Ideálny svet Petra Thiela

Keď som si prechádzal návrhy, aby som usporiadal materiál, uvedomil som si, že to vlastne nechcem robiť. A dokonca aj nejaké závery by boli zbytočné. Pretože text, tak ako je podaný v pôvodnej podobe, bude tým najlepším obrazom osoby Petra Thiela — rovnako chaotický a neusporiadaný. Nech teda tento text zostane poznámkami o svete ideí, alebo ak chcete, ideálnom svete Petra Thiela.

***

V predchádzajúcom článku boli spomenuté finančné kruhy, ktoré určujú zmeny v politike USA.

Ako je známe, kráľa robí jeho družina. Preto pri analýze krokov Donalda Trumpa alebo jeho tímu sa oplatí pozrieť na jedného z hlavných sponzorov jeho kampane — Petra Thiela. To je naozaj výnimočná osobnosť.

Už na prvý pohľad zaujme jeho dialektický systém presvedčení, v ktorom sa cíti sebavedomo a harmonicky: ostro kritizuje sociálne siete, no zároveň do nich aktívne investuje; je homosexuál, no obhajuje právo na homofóbiu; jeho libertariánska túžba ho vezie na plný plyn až do krajného pravicového konzervatívneho “depa”… len aby aj tam prerazil múr, ak sa mu zachce.

Na rozdiel od väčšiny “miliardárov z Doliny” má Thiel výlučne humanitné myslenie. V detstve pritom vynikal v matematike. Thiel o sebe neuvažuje ako o vedcovi či boháčovi zaneprázdnenom neustálymi poradami (na takéto “drobnosti” si zásadne vyhradzuje maximálne 10 minút denne), ale ako o umelcovi. No nie obyčajnom, ale — analogicky k Nietzscheho nadčloveku — o “nadumelcovi”.

Typickí technokratickí miliardári, ako napríklad Elon Musk, vnímajú technologickú realitu ako istú líniu pokroku, v ktorej je ľudstvo, história, kultúra či vedecké objavy len nástrojom na dosiahnutie konkrétnych míľnikov na ich “slávnej” ceste (let na Mars, vynález internetu atď.). Thielovo myslenie je však opačné — pre neho sú úspechy technologických projektov, či už jeho vlastných alebo Muskových, nástrojom na rozvinutie historicko-kultúrnych procesov v ich plnej šírke a ideáli. V tomto zmysle má humanitné myslenie vždy trochu nábožensko-mystický charakter.

Portrét dopĺňa aj fakt, že Peter Thiel je od detstva výborný šachista (v juniorskom veku jeden z najlepších v USA), čo len potvrdzuje jeho výnimočné analytické schopnosti.

Jeho napísaná biografia je mierne šokujúca, pretože nie je vôbec lichotivá — Thiela v nej vykresľujú takmer ako bezútešného fanatika. Väčšina jeho známych sa odmietla na knihe podieľať a ako dôvod uvádzali jediné slovo — “strach”. V detstve ho ostatné deti vnímali ako povýšeneckého. Pre Petra bolo prirodzené porušiť pravidlá hry, ak mu to prinieslo víťazstvo.

V školských rokoch navštevoval školu v Namíbii, kde sa praktizovali telesné tresty. Podľa vlastných slov v ňom táto skúsenosť vyvolala celoživotnú nenávisť k pravidlám a priviedla ho k libertariánstvu.

Na Stanforde (srdci Silicon Valley) najprv študoval filozofiu, neskôr získal doktorát z práva. Práve tam sa osobne zoznámil a nadchol pre diela filozofa René Girarda, profesora Stanfordu, ktorého myšlienky Thiel často opakuje vo svojich článkoch a rozhovoroch.

Filozofia Reného Girarda

Čo tak zaujalo Petra Thiela? Diela tohto filozofa sú preniknuté myšlienkou “mimetickej túžby”, ktorej podstata spočíva v tom, že naše túžby nie sú autonómne. Človek si nedokáže sám od seba slobodne vybrať objekt túžby — formuje si ho prostredníctvom napodobňovania (mimesis) iného subjektu.

Práve cez túto mimetickú túžbu Girard odhaľuje univerzálny mechanizmus konfliktu: subjekt a jeho model (teda osoba, ktorú napodobňuje) budú zákonite súperiť o rovnaký objekt túžby.

Vo svojich neskorších prácach, ako Násilie a posvätné a Obetný cap, Girard rozširuje svoju teóriu smerom k náboženstvu. Tvrdí, že aby sa archaická spoločnosť vyhla kolapsu v dôsledku konfliktov, vytvára mechanizmus obety. Tento mechanizmus podľa neho funguje nasledovne: komunita prežíva kolektívnu agresiu — a na jej upokojenie si vyberie obetu, spravidla nevinného jednotlivca alebo skupinu (napríklad národ). Táto obeta sa stáva tzv. obetným baránkom, na ktorého sa projektuje všetka agresia. Po jeho smrti sa komunita “očistí”, obnoví poriadok a zjednotí sa.

Tento mechanizmus je podľa Girarda základom sakrálnych praktík a rituálov. Mýty a rituály dávajú násiliu “posvätný” status. Paradoxne, posvätné je uňho sublimáciou násilia. Rituály sú teda opakovaním pôvodného násilného aktu — len v kontrolovanej podobe. Posvätné má u Girarda vždy dvojitú povahu: je zároveň dobré i zlé, zachraňuje aj zabíja.

Moderné spoločnosti podľa neho neustále vytvárajú nový obraz nepriateľa — prisťahovalca, “iného” — aby si vysvetlili vnútorný chaos.

V neskorších dielach, najmä v Videl som satana padať z neba ako blesk, Girard analyzuje, ako moderné ideológie reprodukujú tento starodávny mechanizmus — vytváranie nepriateľa, ktorý “za všetko môže”. Tento nepriateľ sa stáva novým obetným baránkom. Ideológie, politické hnutia či nacionalizmus sú podľa Girarda modernými formami posväcovania násilia. Ľudia a národy podľa neho stále potrebujú obete na podporu svojich ideálov — a tieto “obete” nemusia byť len jednotlivci, ale aj celé národy.

Obzvlášť dôležitú pozornosť venuje Girard snahám modernej spoločnosti udržať ilúziu mieru prostredníctvom masového násilia, ktoré je maskované ako politické ideológie či humanistické snahy.

Vidíme teda kľúčové slová a koncepty, ktoré Petra Thiela zaujímali a ktorým dôkladne rozumel: túžba, konflikt, rituály, dualita dobra a zla, ontológia násilia, religiozita, posvätné, kultúra, obeta ako mechanizmus potláčania agresie.

Thiel a Stanford

Na Stanfordskej univerzite v ňom politika ľavicového liberalizmu okamžite vyvolala odpor. Thiel cítil, že za heslami o právach sa skrýva represívny mechanizmus namierený proti tým, ktorí s nimi nesúhlasia, a rozhodol sa tento cynizmus odhaliť. Stáva sa zakladateľom konzervatívneho libertariánskeho časopisu The Stanford Review, kde si dovoľuje otvorené provokácie namierené proti liberálom.V roku 1995 Thiel napísal knihu Mýtus o diverzite (The Diversity Myth: Multiculturalism and the Politics of Intolerance at Stanford). Kniha sa prezentuje ako libertariánsko-konzervatívna reakcia na dominanciu ľavicových postmodernistických paradigiem v humanitnom vzdelávaní.Thiel v nej poukazuje na to, že „dôraz na etnickú či rodovú identitu vedie k triešteniu univerzitnej komunity a oslabuje význam univerzálnych humanistických hodnôt“. Podľa neho sa vysoké školy menia na arény ideologického boja, v ktorých administratíva a aktivisti vytláčajú akademické ciele do úzadia. Samotný názov knihy vyjadruje jej hlavnú myšlienku: snaha o “diverzitu” je čoraz častejšie spojená nie s otvorenosťou, ale s netoleranciou voči odlišným názorom.

Z toho možno vyvodiť záver, že Thiel už viac než 35 rokov konzistentne odmieta liberalizmus, ktorý podľa neho “agresívne vnucuje neprijateľné hodnoty”. Politika Baracka Obamu je pre neho symbolom tohto nepriateľského prúdu.

Knihy na stole Petra Thiela

Peter Thiel vlastní prvé vydania diel Lea Straussa v angličtine aj nemčine – filozofa, zakladateľa neokonzervativizmu a ostrého kritika liberalizmu. Strauss tvrdil, že moderný liberalizmus, zameraný na univerzálnu slobodu (na rozdiel od “pravého liberalizmu”, ktorý smeruje k ľudskej dokonalosti), vedie k dvom formám nihilizmu. Prvou je “tvrdý” nihilizmus, prejavujúci sa v nacistických a boľševických režimoch. Druhým je “mäkký” nihilizmus, príznačný pre západné liberálne demokracie — forma bezcieľnosti zbavenej hodnôt. Zaujímavé je, že Straussove diela sú populárne aj medzi čínskou elitou.

