Ruská ekonomika je závislá od podanej ruky pomoci alebo od kopu do chrbta.

Ešte v auguste roka 2024 väčšina západných médií opakovala jedno po druhom, že pevnosť ruskej ekonomiky je pre západné sankcie nezdolateľná. Kedysi úspešné pokusy ruskej vlády skryť skutočný stav ekonomiky však už nefungujú. Napriek oficiálnym vyhláseniam o kontrolovanej situácii finančné ukazovatele krajiny vykazujú kritickú úroveň nestability. Sankcie, vojna a vnútorné ekonomické prepočty vedú k postupnému, ale neodvratnému úpadku.

Riziká pre ekonomiku

Inflácia v Rusku stále naberá na obrátkach. Podľa oficiálnych údajov dosiahla v januári 2025 1,3 %. Oficiálne údaje v roku 2024 sa však nezhodovali s nezávislými štúdiami. V Rusku známa organizácia "Ramir" už v septembri 2024 zistila, že skutočná inflácia v tom čase dosiahla 22 % ročne. To znamená, že vláda cielene skrýva skutočné ukazovatele s cieľom zachovať zdanie stability, a teda aj takýto mesačný údaj, ako je 1,3 % inflácia za január, môže byť výrazne podhodnotený. A predtým centrálna banka zvýšila sadzbu aj pri nižšej inflácii – 0,7 % mesačne.

Ďalším skrytým ukazovateľom inflácie je skutočnosť, že v decembri 2024 centrálna banka Ruskej federácie zvýšila peňažnú zásobu o 60 miliárd dolárov. To je viac ako za celý predvojnový rok 2021. Opoziční ruskí ekonómovia predpovedajú infláciu v roku 2025 na úrovni od 30 %.

Obmedzuje sa program zvýhodnených hypoték, čo vedie k skutočnému kolapsu trhu s nehnuteľnosťami. To môže viesť k reťazovým bankrotom developerov.

Okrem toho sa finančná situácia v Rusku komplikuje neschopnosťou vlády kontrolovať výdavky. Kabinet už poslal 3 miliardy dolárov na dokapitalizáciu Fondu rozvoja priemyslu, zatiaľ čo Ministerstvo financií Ruskej federácie oznámilo potrebu dodatočných výdavkov vo výške 15 miliárd dolárov v dôsledku vojny a hypotekárnej krízy. Podľa poslanca Štátnej dumy: na indexovanie dôchodkov o 2,5% musíme nájsť 1,5 miliardy. Takéto nepredvídateľné výdavky za podmienok trvalého deficitu budú narastať ako snehová guľa. A keďže je Rusko odrezané od kapitálového trhu, to všetko je dodatočnou záťažou pre rozpočet.

Absencia vonkajších pôžičiek a vysoká sadzba centrálnej banky sa stali jedným z faktorov degradácie - výnos dlhopisov federálnej pôžičky na úrovni 17+% nenecháva žiadnu šancu na adekvátnu obnovu základných fondov.

20 % spoločností z high-tech sféry vynakladá 60 % zisku na splácanie úverov. Ide o abnormálnu situáciu, ktorá vylučuje reinvestovanie do odvetvia.

Fond národného blahobytu (FNB) je jedným z posledných finančných vankúšov Ruska – sa rýchlo vyčerpáva. Ak v roku 2021 bolo len 36 % aktív FNB nelikvidných, začiatkom roka 2025 tento ukazovateľ vzrástol na 68 %, čo predstavuje približne 80 miliárd dolárov. Mnohí nechápu, prečo ide o nelikvidnú časť. Ide o to, že táto časť sa skladá z cenných papierov, ktoré Kremeľ nebude chcieť predať: ide o kontrolné balíky akcií Sberbanku (40 % z celej nelikvidnej časti FNB); investície do dlhopisov ruských spoločností, ktoré realizujú strategické investičné projekty; vlastníctvo strategických balíkov Aeroflotu a ďalších veľkých a pre štát dôležitých spoločností; úplná kontrola nad RŽD (Ruské železnice,), ktorých dokumentácia obsahuje označenie utajovaných informácií.

