz?

Takto sme sa dostali k aktuálnym udalostiam. Nedávno sa uskutočnilo druhé kolo rokovaní medzi USA a Iránom. Strany plánujú obnoviť jadrovú dohodu, ale zatiaľ ani sami presne nevedia ako.

Italian Foreign Ministry. Handout via REUTERS

Rokovaní sa zúčastnili námestník ministra zahraničných vecí Iránu Abbás Aragčí a špeciálny vyslanec prezidenta USA pre Blízky východ Steve Witkoff. Zaujímavé je, že strany sa nachádzajú v rôznych miestnostiach a nekomunikujú priamo.

V novom kole rokovaní americkú delegáciu povedie diplomat Michael Anton. Ten, na rozdiel od Steva Witkoffa, zatiaľ nezverejnil svoj postoj k iránskej otázke, ale informoval Európanov o priebehu rokovaní. Výmena Witkoffa za Antona môže naznačovať oslabenie pozícií toho prvého v iránskej problematike a potenciálnu zmenu prístupu USA.

Momentálne nie je veľa informácií o možnej dohode. Ako to často býva pri podobných rokovaniach, prebiehajú za zatvorenými dverami. Niektoré médiá uvádzajú, že Irán je pripravený prijať určité obmedzenia v obohacovaní uránu, ale požaduje spoľahlivé záruky, že Donald Trump znova neodstúpi od dohody.

Čo chce americká strana?

Trump dlhodobo tvrdí, že dokáže uzavrieť lepšiu dohodu ako jeho predchodcovia. Hovoril o tom toľkokrát, že akékoľvek problémy počas rokovaní môžu priamo ovplyvniť jeho politické hodnotenie.

Riešenie iránskej krízy by mohlo pomôcť Trumpovi zachrániť imidž po neúspechoch v ukončení vojny na Ukrajine. A ako sa zdá, imidž je pre Trumpa kľúčový.

Preto jeho tím bude na dohode intenzívne pracovať a využije všetky dostupné metódy. Trumpovým obľúbeným nástrojom je tlak a demonštrácia sily. Už upozornil, že ak Irán nepristúpi na novú dohodu, „budú bombardovania“.

Čo chce iránska strana?

Teherán sa očividne nechce poddať tlaku. Dobre si pamätá, že v roku 2018 USA už roztrhli podobnú dohodu, preto teraz trvá na zárukách, že Washington, a najmä Trump, svoj sľub dodrží.

Okrem toho, podľa informácií v médiách, Irán úplne odmieta diskutovať o svojom raketovom programe. Ajatolláhovia chápu, že sily sú nerovné, a nechcú sa dobrovoľne zbaviť nástrojov vojenského tlaku.

Hoci je vedenie Iránu ochotné pristúpiť na určité kompromisy, nie je známe, o aké presne ide. Isté však je, že cieľom je zrušenie sankcií.

Nedávno sa tiež objavili správy, že Irán by chcel konzultovať situáciu s Nemeckom, Britániou a Francúzskom. Tieto krajiny boli kľúčovými účastníkmi jadrovej dohody z roku 2015, a od ich postoja závisí, či bude dohoda obnovená alebo upravená.

Okrem toho, iniciovanie dialógu s európskymi krajinami pomáha Teheránu pôsobiť ako diplomaticky aktívny aktér a vyhnúť sa medzinárodnej izolácii.

Čo chce ruská strana?

Áno, Rusi sa tiež zúčastňujú rokovaní. Všeobecne je pre nich úloha sprostredkovateľa historicky veľmi dôležitá. Už pred prvou jadrovou dohodou mala RF svoj „geniálny“ plán na vyriešenie konfliktu. Ruská myšlienka bola presunúť iránske kapacity na obohacovanie uránu na ruské územie a tam spoločne získavať palivo. Samozrejme, Teherán odmietol.

Teraz Rusko pokračuje v predstieraní, že je úspešný vyjednávač, ponúka USA svoje služby pri uzavretí dohody s Iránom, a dúfa, že z toho získa výhody v ukrajinskej otázke. Putin však skôr „predáva vzduch“, pretože nedokáže ponúknuť žiadne skutočné nástroje alebo riešenia konfliktu. Je ťažké povedať, prečo Trumpov tím má iný názor, ale už viackrát sa ukázalo ich neobjektívne pozitívne vnímanie ruskej vlády.

Čo s tým môže urobiť Ukrajina?

Aj keď sa všetky tieto udalosti odohrávajú ďaleko od našej krajiny, môžu výrazne ovplyvniť vojnu a naše pozície pri rokovaniach.

Ak bude dohoda úspešná, môže viesť k zrušeniu sankcií voči Iránu, čo Teheránu umožní návrat na globálny ropný trh. Zvýšenie ponuky ropy môže znižovať svetové ceny energií. A keďže, ako viete, ruský rozpočet závisí vo veľkej miere od exportu ropy, pokles cien oslabí jeho ekonomiku. Navyše, možná dohoda môže normalizovať vzťahy Iránu so Západom, čo Moskve určite nevyhovuje.

Tiež existuje malá nádej, že USA počas rokovaní konečne pochopia, že Rusko iba vytvára ilúziu svojej dôležitosti v procese dohody. Rusi veľmi chcú získať výhody v ukrajinskej otázke, ale ak bude dohoda uzavretá bez výraznej ruskej úlohy, prídu o možnosť požadovať výhody pri riešení vojny na Ukrajine.

Bez ohľadu na výsledky rokovaní s Iránom, náš nešťastný sused nezmizne. Čaká nás ešte veľa vojenskej, diplomatickej a ekonomickej práce, ale pripomíname: v geopolitike sú všetky procesy prepojené, a aj výsledky dohody na Blízkom východe môžu ovplyvniť výsledok vojny na Ukrajine.