Thiel vyrastal obklopený vedecko-fantastickou a fantasy literatúrou — čítal Heinleina, Asimova, Clarka, no najmä Tolkiena. Tvrdí, že trilógiu Pán prsteňov prečítal aspoň desaťkrát. Meno jeho spoločností — Palantir Technologies, Valar Ventures, Mithril Capital Management, Rivendell One LLC, Lembas LLC, Athelas, Narya Capital (formálne vedená J. D. Vanceom, ale názov napovedá o skutočnom vlastníctve) — jasne odkazuje na Tolkienov svet.Vplyv Tolkiena na Thielov svetonázor je zrejmý: Stredozem je priestorom boja o najvyššiu moc, často bez riadnej vlády, kde výnimočné osobnosti vystupujú, aby naplnili svoj osud. Žijú tu aj nesmrteľní elfovia oddelení od sveta ľudí — obraz spoločenskej hierarchie a elitnosti.

Nemá zmysel vymenúvať všetko, čo čítal človek, ktorý vie plynulo citovať Bibliu, Nietzscheho aj Hobbesa.

Ale ak pominieme klasické “veľké knihy”, jeho zásadnými titulmi boli napríklad, Ayn Rand – Atlas Shrugged (Atlas pokrčil plecami) – základná ideová kniha zamestnancov PayPalu, obhajoba individualizmu, kapitalizmu a podnikateľského hrdinu.

Aubrey de Grey – Koniec starnutia (The End of Aging) – o možnostiach radikálne predĺžiť ľudský život.
William Rees-Mogg a James Dale Davidson – Suverénna osoba (The Sovereign Individual) – kultová kniha o vzostupe digitálnej elity a zániku štátneho monopolu na moc.
Timothy Snyder – Krvavé krajiny (Bloodlands) – historická štúdia o masových vraždách nacistov a sovietov vo východnej Európe.
Tyler Cowen – Veľká stagnácia (The Great Stagnation) – esej o úpadku inovácií a produktivity v moderných ekonomikách.
Neal Stephenson – Diamantový vek (The Diamond Age) – cyberpunkový román o technológii, elitách a výchove v postindustriálnom svete.
Nassim Taleb – Čierna labuť (The Black Swan) – o neočakávaných udalostiach, ktoré formujú dejiny viac než to, čo vieme predvídať.

Štart “PayPal Mafie”

Ako právnik v oblasti cenných papierov Peter Thiel postupne objavuje svet financií. Najskôr si vyskúša úlohu obchodníka na burze, no čoskoro sa rozhodne založiť vlastný venture fond vo výške 1 milión dolárov – čo bola v tom čase v Silicon Valley smiešna suma. Investujúc do projektov s pochybnou perspektívou sa zoznamuje s Kyjevčanom Maxom Levchinom, odborníkom na kryptológiu. Spolu prichádzajú s nápadom na digitálnu peňaženku PayPal. Zhodou okolností sídlili v rovnakej budove ako konkurenčná spoločnosť X.com, ktorú viedol Elon Musk. Bezprecedentný rast zákazníckej základne vedie k tomu, že obaja podnikatelia míňajú takmer všetky dostupné financie na pokrytie transakčných nákladov. Výsledkom je nútené zlúčenie PayPalu a X.com (neskôr medzi nimi vzniká spor o značku, zatiaľ čo Musk si natrvalo fixuje záľubu v písmene “X”). Osoba, ktorá bola v tom čase blízko obom, opísala ich pracovný vzťah takto: “Elon si myslí, že Thiel je sociopat, Peter si myslí, že Musk je podvodník.” Počas vývoja PayPalu je Thiel nadšený libertariánskym mesiášstvom – sľubuje svetu formu kapitálu, ktorú nebudú ovládať vlády. Aspoň to všetkým prezentuje. Po tom, čo naoko prenechá pozíciu výkonného riaditeľa Muskovi, dosadí Thiel na kľúčové pozície vlastných ľudí. Tí mu následne pomôžu získať späť kontrolu nad PayPalom počas Muskovej dovolenky. Na prvej porade s investormi projektu, ktorý mal “zmeniť svet”, Thiel šokuje návrhom okamžite presunúť všetky prostriedky startupu do svojho hedžového fondu a zrealizovať geniálnu burzovú špekuláciu. Keď mu oponujú, že ide o porušenie všetkých pravidiel, Thiel údajne len pokrčí plecami a stratí o stretnutie záujem.

Investori zostávajú v šoku – jeho návrh neodzrkadľoval ani ducha podnikania, ani pravidlá Silicon Valley. No práve Thielova „pružnosť“ v dodržiavaní pravidiel vedie PayPal k úspechu. Spoločnosť dlhý čas prižmurovala oči nad tým, že jej klienti mohli účet využívať na operácie na hrane zákona (a podobné výčitky dnes často smerujú ku kryptomenám).O rok neskôr kupuje PayPal spoločnosť eBay za 1,5 miliardy dolárov. Thielova časť predstavuje 55 miliónov. Ihneď po uzavretí obchodu prekvapí všetkých – vrátane eBay – tým, že odstupuje z pozície CEO a sústredí sa na svoj hedžový fond. Stáva sa anjelským investorom v málo známej sieti Facebook, neskôr investuje do množstva startupov, ktoré dnes poznáme ako LinkedIn, YouTube, Airbnb, SpaceX, Spotify. Približne 200 ľudí odchádza z eBay pre “rozdiely v podnikovej kultúre” a spoločne budujú nový duch podnikania. Tieto prepojenia medzi startupmi a bývalými zamestnancami PayPalu vedú k vzniku pojmu “PayPal Mafia”. Tento pojem má dva významy. Prvým je humorná pocta úspechom ľudí okolo PayPalu. Druhý, menej nevinný význam, naznačuje, že tento neformálny syndikát úspešne rozšíril svoj vplyv až do vládnych štruktúr. A hoci ide o kolektív, jeho neformálnym lídrom zostáva Peter Thiel.

Investícia 500-tisíc dolárov do Facebooku mu vyniesla ohromujúci zisk 1,2 miliardy. No skutočným diamantovým úspechom sa stáva spoločnosť Palantir Technologies, ktorá pôsobí na priesečníku analýzy Big Data a všetkých druhov spravodajských služieb. Zaujímavé je, že prvým investorom Palantiru bol fond CIA In-Q-Tel, ktorý do nej vložil viac než 300 miliónov dolárov – viac než do akejkoľvek inej organizácie. To všetko je trochu zarážajúce, ak vezmeme do úvahy, že Thiel sa verejne označuje za libertariána, no vedie firmu, ktorá sa špecializuje na sledovanie ľudí.

Za súčasnú budúcnosť Palantiru sa však považujú skôr generálny riaditeľ Alex Karp a operačný riaditeľ Shyam Sankar, než samotný predseda predstavenstva Thiel. Napriek tomu jeho politické väzby na Republikánsku stranu a krajné pravicové kruhy významne pomohli Palantiru získať vládne zákazky najmä v rokoch 2016–2020, keď spoločnosť profitovala z masívneho štátneho financovania.

Skeptik

Peter Thiel je známy ako najväčší skeptik v Silicon Valley. Jeho najznámejší výrok znie: “Všetci sme snívali o lietajúcich autách, a namiesto toho sme dostali 140 znakov.” (pozn. — narážka na Twitter).

Na stránkach náboženského magazínu píše: “Ak bola vedecko-technologická utópia charakteristickým znakom éry osvietenstva, potom možno nedôvera k tejto utópii je znakom post-osvietenstva, postmoderného Západu. Rozšírenosť tejto nedôvery je dobrým ukazovateľom toho, do akej miery postmodernizmus nahradil modernitu. Ide o široký konsenzus medzi tzv. kresťanskými pravičiarmi a hollywoodskymi ľavičiarmi – a prakticky všetkými medzi nimi – pričom rozdiely spočívajú len v konkrétnych detailoch toho, čo im vadí: či už ide o výskum kmeňových buniek, frakovanie alebo radikálne predĺženie života, ktoré je podľa nich v rozpore s Božou vôľou alebo škodlivé pre životné prostredie.”

Takmer každý sci-fi film za posledných 25 rokov vykresľuje vedu a technológie ako pascu, ktorú si ľudstvo samo pripravuje. Môžeme si vybrať z celého menu dystópií – od Terminátora po Matrix, od Elysium po Avatar. Film, kde je hlavný záporák luddita, ekologický extrémista alebo regulátor z FDA, sa jednoducho netočí. (pozn. — Thiel sa opakovane pokúša získať vplyv nad FDA, úradom, ktorý kontroluje trh s liekmi a doplnkami výživy.) Podľa Thiela je 20. storočie príbehom straty nádeje na budúcnosť. Ak sa pozrieme späť, úsvit jadrovej éry a Manhattanský projekt mohli byť kľúčovým zlomovým bodom — veľkým úspechom, ktorý však nakoniec viedol k hlbokému sklamaniu. To naplno prepuklo v 70. rokoch, keď program Apollo skončil neúspechom a generácia baby boomu presmerovala svoju energiu do nekonečných kultúrnych vojen. Vedcov buď náhodne, alebo úmyselne „uviazali na krátkom vodítku“ a donútili ich plytvať čas písaním žiadostí o granty na minimálne rozšírenia existujúcich paradigiem. Súčasné fyzikálne teórie podľa neho pripomínajú epikurejské predstavy o atómoch, ktoré sa náhodne pohybujú prázdnotou. A nečudo, že kvázi-epikurejská fyzika prirodzene vedie k stoicizmu a epikurejskému hedonizmu.

“Veľmi mi chýba falošný optimizmus Fausta – aspoň mal motiváciu niečo skúsiť zmeniť vo svete.”