Likvidná časť FNB predstavuje v januári 2025 len 38 miliárd dolárov. Táto suma sa takmer zhoduje s oficiálne deklarovaným deficitom rozpočtu na rok 2024, ktorý predstavuje 1,7 % (36 miliárd dolárov). Skutočný deficit však môže byť vyšší o sumu 20 miliárd dolárov (ak si spomenieme na schému latentnej emisie prostriedkov Centrálnou bankou, prostredníctvom podmienky pre banky pre operácie "rubľové repo"). Táto schéma už bola viackrát rozoberaná v analytickej komunite Resurgam.

Predpokladaný deficit na rok 2025, ktorý predpovedajú ruskí vládni experti, bude predstavovať 40 miliárd dolárov. Je jasné, že pokrytie deficitu bude prebiehať nasledovnými spôsobmi - čerpaním prostriedkov z FNB, kurzom rubľa, emisiou a vnútornými pôžičkami (proces posledných neustále viazne pre stratu dôvery a nemožnosť dlhých horizontov plánovania). Na príklade roku 2024 možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že celkovo bude táto stratégia mať obmedzené zdroje a FNB bude blízko vyčerpaniu.

Za takýchto podmienok je do konca roka 2025 celkom možná konfiškácia vkladov obyvateľstva. Diskutuje sa o schéme "Cypruská konverzia" - časť vkladov sa prevedie do akcií banky. Obyvateľstvo sa nútene stane "šťastnými investormi". Takéto schémy nie sú pre Rusko nové, početné príklady z čias ZSSR sú výrečné a nevyhnutne sa budú brať za vzor.

Jedným z hlavných faktorov, ktorý urýchľuje ekonomický úpadok Ruska, je prudké zníženie objemu exportu. Za rok 2024 export v ročnom vyjadrení klesol o 19 %, a to najmä v dôsledku katastrofálnych výsledkov v decembri. Táto tendencia svedčí o systemovom oslabovaní exportného potenciálu krajiny, ktoré súvisí nielen so sankčným tlakom, ale aj s celkovou krízou v kľúčových odvetviach, ako sú energetické suroviny.

Ďalší úder spôsobuje zníženie pozitívneho salda prílevu/odlevu cudzej meny. Ak v roku 2022 tento ukazovateľ predstavoval +30 miliárd dolárov mesačne, začiatkom roka 2025 klesol na +6 miliárd dolárov. To všetko približuje ruskú ekonomiku do stavu, v ktorom meny z exportu sotva stačia na nákup kritického importu.

Posledné balíky sankcií, ktoré zaviedol EU, výrazne skomplikovali tok cudzej meny do krajiny. Ruské spoločnosti sú nútené využívať služby sprostredkovateľov, aby obišli sankčné obmedzenia, čo vedie k dodatočným nákladom na úrovni 5-20 %. To všetko odplaví zisky, čo skôr či neskôr povedie ku kritickému odmietnutiu celej skupiny spoločností vykonávať zahraničné ekonomické aktivity. Za rok zisk podnikov klesol o 15 %. To je okrem problémov pre samotné spoločnosti aj zníženie základne pre zdanenie.

13.marca 2025 nadobudne účinnosť zákaz pre ruské banky vykonávať platby za energetické suroviny. Keďže ropa a plyn stále zostávajú hlavnými zdrojmi devízových príjmov, ohrozí to celý systém vyrovnania Ruskej federácie na základe zahraničných ekonomických zmlúv. Problémy s získaním meny sa môžu stať kritickými už v druhom štvrťroku 2025, čo povedie k deficitu cudzej meny a ešte silnejšej devalvácii rubľa.

Bankový systém

Podľa odhadov Centra pre makroekonomickú analýzu a krátkodobé prognózovanie kríza v bankovom systéme už nadobudla nezvratný charakter. Najväčšími problémami bánk sú nesplatené úvery, ktoré sa nahromadili v sektoroch nehnuteľností a obranného priemyslu.

Developeri, ktorí nemôžu predať nehnuteľnosti v dôsledku kolapsu dopytu a obmedzenia programu zvýhodnených hypoték, sa stávajú zdrojom toxických aktív. Vojensko-priemyselný komplex, ktorý pokračuje v práci na plný výkon vďaka štátnym objednávkam, čoraz viac hromadí dlhy voči bankám. Najkrikľavejším príkladom je pokus o bankrot "Uralvagonzavodu", najväčšieho výrobcu tankov v Rusku, ktorý údajne nedokázal plniť svoje finančné záväzky.

Ďalším ničivým faktorom pre bankový sektor je politický tlak zo strany Putinovho okolia. Vojensko-priemyselný komplex zostáva prioritným smerom financovania, čo núti banky poskytovať obranným podnikom zvýhodnené úvery, aj keď sú zjavne stratové. Čiastočne sa tak deje z dôvodu vojenskej nevyhnutnosti, ale ešte viac v dôsledku tradičných korupčných väzieb medzi vojenskými a finančnými elitami. Banky sú nútené pracovať s vysokým rizikom alebo dokonca so stratou. To zase (za vyššie opísaného stavu trhu s nehnuteľnosťami) zvyšuje šance na scenár "prasknutia bubliny".

Ropný sektor.

Pod sankčným tlakom a ukrajinskými raketovými a dronovými útokmi aj najdôležitejší pilier ruskej ekonomiky nakoniec oslabol.

Sankčný tlak a raketové a dronové útoky už viedli k zníženiu kapacít rafinérií ropy o 17 % (ku koncu januára 2025).

Podľa údajov OPEC(Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) ťažba ropy v Rusku v rokoch 2022 až 2024 klesla o 8 %. Skutočná kríza sa však môže rozvinúť v najbližších rokoch: podľa odhadov ruských geológov ekonomicky opodstatnené zásoby ropy krajine vystačia len na 3 až 8 rokov. Táto lehota sa ešte viac skráti, ak ceny ropy klesnú alebo ak Rusko nenájde nové technológie na ťažbu ťažko dostupných zásob.

Preto je veľmi bolestivým krokom pre Ruskú federáciu odchod západoeurópskych ropných spoločností z ruského trhu. Podľa odhadov expertov absencia týchto technológií spôsobí každoročné zníženie ťažby ropy o 5 % a efekt bude viditeľný už od roku 2026.

Kremeľ sa ocitol v zložitej pasci – na jednej strane sa vláda snaží udržať rast cien palív pre obyvateľstvo a na druhej strane je nútená udržať výrobcov na domácom trhu, ktorý je pre nich výrazne menej výhodný v porovnaní s vývozom. Aby sa udržala stabilita na domácom trhu s ropnými produktmi, vláda využíva takzvaný deformačný mechanizmus – systém rozpočtových dotácií pre ropné spoločnosti. V roku 2024 sa na kompenzácie vynaložilo 18 miliárd dolárov, čo ešte viac zvyšuje tlak na rozpočet.

Nedávne sankcie skomplikovali prepravu ruskej ropy. Ruska federcia aktívne využíva tieňovú flotilu tankerov, no sankčný dohľad predsa len postupne zužuje možnosti obchádzania obmedzení. Pre efektívnosť sankcií je však kľúčové, aby boli sankcie koordinovanejšie – neprípustné sú situácie, keď sú niektoré tankery zakázané v Európe, ale môžu fungovať v USA; iné – zakázané v USA, ale vchádzajú do prístavov EÚ. To dáva Rusku manévrovací priestor na udržanie vývozu.

V súčasnosti sú ukrajinské útoky na rafinérie kľúčovým faktorom destabilizácie sektora spracovania ropy v Rusku. V polovici januára bol napadnutý najväčší závod na spracovanie ropy v krajine – Riazanská rafineria
a 30. januára bol napadnutý Volgogradský závod na spracovanie ropy. Po odstavení Riazanskej rafinérie na Petrohradskej komoditnej burze ceny benzínu vzrástli o 8 % a FAS navrhla predĺžiť moratórium na vývoz benzínu s cieľom stabilizovať ceny.

Pre jednoduchšie pochopenie sa ropná základňa nazýva "len skriňa", ktorá nezahŕňa high-tech procesy. Zároveň séria trvalých, metodických úderov na "skrine", okrem zjavného vyradenia vojenskej logistiky, postupne vedie k efektu vyčerpania skladovacej infraštruktúry, a teda aj k vyčerpaniu infraštruktúry prepravy ropy. Došlo to až tak ďaleko, že Rusko využíva tankery ako skrine, aby odľahčilo prepravné reťazce. Nie je vylúčené, logicky prípustné, že technologická katastrofa dvoch tankerov s únikom mazutu v Čiernom mori je spôsobená vynútenou politikou využívania riečnych tankerov ako skríň na mori počas obdobia búrok.