V rôznych rozhovoroch dodáva:
“Môže ľudstvo poraziť smrť? – Ani sme sa nepokúsili. Buď ju premôžeme, alebo aspoň zistíme, prečo je to nemožné.”

Podľa neho sú dôvody stagnácie rôzne, no hlavný je zakorenený postoj establishmentu, že technológie sú hrozbou. Tento postoj bol označený ako „existenciálne riziká“ a jeho korene siahajú do roku 1945, keď bola vytvorená atómová bomba. Odvtedy sa strach rozšíril aj na biotechnológie – a práve preto sa z tvorcov mRNA vakcín nestali hviezdy.

Ešte pred 20 rokmi bola v informatike téma umelej inteligencie pozitívna – nie apokalyptická. Ale dnes sme sa náhle otočili smerom k luddizmu a pripomíname skôr únikové tábory z festivalu Burning Man.

Do 60. rokov bola sci-fi pozitívna. Odvtedy však dominuje dystópia. Kam zmizli pozitívne vízie budúcnosti? Odkiaľ sa v nás vzalo toto staré náboženské očakávanie apokalypsy alebo posledného súdu? Prečo preniklo aj do sveta technológií? Thiel tvrdí, že technologický pokrok bol spomalený tak veľmi, ako sa vôbec dalo. A kladie si otázku: “Čo je to za ducha doby?”

Ako príklad spomína Nika Bostroma z Oxfordskej univerzity (pozn. — Thiel mal prednášku v Oxforde), ktorý podľa neho navrhuje nasledovné:

Obmedziť technologický pokrok,
Znížiť rôznorodosť a inkluzívnosť spoločnosti,
Zaviesť čo najprísnejšie obmedzujúce politiky,
Vytvoriť efektívnu svetovú vládu.

Nepoužíva slovo ‚totalitarizmus‘, ale v podstate všetko, čo navrhuje, ho predpokladá. Pre mňa je to nočná mora. Aj keby sa tie tzv. ‚existenciálne riziká‘ nikdy nepotvrdili, vo svete by aj tak zostal autoritársky globálny režim?! To už nie je Armagedon, to je skôr príchod Antikrista. A z môjho pohľadu si vybrať Antikrista namiesto Armagedonu – to je už naozaj cez čiaru.

“Myšlienka úniku” a následný návrat

V roku 2009 napísal Thiel novú prácu “Vzdelávanie libertariána”, v ktorej kritizuje politickú sféru ako takú a poukazuje na neefektívnosť demokracie. “Už neverím, že sloboda a demokracia sú kompatibilné,” vyhlásil. V tomto období Peter nahrádza libertarianizmus určitým pseudautoritatívnym filozofickým prístupom. Ženské volebné právo považuje za nepríjemnú vec, pretože ženy volia ľavicu: “Od roku 1920 výrazné zvýšenie počtu príjemcov sociálnych dávok a rozšírenie volebného práva pre ženy, dve skupiny, ktoré sú známe svojou tvrdou kritikou libertariánov, urobili z pojmu kapitalistická demokracia oxymoron.” Scenáre vývoja ľudstva podľa neho už neobsahujú politickú sféru a tá rozhodne nemôže poskytnúť ideálnu verziu pokroku. Hlavnou úlohou je podľa neho úplné odstúpenie od politiky vo všetkých jej podobách — od totalitných a fundamentalistických režimov po demokraciu, ktorú považuje za vládu nekompetentnej väčšiny. Jediným východiskom je útek od politiky. Podľa jeho koncepcie môže tento útek prebiehať troma smermi: do virtuálneho priestoru, do vesmírneho priestoru alebo do oceánskych priestorov. Jeho rozhodnutie zachrániť SpaceX Elona Muska v roku 2008 po neúspešných štartoch rakiet súviselo s túžbou zachrániť vesmír ako priestor s “nekonečnými možnosťami úniku”.

Pod vplyvom vlastných myšlienok Thiel najprv venuje značné finančné prostriedky Patrikovi Friedmanovi, vnukovi ekonóma Miltona Friedmana, na založenie neziskovej organizácie “Inštitút morského osídľovania oceánu”, neskôr kúpi bývalú ovčiarsku stanicu, ktorá mala všetky predpoklady byť útočiskom pre koniec sveta, na málo obývanom ostrove v krajine, kde sa natáčali filmy “Pán prsteňov” — na Novom Zélande (v roku 2024 bol jeho projekt domu-útočiska zrušený po protestoch ekologických aktivistov). A potom sa nakoniec odváži vytvoriť vlastný proto-transhumanistický projekt — ostrov Prosperity.

(Poznámka — Transhumanizmus (H+) je vedecko-filozofický smer, ktorý na základe NBIC technológií (nano-bio-info-kogno) vytvára ideologický základ a rozvíja projekt fundamentálneho rozšírenia fyzických a psychických schopností človeka až po evolúciu inteligentného života mimo jeho súčasnú ľudskú formu. Hlavná myšlienka transhumanizmu je nekonečné zlepšovanie človeka. Hlavné znaky sú imortalizmus, umelá inteligencia, kolektívne alebo generované prijímanie politických rozhodnutí, osídľovanie vesmíru, biomarkery starnutia, umelé orgány, neurogenéza, neuromodelovanie, preventívna a regeneračná medicína, nanoroboti, singularita, kryonika).

Thiel neverí v nevyhnutnosť smrti. Podľa neho označovať smrť za zákon prírody je len výhovorka na vzdanie sa. Rovnako ako väčšina miliardárov je presvedčeným transhumanistom (mimochodom, je aj kryonikom). No neobmedzuje sa len na financovanie výskumu. Experimentuje s cieľom vytvoriť ideálne prostredie (politické, spoločenské, kultúrne) pre zavedenie ideí H+. Vláda Hondurasu súhlasila s experimentom so zónami ZEDE, ktoré mali vlastnú autonómiu a právo žiť podľa vlastného občianskeho kódexu s vlastným manažérom. To inšpirovalo Thiela k účasti. Nikto však nevie, čo presne Thiel plánoval skúmať na ostrove. Ale dokonca aj v takej malej krajine ako Honduras sa stretol s realitou v podobe regulačného tlaku. Zóny podliehali trestnému právu krajiny a samotné slovo „experiment“ predpokladalo dočasnosť a neistotu projektu. Sklamaný Thiel sa rozhodol neprotestovať proti veľkej politike, ale stať sa jej súčasťou, aby ju mohol redukovať na formy, ktoré potrebuje. V tomto období spozoroval filozofa Patrika Denina s jeho kritikou liberalizmu a zoznámil sa s ideológom technomonarchie Kertisom Yarvinom (pravdepodobne verbovaným ruskou tajnou službou FSB — toto naznačuje čas jeho vzniku a prudký nárast aktivity len niekoľko týždňov pred 24. februárom 2022) počas jeho prejavu na konferencii. Kľúčom k Thielovmu srdcu sa zdá byť Yarvinova koncepcia RAGE (retire all government employees – prepusti všetkých vládnych zamestnancov). Yarvin je považovaný za zakladateľa ideologického hnutia nazývaného Temné Osvietenie. Tvrdí, že demokracia je omylom a autoritarizmus jediným spôsobom, ako zachrániť spoločnosť pred chaosom. Navrhuje zmeniť prístup k diktátorom, teda hodnotiť efektívnosť riadenia spoločnosti (pravdepodobne Putina považuje za veľmi efektívneho). Jeho politický pohľad v duchu Temného Osvietenia je, že skutočná moc v USA je v neformálnej spolupráci univerzít a hlavných médií (ktoré nazýva „Katedra“), ktoré spolupracujú na ovplyvňovaní verejnej mienky. Obdivuje bývalého čínskeho komunistického lídra Denga Xiaopinga za jeho “pragmatický a trhový autoritarizmus”, myslí si, že americká príslušnosť k rovnosti a spravodlivosti „podkopáva spoločenský poriadok“ a volá po tom, aby americký „monarcha“ čo najskôr rozpustil elitné akademické inštitúcie a médiá. Je pravidelným rečníkom na rôznych libertariánskych a technofašistických konferenciách. Yarvin považuje demokratické vlády za neefektívne a plýtvavé a tvrdí, že by ich mali nahradiť suverénne korporácie, ktorých “akcionári” si volia výkonnú moc s plnou kontrolou nad krajinou/korporáciou. Ako Yarvin vysvetľuje, “bez zaťaženia liberálno-demokratickými procedúrami by výkonný riaditeľ mohol vládnuť ako generálny riaditeľ-monorcha.”

Postava Yarvina je v médiách trochu démonizovaná, avšak ja si myslím, že jeho vplyv je prehnaný. Pravdepodobne sú jeho texty konjunkturálne, určené jednej osobe a hľadajú sponzora. Táto verzia neodmieta možný jemný vplyv nepriateľských spravodajských služieb, práve naopak, bola by typická. Iná verzia je, že Yarvina si Thiel sám vymyslel, aby sprostredkoval najradikálnejšie myšlienky (rovnako ako si vymyslel pseudointelektuálneho politika Vensa).