Kríza v ropnom a plynárenskom sektore sa už prejavuje v znižovaní výdavkov aj u takýchto monopolistov, ako je "Gazprom". Spoločnosť začala rozsiahle znižovanie mzdového fondu, čo je prvým signálom vážnych finančných problémov.

Predtým umožňoval svetový prebytok dopytu nad ponukou krajinám OPEC efektívne manipulovať s cenami, no teraz sa táto hodnota znížila z 3 miliónov barelov denne na 1,65 milióna, čo výrazne obmedzuje stratégie krajín OPEC na trhu. Teraz sa ako čoraz viac funkčná javí stratégia znižovania cien. A za takýchto podmienok ruská ropa neobstojí v konkurencii v porovnaní s ropou krajín Blízkeho východu.

27. februára nadobudne účinnosť nový balík sankcií, ktorý môže znížiť ruský vývoz o 1 milión barelov denne (alebo 15 % z celkového objemu). Závisí to však od efektívnosti kontroly dodržiavania sankcií. Ak bude kontrola prísna, straty Ruska budú citeľné. Ak však Kremeľ nájde medzery, straty sa môžu obmedziť len na 1-2 %.

Kontraopatrenia Ruska: manipulácie a informačné útoky

Jedným z kľúčových prvkov informačnej stratégie Kremľa od roku 2023 je utajovanie skutočných ekonomických ukazovateľov. Rozvojový program Rosstatu do roku 2030 zabezpečuje úplné utajenie ekonomických údajov, čo znemožňuje nezávislú analýzu stavu ruskej ekonomiky. Deje sa tak preto, aby západní analytici nemohli presne odhadnúť úroveň ekonomickej slabosti Ruska, a teda nemohli predpovedať, kedy krajina dosiahne kritickú úroveň finančného vyčerpania. Takýto prístup tiež umožňuje Kremľu kontrolovať vnútornú informačnú politiku a presviedčať obyvateľstvo, že "kríza neexistuje", aj keď skutočné ukazovatele svedčia o opaku.

Dalším dôležitým nástrojom sú informačné manipulácie. Očakávam, že Rusko spustí jednu z najmasívnejších kampaní zameraných na demoralizáciu tej západnej politickej elity a verejnosti, ktoré očakávajú kolaps ruskej ekonomiky.

Prvé menšie prvky takejto kampane sú už viditeľné. Rusko prostredníctvom európskych médií šíri informácie o rekordnom raste vývozu energetických surovín. Skutočné čísla však svedčia o opaku: fyzické objemy vývozu ropy v skutočnosti klesli o 350-tisíc barelov denne. Kremeľ tento falošný údaj vytvoril vďaka dvom hlavným faktorom:

zrútenie kurzu rubľa – príjmy v rubľoch z vývozu sa zdajú byť vyššie, ale len preto, že národná mena devalvovala.
zvýšenie daňového zaťaženia – vláda Ruska umelo zvýšila dane pre ropné spoločnosti, čo zvýšilo príjmy rozpočtu v rubľoch, ale nie skutočné objemy vývozu.

Takéto manipulácie umožňujú Kremľu dočasne udržiavať zdanie stability, realita však svedčí o opaku – ruská ekonomika sa čoraz viac ponára do krízy.

Západ musí Rusko postrčiť do priepasti

Nedávno bývalý prezident Ruska Medvedev vyhlásil: "Nemyslite si, že ak skončíme vojnu, prestaneme navyšovať vojenskú výrobu." To je ďalší znak toho, že Rusko si chce len oddýchnuť, ale nevzdá sa svojich cieľov ovládnuť krajiny východnej Európy.

Západu vlastne neostáva nič iné, len prijať správne rozhodnutie – doviesť ruskú ekonomiku ku kolapsu. Správne rozhodnutie má však okrem iných svojich vlastností aj túto – malo by byť prijaté včas.