Thiel verejne o Yarvinovi: “Nemyslím si, že to bude fungovať. Myslím, že to bude vyzerať ako Si Ťin-pching v Číne alebo Putin v Rusku. Nakoniec si nemyslím, že to bude ani akceleračné z hľadiska vedy a technológií, nieto ešte čo to spraví pre práva jednotlivcov, občianske slobody a podobne.” Napriek tomu považuje Yarvina za zaujímavého a vplyvného historika. “Jednou z hlavných tém, o ktorých hovorí, je Nový kurz a Roosevelt v 30. a 40. rokoch.” A neortodoxná myšlienka je, že to bola určitá forma ľahkého fašizmu v USA. Franklin D. Roosevelt podľa tohto pohľadu využíval mocenský pohľad na výkonnú moc, poddajný Kongres a vystrašený Najvyšší súd, aby spôsobil to, čo Thiel nazval “veľmi, veľmi radikálnymi zmenami v charaktere našej spoločnosti“. Podľa Thiela Yarvin tvrdí, že „by ste mali prijať túto ľahkú formu fašizmu a mali by sme mať prezidenta, ktorý bude znova vyzerať ako Roosevelt.”

Omnoho väčší intelektuálny vplyv majú myšlienky akademických filozofov: Patrika Denina a Brita Nicka Landa, ktorého považujú za pravého otca „temného osvietenia“. Jeho hlavnou ideou je zrýchlenie (akceleracionizmus). Tvrdí, že technológie, kapitalizmus a umelú inteligenciu netreba brzdiť, ale naopak — rozbehnúť na maximum. Aj keď to zničí všetko, čo nestíha tempo — demokraciu, univerzity, médiá, vlády.

Ako to už býva s formovaním ideologického základu, v určitom momente sa Thiel (ktorý ešte podporoval iného kandidáta do Kongresu, ktorý prehral) ocitol ako delegát na zasadnutí Národnej komisie Republikánskej strany. Keď ho tam zbadal Donald Trump mladší, zavolal mu s ponukou vystúpiť. Tak začala ich spolupráca.

“Od nuly k jednotke”

Jeho kniha o sebarozvoji pre širokú verejnosť “Od nuly k jednotke” sa predala v náklade viac než milión kusov. Okrem rád a príbehov úspechu Peter znova a znova toleruje, a dokonca sa chváli porušovaním pravidiel. A zamýšľa sa nad tým, čo vlastne znamená byť lídrom spoločnosti. Tu je úryvok z knihy:

“Prečo je pre archaické kultúry také dôležité pamätať si výnimočných ľudí? Postavy, ktoré boli oslavované a uctené, slúžili na vyplavenie emócií spoločnosti: oslavovali ich, keď bolo všetko v poriadku – a očierňovali v časoch nešťastia. Akýkoľvek konflikt mohol zničiť spoločenstvo, keby jeho členovia nenašli spôsob, ako sa zastaviť. Preto, keď spoločenskému dobru hrozili epidémie, katastrofy alebo krutí barbarovia, najlepším riešením pre spoločenstvo bolo hodiť vinu za udalosti na jednu osobu. Kto sa teda môže stať obeťou? Rovnako ako zakladatelia spoločností, takéto osoby sú veľmi kontroverzné figúry. Na jednej strane je obeť slabá: nie je schopná zastaviť vlastné obetovanie sa. Na druhej strane, ten, kto dokáže ukončiť konflikt tým, že prijme na seba hanbu, je pravdepodobne veľmi silná postava v komunite. Často pred popravou obetí im vzdávali úctu ako idolom. Aztékovia považovali svoje obete za pozemské stelesnenie tých istých bohov, ktorým ich potom obetovali. Odsúdeného na smrť obliekali do luxusného odevu a uctievali kráľovsky, no čoskoro sa slávnosti skončili a nešťastníkovi vyrezali srdce. Tak sa zrodil princíp monarchie: každý kráľ je živý boh a každý boh je mŕtvy kráľ.

Hlavným faktorom hodnoty Apple bolo prorocké videnie jednej jedinej osoby. Tento fakt nás vedie k pochopeniu, že inovatívne technologické spoločnosti skôr pripomínajú feudálne monarchie než bežné “moderné” organizácie. Výnimočný zakladateľ môže prijímať autoritatívne rozhodnutia, inšpirovať mimoriadnu osobnú oddanosť a plánovať na desaťročia dopredu. Paradoxne, ale bezvýrazné byrokratické stroje, ktoré existujú oveľa dlhšie ako život jednej osoby, dokážu vytvárať iba krátkodobé plány. Poučením z tejto histórie pre biznis je – potrebujeme zakladateľov. Treba k nim pristupovať tolerantne, aj keď sa zdajú byť zvláštni alebo excentrickí: potrebujeme neštandardné osobnosti schopné vyviesť spoločnosť za hranice drobných vylepšení.”

Škandál Access Hollywood

Toto je jedna z najkontroverznejších epizód predvolebnej kampane Donalda Trumpa v roku 2016, ktorá výrazne ovplyvnila jeho povesť. Na nahrávke sa Trump rozprával s moderátorom Billym Bushom a chvastal sa tým, ako obťažuje ženy, pričom využíva svoju slávu. Škandál vyvolal vlnu pobúrenia, najmä medzi ženami. Mnoho republikánov sa od Trumpa dištancovalo a niektorí ho dokonca vyzývali, aby odstúpil z kandidatúry. Spočiatku váhal aj Thiel. Ale…

Thiel vždy uprednostňuje pesimistickejšieho kandidáta v akýchkoľvek prezidentských voľbách, pretože „ak si príliš optimistický, len to ukazuje, že si stratil kontakt s realitou“. Heslo „Urobme Ameriku opäť veľkou“ bolo podľa neho to najpesimistickejšie. Peter Thiel podporil Trumpovu kampaň predovšetkým preto, že ho vnímal ako netypického a deštruktívneho hráča. Thiela iritoval prebytočný regulačný aparát federálnej vlády USA a v Trumpovi videl nástroj, ktorý by mohol zlikvidovať čo najviac regulácií a urýchliť technologický pokrok.

Napokon, niekoľko dní po škandále sa Thiel stal prvým, kto poskytol príspevok v prospech Trumpa (technicky – v prospech rodiny Mercerovcov, ktorá bola hlavným donorom kampane). Týmto krokom Trumpovu kampaň zachránil. Navyše vyriešil problém konzervatívcov s prístupom na Facebook.

Po Trumpovom víťazstve v prezidentských voľbách 2016 bol Thiel oslavovaný ako hrdina — podľa Stevea Bannona a ďalších bol kľúčovým faktorom prekvapivého víťazstva. Bol pozvaný, aby sa pripojil k prechodnému tímu. Spolu so svojimi stúpencami Thiel pripravil zoznam asi 150 kandidátov na kľúčové pozície v novej administratíve, ktorých považoval za schopných rozložiť nadmernú federálnu byrokraciu. Nakoniec však miesto získal len jeho chránenč — Michael Kratsios — a väčšina navrhovaných kandidátov nebola vymenovaná. Ako sa ukázalo, Thielove návrhy často narážali na odpor Ivanky Trumpovej a Jareda Kushnera, ktorí presadzovali tradičnejší prístup k výberu ľudí. Nakoniec Trump podporil postoj svojej rodiny, a Thiel bol fakticky odstránený z rozhodovania o personálnych otázkach. Plán “národného zúčtovania” tak stroskotal.

Všetko sa však zmenilo po tom, čo si Trump dlhší čas lízal rany po pre neho osudovom útoku na Kapitol. Podľa samotného Thiela, keď mu Trump znova zavolal, najskôr odmietol poskytnúť finančnú podporu. Išlo však zrejme o hru psychologických šachov. Čoskoro totiž miliardárovi nerobilo veľké ťažkosti presvedčiť zlomeného Trumpa, že príčinou neúspechu bola chybná stávka na hlboký štát. A tentoraz by sa byrokracia buď podriadila, alebo by bola zničená. Do druhého ucha mu Trumpova dôverníčka Susie Wiles našepkávala hlavné kritérium výberu novej administratívy — lojalita na strednej úrovni. Tak sa vykryštalizovali hlavné piliere fenoménu, ktorý dnes možno nazvať “Trump 2025”.

Avšak, majúc na pamäti, že Trump sa môže kedykoľvek ocitnúť v kritickom škandále, miliardár oveľa skôr začal posilňovať svoj vplyv v Republikánskej strane. Rozhodol sa vychovať politikov, ktorí by dokázali realizovať trumpizmus bez Trumpa. Tak vznikol projekt J. D. Vancea – právnika, ktorý pod dojmom Thielovho prejavu na Yalovej univerzite v roku 2011 nastúpil do jeho tímu. Vanceove vyjadrenia na adresu Trumpa spočiatku neboli práve lichotivé. Preto miliardár osobne priviezol budúceho viceprezidenta do rezidencie Mar-a-Lago, aby sa zoznámil s Trumpom a urovnal ich konflikt. Thiel sa však neobmedzil len na sponzorovanie Trumpa a Vancea. Počas kampane do Senátu a Kongresu financoval 16 kandidátov. No ešte dávno predtým sa zblížil s rôznymi ultrapravicovými organizáciami. Napríklad poskytol finančné dary skupine “NumbersUSA”, ktorej cieľom je radikálne zníženie počtu imigrantov. Alebo podporil protidaňový “Klub za rast” (Club for Growth).

V roku 2019 sa pod jeho záštitou uskutočnilo stretnutie Trumpových ľudí s jeho chráncom Zuckerbegom. Východisková pozícia pred stretnutím – Zuckerberg mal pred Kongresom vysvetliť finančné zabezpečenie kryptomeny “Libra”, ktorá v tom čase vyvolávala obavy. Výsledok po stretnutí – Zuckerberg Trumpovi zaručil priaznivú moderáciu príspevkov jeho tímu. Web Stevea Bannona (áno, toho, čo hajloval s Muskom), Breitbart, začal dostávať iracionálne vysoké odporúčania na Facebooku. V roku 2024 tak Thiel a Musk už držia v rukách zásadnú monopóliu nad moderovaním obsahu.

Ako každý projekt, aj tento Thielov cieľ má tri kritické rozmery: čas, náklady a rozsah. No práve času môže byť málo. Preto je mechanizmus, ktorý Thiel sponzoruje, neúprosne rýchly. Činnosť Trumpovej administratívy je doslova mlynček na mäso plný činov a myšlienok. Kým Trump sa ešte pozerá na prieskumy a popularitu, Thiel je plne spokojný s chaosom na trhoch aj v štátnom aparáte. Jeho predstavy totiž zahŕňajú kompletnú transformáciu burzy aj právneho systému. Obidvoch by sa najradšej zbavil všetkých nenávidených štátnych regulácií a “očkoval” ich kúzelnou injekciou sveta decentralizácie.

Po roku 2028 má Thiel už pripraveného nástupcu Trumpa – J. D. Vancea. Osobu, ktorej roky budoval legendu najprv finančného, potom politického úspechu. A ku ktorej — v duchu antiky a stredoveku — priradil osobného filozofického učiteľa: Patrika Deneena. Niektoré z najpolitickejšie korektných myšlienok kontroverzného Curtisa Yarvina (známeho aj ako Mencius Moldbug) sa takisto pravidelne objavujú v prejavoch Vancea.

Thiel o vzdelávaní:

“Kedysi dominovala teória, že vysokoškolské vzdelanie je investícia: človek zaplatí peniaze za štúdium, investuje svoj čas, a výsledkom je špičkový odborník, ktorý môže zarábať viac ako ten, kto sa nevzdelával. Rovnako bola populárna teória, že vysoká škola je štvorročná párty. Medzi obdobím, keď si pod kontrolou rodičov, a obdobím, keď si pod kontrolou šéfa v práci, sú štyri roky, počas ktorých si môžeš naplno užívať. Ale tieto teórie boli populárne v časoch, keď na univerzity nastupovalo len málo absolventov stredných škôl — povedzme 15 až 20 %. A pre tých, ktorí univerzitu ukončili, sa našla dobrá práca. Dnes však nastupuje približne 70 %. A teraz existujú dve iné teórie, ktoré vysvetľujú užitočnosť univerzity. Prvá je poistenie: ak si ho nekúpiš, existuje veľká pravdepodobnosť, že prepadneš cez také „trhliny“ v spoločnosti, z ktorých už do konca života nebude úniku. Preto sú rodičia ochotní obetovať veľa, aby zaplatili štúdium svojim deťom. Druhá teória hovorí o univerzite ako o turnaji. Tá platí pre tých, ktorí sa dostávajú na elitné univerzity — ako Harvard, Stanford, Oxford a podobne. Na turnaj nevpustia každého — a práve toto vylúčenie z elity je veľmi dôležité pre tých, ktorí sa usilujú dostať na top univerzity.”

V roku 2024 na slávnostnom podujatí miliardár ešte viac pritvrdil svoju dlhoročnú kritiku vzdelávacieho systému: “Univerzity sa premenili na intelektuálne púšte, posadnuté nezmyselným úsilím o rozmanitosť. Humanitné vedy sú celkovo otvorene smiešne, a v prírodných vedách už nejde o skutočnú vedu, ale o vnucovanie veľmi zvláštnych dogiem. Nestačí len najať komparzistov zo scény Star Wars, aby to vyzeralo ako diverzita. Tento nezmysel nás odvádza od skutočne dôležitých vecí — ako je napríklad hrozba záujmom USA zo strany Komunistickej strany Číny.”

Zničenie Gawkeru

Ďalší príbeh, bez ktorého by portrét Petra Thiela nebol úplný. Po zverejnení intímneho videa Hulk Hogan podal žalobu na portál Gawker. Pre redakciu to bola nepríjemná, ale v zásade bežná situácia. Avšak, na rozdiel od bežnej praxe, Hoganovi právnici opakovane odmietali akékoľvek návrhy na vyrovnanie, nech boli akokoľvek štedré. V redakcii začali niečo tušiť, no už bolo neskoro — súd nariadil Gawkeru zaplatiť odškodné vo výške 140 miliónov dolárov, čo viedlo k bankrotu. Neskôr sa Thiel osobne priznal, že to bol on, kto financoval Hoganových právnikov. Bola to chladnokrvná pomsta — osem rokov predtým bol Gawker prvým médiom, ktoré zverejnilo informáciu o Thielovej homosexualite.Táto história je zaujímavá ešte jednou vecou — keď porota vyniesla rozsudok, Thiel prekvapene poznamenal: “Wow, niečo sa zmenilo. Možno Trump naozaj môže vyhrať.”

Jedným z prejavov Thielovho dialektického myslenia sú aj jeho zložité vzťahy s Facebookom. Ako jeden z najvplyvnejších skorých investorov spoločnosti a prakticky krstný otec Marka Zuckerberga ako podnikateľa, Thiel zároveň investoval aj do startupu Clearview — ktorý mu bol na prezentácii predstavený ako nástroj schopný zničiť Facebook.

Thiel Fellowship — to je ďalšia z jeho kontroverzných iniciatív: grant vo výške 100 000 dolárov pre mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú vzdať vysokoškolského štúdia, aby sa mohli venovať vlastnému biznisu alebo pracovať na inovatívnej myšlienke. Ide o priamu výzvu zaužívanej akademickej sústave, “ktorá je preceňovaná, zastaraná a v mnohých ohľadoch škodlivá: pripravuje skôr byrokratov než podnikateľov a vychováva nie nezávislých mysliteľov, ale konformistov. Žijeme vo svete, v ktorom zmizla dynamika. Vo svete, ktorý už viac nesníva.”

Známe výroky Petra Thiela:

“Nezáleží na tom, aký je iPhone hladký — aj tak nás nedostane na Mars.”

“Aký je antonymum slova diverzita? Univerzita.”

“Strach z umelej inteligencie alebo AGI je len projekcia svetonázoru darvinistu alebo machiavelistu.”

“Som pripravený investovať do čohokoľvek, ak v tom vidím cestu k monopolu.”

“Americké ministerstvo financií tlačí na dolároch In God We Trust; Európska centrálna banka by pokojne mohla tlačiť na eurách Odložiť problém na neskôr.”

“Príkladom falošného optimizmu je Darwinova evolúcia: proces, ktorý trvá miliardy rokov.”

“Kalifornia je ako Saudská Arábia — len namiesto wahhábizmu máme wokizmus.”

“Máme stagnáciu vo svete atómov, ale šialený pokrok vo svete bitov to zakrýva.”

“Nerovnosť medzi krajinami klesá — no prudko rastie vo vnútri krajín.”

“Kratkodobosť — to je skutočné náboženstvo súčasnosti. Naopak, vo Founders Fund hľadáme startupy s dlhodobou a veľkou víziou budúcnosti.”

Investície v službách filozofie

Ako už bolo spomenuté, miliardár nezdieľa všeobecnú eufóriu Silicon Valley ohľadom pokroku a technologického úspechu a kategoricky odmieta tézu, že “informácia” nahradí “inováciu”. – “Chceli sme lietajúce autá, namiesto toho sme dostali 140 znakov.” Prečo ešte nelietame autami? Prečo nežijeme na Mesiaci? Pretože takmer všetky intelektuálne zdroje boli nasmerované na internet a financie. Naše technické úsilie sa zúžilo na softvér, ktorý môžu vytvoriť traja ľudia na internáte za noc. Usilujem sa o návrat k “inžinierstvu s veľkým I”. Je katastrofa, že sme doteraz nevytvorili liek na rakovinu.

Založil Founders Fund, ktorého cieľom je podporovať spoločnosti, ktoré dokážu “pohnúť civilizáciou z mŕtveho bodu, a nie len vytvoriť ďalšiu mobilnú aplikáciu”. Prístup fondu sa radikálne líši od všeobecne prijímaného v Silicon Valley: namiesto zamerania sa na trhy alebo analýzu obchodných modelov Thiel hľadá zakladateľov, ktorí myslia neobvykle, dokonca excentricky, a ktorí chcú zmeniť niečo zásadné. V jeho prejavoch a článkoch badať strach z toho, že sa technológie dostanú do rúk Svetového totalitného štátu. Objavujú sa myšlienky, že umelá inteligencia môže ísť čínskou cestou – “jednoducho jej odovzdajú kontrolu nad všetkým a uvoľnia sa”. Neuspokojuje ho ani predstava, že moc a nové technológie sa stanú zbraňou Svetového totalitného liberalizmu, ktorý (ako je známe už z jeho prvých prác) “nahradí humanistické hodnoty netoleranciou”. Možno práve preto sú jeho investície takmer výhradne zamerané buď na kontrolu spôsobov úniku, alebo na agresívne zavádzanie decentralizácie (v istom zmysle AI je aj jedno, aj druhé).

Thiel investoval do HALEU – veľkého startupu na výrobu paliva pre jadrové reaktory najnovšej generácie. Je to celkom logický krok, pretože bez veľkého množstva energie je myšlienka umelej inteligencie schopnej realizovať najvyššie ciele transhumanizmu odsúdená na neúspech. Okrem toho Thiel podporil startup s jadrovou fúziou Helion a spoločnosť Transatomic Power, ktorá vyvíjala technológiu reaktorov s roztavenou soľou.