Politika postupného ekonomického tlaku, ktorú Západ v súčasnosti uplatňuje, dáva len čiastočný efekt a vedie k adaptačným procesom. Kremeľ stíha prestavovať ekonomický systém, nachádzať alternatívne schémy a rozvíjať tieňové finančné mechanizmy. Namiesto toho je potrebný kombinovaný úder:

Ekonomické sankcie, ktoré okamžite spôsobia nenapraviteľné škody, a nie len skomplikujú situáciu a zakalia topmanažérov.
Masívne ukrajinské údery na ropnú infraštruktúru Ruska, ktoré prispejú k dezorganizácii ekonomických reťazcov.

Tento komplexný prístup by mal vyvolať masový psychologický efekt: manažéri a pracovníci postihnutých podnikov by mali cítiť beznádej a strach o budúcnosť namiesto presvedčenia, že ide o dočasné nepríjemnosti. To povedie k poklesu entuziazmu, zníženiu výroby, odmietnutiu obnoviť poškodené objekty a napokon k pracovnej emigrácii z miest, čo ešte viac destabilizuje ekonomické ukazovatele.

Strategickým cieľom Európy, ak chce byť hráčom, ktorý diktuje podmienky, je – nehľadiac na iný svet – pomôcť Ukrajine dezorganizovať (rozvrátiť) výrobné reťazce Ruska (rafinérie, terminály, prístavy, ropné základne – všetky objekty generovania, prenosu a skladovania energetických surovín). Ukrajina má v rámci svojich možností nielen rozvrátiť, ale aj zničiť uvedenú infraštruktúru.

Kľúčovým ekonomickým uzlom, ktorého rozvrátenie sa môže stať hlavnou pákou tlaku na Kremeľ, je prístav Novorossijsk. Jeho rozsiahle zničenie je schopné nielen oslabiť pozície Ruska pri rokovaniach, ale aj, vzhľadom na stav ekonomiky, vyvolať otázku kapitulácie Ruska v ukrajinskom ponímaní (odchod z ukrajinských území).

V tejto otázke však existuje problém: je pravdepodobné, že niektoré západné krajiny nemajú záujem na zničení prístavnej infraštruktúry Novorossijsk. Pre Ukrajinu je to existenčná otázka a musí hľadať spojencov, ktorí sú ochotní pomôcť pri ignorovaní takýchto obmedzení.

Dve krajiny, ktoré môžu vidieť výhodu v spôsobení maximálnych ekonomických strát Rusku z dlhodobého hľadiska, sú Veľká Británia a Francúzsko. Ich účasť v tejto stratégii nielenže umožní posadiť Rusko do najnižšej pozície pri mierových rokovaniach, ale tiež umožní Londýnu a Parížu obnoviť svoje globálne pozície ako kľúčových geopolitických hráčov.

Takže:

Rastúce náklady na sprostredkovateľské schémy a neschopnosť Kremľa stabilizovať menové príjmy a vysokú infláciu čoraz viac približujú krajinu k rizikám ekonomického kolapsu.
Bankový systém Ruska sa nachádza v stave nezvratnej krízy v dôsledku nahromadenia toxických dlhov v nehnuteľnostiach a obrannom priemysle, zvýšeného politického tlaku naň a korupčných schém, čo zvyšuje riziko jeho úplného kolapsu.
Ruský ropný a plynárenský sektor, ktorý bol dlho základom ekonomiky, postupne upadá v dôsledku sankcií, úderov na infraštruktúru a technologického deficitu. Podmienky globálneho trhu s ropou, rastúca konkurencia a nové sankčné obmedzenia ohrozujú ďalšie straty exportu, vďaka čomu je ruská ropa čoraz menej konkurencieschopná.
Rusko sa snaží umelo vytvoriť ilúziu stability svojej ekonomiky pomocou nasledujúcich nástrojov: utajovanie údajov, dezinformačné kampane a psychologický tlak na západné publikum.
Ekonomická situácia v Rusku "chodí" po hrane priepasti, ale pre zaručenú absenciu adaptačných procesov a pre dosiahnutie najodvážnejších geostrategických cieľov Západ musí posilniť sankčný tlak a urýchliť proces ničenia kľúčových ekonomických pilierov Kremľa, a to aj poskytnutím posilnenej koordinácie Ukrajine pri úderoch na energetické objekty.
Úloha Európy a Ukrajiny ako hlavných moderátorov erózie ruskej ekonomiky vráti kľúčovým krajinám Európy stratené geostrategické pozície a EÚ (konečne) bude mať vo svete autoritu predátora.