Ďalšie Thielove investície:

Anduril Industries – obranné technológie na báze umelej inteligencie. Od plánovania potrieb a rozpočtovania po detekciu nepriateľských prvkov na oblohe a v kyberpriestore (názov opäť zo sveta Tolkiena).
OpenAI – umelá inteligencia (ChatGPT).
DeepMind – umelá inteligencia (Gemini).
Cognition AI – umelá inteligencia, automatizácia programovania.
Material – umelá inteligencia, hlboká behaviorálna analytika, fúzia psychológie a dátovej vedy.
Scale AI – umelá inteligencia, trénovanie modelov AI.
Sentient – cieľom projektu je riešiť tzv. “problém šírenia AI”, ktorého dôsledkom môže byť koncentrácia základného kódu v rukách niekoľkých superveľmocí.
Varda Space Industries – opäť Tolkien. Výroba v mikrogravitácii. Slogan: “Vyrobené vo vesmíre, doručené na Zem”.
Synthego – biotechnológie (CRISPR), ktorých vedecký prelom môže radikálne predĺžiť život.
AbCellera – biotechnológie, AI platforma na objavovanie protilátok.
Applied Molecular Transport – biotechnológie. Lieky, ktoré prenášajú proteíny cez črevá bez injekcií (cukrovka, obezita, reumatoidná artritída, Crohnova choroba).
Unity Biotechnology – biotechnológie. Terapia proti starnutiu a chorobám spojeným so starnutím (osteoartritída, fibróza a strata zraku).
NewLimit – biotechnológie. Preprogramovanie buniek s cieľom predĺženia mladosti.
Stemcentrx – biotechnológie, boj proti rakovine.
BioFire Diagnostics – urgentná medicína. Ultra-rýchle PCR testy na detekciu vírusových a bakteriálnych infekcií.
Neuralink – Muskova firma na vytváranie rozhrania mozog-počítač, ktoré má rozšíriť ľudské schopnosti.
Emulate – bioinžinierstvo, “organ-on-a-chip”. Mikrofluidné zariadenia na modelovanie ľudských orgánov.
Freeform – priemyselná 3D tlač pre vesmírny, letecký a medicínsky priemysel.
Bolt Threads – biomateriály. Vývoj alternatívnych textilných materiálov (syntetické hodvábne vlákno Microsilk alebo huba-koža Mylo).
Gecko Robotics – nanotechnológie. Tvorba robotov na inšpekciu priemyselných zariadení – potrubí, elektrární.
Nanotronics – nanotechnológie. Tvorba AI robotov na inšpekciu mikroskopických objektov.
Impulse Space – orbitálna logistika.
Crusoe Energy – spoločnosť na pomedzí energetiky, ekológie a AI infraštruktúry.
Solugen – chemická výroba na biozáklade. Náhrada tradičnej petrochemickej výroby mikrobiálnymi bioreaktormi. Pokus o vytvorenie nezávislého priemyslu bez fosílnych palív.
PsiQuantum – vývoj fotónového kvantového počítača.
Oculus – headset pre prístup do virtuálnej reality.
Compas – algoritmus na hodnotenie rizika recidívy páchateľov. Projekt automatizácie súdnych rozhodnutí.
Flexport – logistika riadená softvérom, nie štátmi alebo prístavnými monopolmi.
The Boring Company – známy Muskov Loop.
Flock Safety – súkromný Leviatan: bezpečnosť bez štátu. Kamery spravované komunitou alebo HOA, nie obcou.
Chronosphere – “infraštruktúra na dohľad nad infraštruktúrou”. Odpovedá konceptu “panoramatickej kontroly” podobnej Palantiru.
Cedar – fintech v medicíne. Pokus o výzvu jednej z najmenej transparentných oblastí amerického systému – určovanie cien v zdravotníctve.
Persona – kyberbezpečnosť, decentralizované overovanie identity.
Eight Sleep – biotechnológie. Matrace s telemetriou a transformáciou spánku na fázu produktivity.

Samozrejme, Peter Thiel nemohol nemať množstvo rôznych kryptomien – aktíva, ktoré akoby bolo stvorené pre jeho koncept redukcie úlohy štátu.

Nadácie

Možno skutočné dôvody, prečo Trump zrušil USAID, môžeme nájsť už v roku 2007 v Thielovej recenzii na knihu Legitímnosť charitatívnych nadácií. Cituje autora: “Nadácie by sme si mali vážiť nie za to, čím sú, ale za to, čím nie sú — štátom. Výhody štátu pre spoločnosť sú neoddeliteľné od donucovacích prostriedkov, ktoré sa používajú na ich dosiahnutie: zdaňovanie, regulácia trhu a právo na násilné vlastníctvo. Nadácia je však najvýznamnejším príkladom nedonucovacieho, neextraktívneho sponzora verejného dobra.”

Avšak hneď dodáva: “Tlak ľavice na nadácie nepochádza len zvonka, ale aj zvnútra. Bohatí ľudia musia niečo urobiť so svojím nadbytočným bohatstvom a chcú s ním urobiť niečo dobré; ale keďže dominantné predstavy o dobrom v súčasnej spoločnosti sú ľavicovo-liberálne, bohatí ľudia majú tendenciu investovať svoje milióny do ľavicovo-liberálnych záležitostí, z ktorých mnohé podkopávajú finančný a sociálny poriadok, ktorý ich bohatstvo vôbec umožnil.”

“V dôsledku toho sa od 60. rokov 20. storočia hlavné nadácie stali silným motorom radikalizmu v Amerike. Na myseľ prichádza nechválne známe financovanie organizácie Katolíci za slobodnú voľbu a Národnej rady La Raza Nadáciou Ford, ako aj podpora Nadácie Billa a Melindy Gatesovcov pre novú arabskú školu KCIA v Brooklyne, ktorá bude mať učebný plán zameraný na moslimov.”

“V praxi sa problém radikalizmu v nadáciách zužuje na personál, ktorý je v ich vedení a v tímoch. Väčšina amerických nadácií má tri typy ľudí: tých, ktorých môžeme nazvať boľševikmi, fabiánmi a 'nábytkármi'. Boľševici patria medzi extrémnu ľavicu, hovoria o tom celkom otvorene — okrem prípadov, keď sa prihovárajú verejnosti — a rozhodne odporujú projektom nadácií, ktoré len vzdialene naznačujú konzervatívnosť. Fabiáni veria v konečné víťazstvo ľavice, ale sú menej tvrdí než boľševici a veľkorysejší voči neľavicovým. 'Nábytkári' jednoducho zaberajú miesto.”

Obchodná nerovnováha

Možno aj dôvody colných vojen nájdeme v starších rozhovoroch, alebo Trumpov tím jednoducho našiel spriazneného ducha:
Medzi USA a Čínou existuje hlboká nerovnováha v obchodných vzťahoch – objem amerického exportu do Číny predstavoval približne 100 miliárd dolárov, zatiaľ čo dovoz z Číny dosahoval 500 miliárd. Výsledkom bol každoročný deficit okolo 400 miliárd dolárov, ktorý síce Čína čiastočne reinvestovala späť do amerických štátnych dlhopisov, no z hľadiska dlhodobého makroekonomického balansu to aj tak ostávalo veľmi nestabilné.

Myšlienka globalizácie, ktorá získala popularitu v 20. storočí, pôvodne vychádzala z predpokladu, že rozvinutejšie krajiny budú investovať do ekonomík menej rozvinutých štátov, kde je očakávaný výnos kapitálu vyšší. V termínoch ekonomickej teórie to zodpovedalo konceptu “konvergencie rastu HDP”, podľa ktorého krajiny s nižšou úrovňou rozvoja vykazujú vyššie tempo rastu za predpokladu prílevu zahraničného kapitálu. Klasickým príkladom takéhoto modelu bolo Spojené kráľovstvo na začiatku 20. storočia: s prebytkom obchodnej bilancie na úrovni 4 % vlastného HDP investovalo svoj nadbytočný kapitál do štátnych dlhových záväzkov Argentíny alebo do infraštruktúrnych projektov, ako bolo napríklad budovanie železníc v Ruskom impériu. Tento model bol narušený prvou svetovou vojnou, ktorá radikálne zmenila globálnu finančnú architektúru.

Dnes, na pozadí rastúcej ekonomickej neistoty, dochádza k odlivu investícií z Číny, čo sprevádza pocit systémovej destabilizácie v rámci krajiny. V tomto kontexte sa objavuje hypotéza, že národné štáty v 21. storočí sa môžu vyvíjať jedným z troch civilizačných smerov: nábožensko-konzervatívny model, digitálno-totalitárny model, eko-radikálny model.

V službe krajine?

V roku 2018 Rus Danilo Bisslinger odovzdal Thielovi svoju vizitku. Na kartičke bol označený ako pracovník zahraničnej služby. Thiel dostal pozvanie na stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v ten istý deň a následne znova v januári 2022. No sám sa stretnutia nezúčastnil. Namiesto toho miliardár upozornil FBI. Domnieval sa, že Bisslinger bol dôstojníkom FSB, čo sa neskôr ukázalo ako pravda – Rus patril k berlínskej rezidentúre.

Kolujú dohady, že Thiel už dávno pôsobí ako informátor FBI pod krycím menom “filozof” a je zodpovedný za “meranie priemernej teploty” v Silicon Valley. No potvrdiť ani vyvrátiť to nie je možné.

Peter Thiel a Ukrajina

Thiel je aj v tejto situácii, ako vo väčšine prípadov, dialektický.

Na jednej strane je tu Rumble – platforma na zdieľanie videí s minimálnou cenzúrou obsahu. Rumble si získala popularitu v USA medzi konzervatívnymi politikmi, skeptikmi voči COVID-19, odporcami mainstreamových médií a priaznivcami konšpiračných teórií. Platforma je plná kanálov s krajne pravicovým obsahom. Aktívne ju využíva aj ruská propaganda, vrátane RT a Sputniku. Hlavným investorom platformy je Narya Capital, patriaca J. D. Vanceovi (existuje dôvodné podozrenie, že jeho fond bol financovaný práve Thielom ako súčasť vytvárania legendy o jeho úspechu).

Jeho chránenci a komunikační agenti ako Vance, mladší Kennedy, mladší Trump či Steve Bannon formujú otvorene proruskú agendu pre prezidenta Trumpa. Či na to má Thiel priamy vplyv, alebo to považuje len za “hru detí”, nie je možné spoľahlivo určiť.

Na druhej strane, 1. júna 2022 generálny riaditeľ spoločnosti Palantir Technologies Alex Karp uskutočnil tajnú návštevu Kyjeva, čím sa stal prvým CEO veľkej západnej firmy, ktorý pricestoval na Ukrajinu počas vojny. Karp, podobne ako Thiel, má vzdelanie vo filozofii aj práve. Ide o zaujímavú postavu – presťahoval spoločnosť do Denveru, aby sa vyhol “monokultúre Silicon Valley”. Keď necestuje, pracuje väčšinou v stodole v New Hampshire.

Palantir následne ponúkol svoju pomoc. Počas troch rokov sa spoločnosť bezprecedentne integrovala do každodennej činnosti vojnového štátu. Viac než pol tucta ukrajinských ministerstiev – vrátane obrany, hospodárstva a školstva – využíva jej softvér. Palantirov systém využívajúci umelú inteligenciu na analýzu satelitných snímok, dát z otvorených zdrojov, dronových záznamov a správ z terénu pomáha veliteľom určovať vojenské možnosti a “zodpovedá za väčšinu cieľov na Ukrajine”. Výhody však ďaleko presahujú vojenské použitie – softvér sa používa aj pri zhromažďovaní dôkazov o vojnových zločinoch, odmínovaní, premiestňovaní utečencov a boji proti korupcii.

Clearview AI poskytla svoje nástroje 1500 ukrajinským úradníkom, ktorí pomocou nich identifikovali vyše 230 000 Rusov na ukrajinskom území.

Anduril Industries dodáva Ukrajine drony Altius 600M a 700M, ako aj Ghost UAS A.I.

Palantir tiež nedávno podpísal veľkú dohodu s ukrajinskou vládou o pomoci pri odmínovaní krajiny. Spoločnosť má pomôcť agregovať desiatky predtým izolovaných dátových tokov, aby sa dosiahol ambiciózny cieľ – odmínovanie 80 % kontaminovaných území do 10 rokov.

Tento proces má aj ďalší prínos – ukrajinskí inžinieri podľa generálneho riaditeľa Clearview Hoana Ton-Thata “jednoznačne zlepšili náš produkt”. Palantir si najal ukrajinských inžinierov, ktorí jeho softvér prispôsobili vojenským podmienkam, a spoločnosť bola s výsledkami veľmi spokojná. Know-how ukrajinských expertov nadchýna technologických gigantov. Bývalý CEO Googlu Eric Schmidt počas svojich návštev Ukrajiny vyhlásil, že technologický pokrok krajiny povedie k prelomom v oblasti umelej inteligencie a dronov: “Je tu jednoducho obrovské množstvo dát, hráčov aj inovácií – je to skutočne pôsobivé.”

Nemecký výrobca dronov Quantum Systems tiež oznámil otvorenie výskumného a vývojového centra v Kyjeve, pričom Ukrajine dodáva drony Vector AI. A zaujímavosťou je, že do tejto spoločnosti spolu s Airbusom investoval aj Peter Thiel.

Pre Thiela je bojujúca Ukrajina unikátnym laboratóriom. Keďže pravidlá sú vo vojne vždy rozmazané, situácia v krajine mu pripomína jeho vlastný projekt ostrova Prospera – priestor na eticky sporné beta testy, ktorých excesy môžu byť ospravedlnené duchom vojny. Veď akú starosť má mať Ukrajinec o to, že každý jeho úder na klávesnici a nákup v obchode je sledovaný, ak mu to dáva šancu prežiť? Aj po skončení vojny – a najmä v prípade len dočasného prímeria – bude musieť Ukrajina zachovať “spoločenskú koncentráciu” ešte dlhé roky. Táto koncentrácia predpokladá kombináciu digitálneho autoritárstva a viery v efektívnosť algoritmu.

V tomto svetle sa Thiel – pri všetkej rozporuplnosti svojej osobnosti – javí ako možno najlepší nástroj na ovplyvnenie budúceho kurzu administratívy Donalda Trumpa voči Ukrajine. “Technologický sektor bude hlavným motorom nášho budúceho rastu,“— povedal ukrajinský minister digitálnej transformácie Mychajlo Fedorov. To je takmer doslovná citácia P. Thiela o svete. V období obnovy môže Ukrajina ponúknuť najväčší projekt reinžinieringu štátnych funkcií, aký kedy existoval. Zvýšenie vojenskej pomoci možno lobovať aj s víziou, že na budúcich deokupovaných územiach bude možné uskutočniť odvážny experiment, kde sa civilné a daňové zákonodarstvo zverí technologickým agentom, a obnova, plánovanie či odmínovanie robotickým AI systémom. Ako zaznelo na technologickej konferencii v USA: “Ukrajina je miestom, kde môže AI dosiahnuť zrelosť.” To nevyhnutne priťahuje ľudí ako Peter Thiel ako med priťahuje včely. No ak sa vojenský potenciál vyčerpá a objavia sa alternatívne možnosti, s takýmto prístupom treba narábať veľmi opatrne. Thielov svetonázor a jeho konečné ciele zostávajú nejasné – tak vo vzťahu k USA, ako aj k Ukrajine. Ako raz poznamenal jeden z jeho priateľov o jeho prepojení s republikánmi: “Thiel sa neprepojil s vládnou mocou, aby sa zúčastnil politického procesu – ale aby ho raz a navždy ukončil.”

V rozhovore hneď po Trumpovom víťazstve

Thiel predstavil svoj pohľad na príčiny tohto výsledku. A práve tu je jasne viditeľná tá intelektuálna matrica, ktorá ho formovala už v študentských časoch, keď redigoval konzervatívny časopis na Stanfordskej univerzite.

“Nejde len o zlyhanie jednotlivcov, ako je Biden, ktorý postupne stráca schopnosť racionálne uvažovať, alebo Kamaly Harrisovej, ktorej rétorika nikdy nikoho nepresvedčila. Toto je kolaps celej liberálnej sústavy. Jasná porážka.Za osem rokov zomrelo mnoho voličov, ktorí podporili Trumpa už v roku 2016.Aby vyhral v roku 2024 – a to ešte s väčším rozdielom – musel presvedčiť milióny tých, ktorí boli predtým proti nemu. To zrútilo mýtus o politike identity – predstavu, že rasa, pohlavie alebo sexualita sú dôležitejšie ako racionálne argumenty.”

Demokratická strana úplne stratila schopnosť sebapozorovania a sebareflexie. V 90. rokoch mali Clintonovci ešte určitú politickú taktiku – cynickú, kompromisnú, ale aspoň nejakú. Za zatvorenými dverami prebiehali skutočné diskusie. S príchodom Obamu sa to skončilo. Jeho administratíva sa v skutočnosti skladala len z dvoch postáv – jeho a Michelle.Zvyšok boli poslušní vykonávatelia, ktorí mlčky nasledovali stranícku líniu.

Biden bol v roku 2020 paradoxne najlepšou možnosťou, hoci sa ho Obama takmer pokúsil zablokovať.V roku 2024 už nemali nikoho iného – Kamala Harrisová bola favoritkou Obamu, ale Biden sa stal kompromisom: posledný „pochopiteľný“ biely muž, dočasný variant pred “rozmanitejšou” budúcnosťou. Ale už v roku 2023 bolo jasné, že po Bidenovi to bude len horšie. Keď sa jeho demencia stala ťažko prehliadnuteľnou, strana bola donútená konať.

Keď hovorím o “systéme”, nemyslím len štruktúru Demokratickej strany, ale celý mechanizmus, ktorý riadi liberálny svet. Nazvať to kultom by bolo príliš jemné – veď kult má aspoň lídra. Tu máme bezcitný stroj, neosobnú byrokraciu, kde je človek len súčiastkou. A každá súčiastka je čoraz menej dôležitá. Myšlienky nemajú hodnotu. Diskusia tiež nie. Všetko sa zredukovalo na rýchle dosiahnutie konsenzu a jeho okamžité vynútenie.

USA sa čoraz menej podobajú na ústavnú republiku. Nejde o príchod “davu” k moci, ale o narastajúci vplyv nevolenej technokratickej byrokracie – toho, čo sa dnes nazýva hlboký štát (deep state).”

V Silicon Valley sme celé roky sledovali, ako sa v technologických firmách upevňuje woke ideológia.Keď sa ukáže, že neprináša výsledky, nerobí ľudí šťastnejšími ani produktívnejšími, nastáva dilema: zvýšiť tlak alebo sa jej vzdať. Dlho sa volila prvá možnosť. Ale nakoniec to prestať fungovať.”

Thiel sa vyjadril aj k podstate ciel a obchodného deficitu.Myšlienka ciel je podľa neho správna, no v praxi si vyžaduje istú flexibilitu.„Slobodný obchod v jeho súčasnej podobe je len schéma, ktorá zvýhodňuje určité sektory americkej ekonomiky na úkor iných.“„Silný dolár vyhovuje Wall Streetu a Silicon Valley, pretože obchodný deficit sa vracia späť vo forme finančných investícií.

Keď USA vytvárajú veľký deficit, Čína dostáva stovky miliárd dolárov, ktoré však nemôže minúť na americký tovar. Jedinou možnosťou je investovať ich späť do USA, predovšetkým cez banky. Banky z toho profitujú. Wall Street je de facto motivovaný deficitom – čím väčší deficit, tým viac peňazí.Keď sa deficit zníži, banky slabnú. Presne to sa stalo medzi rokmi 2006 a 2009.

Ale politicky to zasahuje kľúčové štáty — Pensylvániu, Ohio, Michigan, Wisconsin — kde sa kedysi nachádzala výroba. Ak chcú Trump a J. D. Vance zvíťaziť v roku 2028, musia vyriešiť problém “hrdzavého pásu”. Ak chcú republikáni vyhrávať v roku 2028, musia tento problém vyriešiť. Tarify nie sú ideálnym riešením pre ekonomiku, ale pravdou je, že na politické víťazstvo republikánov v budúcnosti treba pre tieto regióny niečo urobiť.

Zavedenie 60 % ciel na čínsky tovar tvrdo zasiahne Čínu, ale pre Američanov to bude len mierne zdraženie. iPhone nie je možné ekonomicky vyrábať v USA, takže výroba sa nepresunie z Číny do Spojených štátov. Možno nie do USA, ale do Vietnamu alebo Indie. Deficit možno zostane, ale peniaze nepôjdu k geopolitickému súperovi. Vietnam je síce tiež autoritársky štát, ale nesnaží sa o svetovú dominanciu.

O Ukrajine: “V súčasnosti je ťažké hovoriť o jasnej politike Trumpa. Ak sa pozrieme historicky, možno bolo rozširovanie NATO chybou. Tak ako by sme nechceli ruské vojská na Kube alebo v Mexiku, tak ani Rusko nechcelo NATO pri svojich hraniciach. Ale v roku 2024 jednoducho ustúpiť už nie je stratégia. To by bol chaotický ústup — ako ten z Afganistanu za Bidena. Trump takýto ústup nechce.”

O vede: “Ak sa v roku 2024 spýtate vedcov, kde skepticizmus škodí vede, spomenú klimatických skeptikov, antivaxerov, kritikov evolúcie. Ale ak sa spýtate, kde dogma škodí vede, nepovedia nič. To je už symptóm. Dnes sa „veda“ často správa dogmatickejšie ako Katolícka cirkev v 17. storočí. Konzervatívci zvyčajne kritizujú humanitné disciplíny, lebo ich úpadok je očividný. Ale presné vedy sú ezoterickejšie. Veda je rozdelená na úzke oblasti (napríklad teórii strún rozumie len asi 100 ľudí na svete) a je v nej viac korupcie než v humanitných vedách — nedá sa zvonka skontrolovať. Vo výskume rakoviny — desiatky rokov bez prelomového objavu. V teoretickej fyzike — desaťročia teórií bez výsledkov. Tieto veci sú také zložité, že ich bežný človek nedokáže pochopiť.

Niekde sme stratili schopnosť klásť nepríjemné otázky. Prestali sme pochybovať. A aj keď ľudia ako Robert F. Kennedy mladší alebo Joe Rogan nemajú vo všetkom pravdu, ich prístup je zdravší než bezalternatívny konsenzus mainstreamových médií alebo úzke skupinové myslenie recenzovanej vedy”.

Thielizmus

V sektoroch deeptech a biotech sa objavilo viacero firiem, ktoré nasledujú idey Petra Thiela a zameriavajú sa na takzvané moonshots (mimoriadne ambiciózne projekty), pričom sa zároveň snažia vytvoriť a zmonetizovať technologický stack, z ktorého budú tieto extrémne náročné úlohy financované.

Cryopets spustil odvážny projekt kryokonzervácie domácich zvierat (v USA ich je viac ako detí), s cieľom následne testovať technológie rozmrazovania.

Generate Biomedicines a ich riskantná stávka na generatívnu biológiu – spojenie umelej inteligencie a genetického inžinierstva.

Colossal Bio nedávno ohlásili obnovenie vyhynutého pravora (dire wolf) z DNA. Vedecká komunita na to reagovala rozporuplne – je to prelom a zázrak, alebo to vôbec nie sú pravé pravory? Spoločnosť Colossal zároveň plánuje vytvoriť umelé maternice – pretože ako inak vypestovať množstvo zvierat na spätné nasadenie do ekosystémov? A práve umelé maternice predstavujú potenciálne obrovský trh – ako alternatívu k surogátnemu materstvu. Nikomu to nepripomína scény z Matrixu?

V 90. a 2000. rokoch žil Silicon Valley estetikou a duchom Steva Jobsa, podľa ktorého boli technológie chápané ako umenie. Slogan Think different niesol v sebe kódy viery v tvorivého ducha a kreativitu. Kolektívny Jobs vnímal produkt ako estetickú formu. Jeho prezentácie sa podobali na náboženské rituály – používatelia boli aktívne vťahovaní do mýtu. Postupne však filozofiu Jobsa nahrádza agresívnejší, ideologicky vyzbrojený Thielizmus (Thielism). Thiel kladie otázku:Prečo nelietame na Mars, neliečime starnutie, nevytvárame nový svet – ale len zlepšujeme aplikácie a fonty? V celej Doline nahlas vyjadruje svoje sklamanie z povrchnosti startupovej kultúry a vyzýva každého, aby si priznal stagnáciu prelomových technológií mimo sveta softvéru.

A zároveň ponúka vlastnú metodológiu — radikálne prehodnotenie toho, prečo technológie existujú, kto má tvoriť budúcnosť a čo je skutočný pokrok. Podľa Thiela odpoveď na tieto otázky nasmeruje najbystrejšie mysle k znovupremysleniu úlohy štátu a inštitúcií v inováciách a k začiatku éry politizácie technológií.

Thielova stávka nespočíva na masovom používateľovi, ako u Jobsa, ale na elitnom tvorcovi. Nie na komforte, ale na radikálnej premene človeka. Jobs videl v kontrole a kvalite kľúč k dominancii. Thiel stavia na antikonkurencii. „Konkurencia je pre lúzrov“ (citát). Ale nejde len o ekonomickú rovinu — ide o jedinečnosť technológie, ktorá nemá konkurenciu zo svojej podstaty. Jobs hovoril o intuícii, mágii, dizajne.

Thiel — o pravde, ideáli, ontológii. Jobs videl krásu. Thiel vidí posvätné poslanie prepísať realitu. Jobs bol umelec. Thiel je nad-umelec, teológ budúcnosti, ktorý je pripravený po štyridsiatich rokoch vyviesť svoje stádo z marsovskej púšte do rajských techno-záhrad. No kým na Marse ešte nehorí, prorok zatiaľ sleduje svoje stádo zo zeme – a predáva dáta CIA.

Mýtický ideál vymenený za ideálny mýtus.

Namiesto záverov

Ted Budd, Ted Cruz, Eric Schmidt — volebné kampane sponzorované Thielom, zvolení senátormi.

Tom Cole, Mario Díaz-Balart, Mike Gallagher, Harriet Hageman, Bryan Steil — volebné kampane sponzorované Thielom, zvolení kongresmanmi.

Kevin McCarthy — volebná kampaň sponzorovaná Thielom, bývalý líder republikánskej väčšiny, bývalý predseda Snemovne reprezentantov.

Michael McCaul — volebná kampaň sponzorovaná Thielom, kongresman, navštívil Ukrajinu.

Joe Kent — bývalá volebná kampaň sponzorovaná Thielom, nominovaný Trumpom za šéfa Národného protiteroristického centra.

Michael Kratsios — šéf firmy Scale AI, do ktorej investoval Thiel, vedie zásadne dôležitý Úrad vedeckej a technologickej politiky Bieleho domu.

Akash Bobba — absolvoval stáž v Palantir, pracuje v Úrade pre efektívnosť vlády (Department of Government Efficiency).

Anthony Yancho — pracoval v Palantir, pracuje v Úrade pre efektívnosť vlády.

George Cooper — pracoval v Palantir, pracuje v Úrade pre efektívnosť vlády.

Luke Farritor — štipendista Thiel Fellowship, pracuje v Úrade pre efektívnosť vlády.

Ryan Vanderli — pracoval v Palantir, pracuje v Úrade pre efektívnosť vlády.

Elon Musk — spoluinvestor a priateľ Thiela, poradca prezidenta USA, príjemca výhod a redaktor vojenských a kozmických programov, vrátane tých, ktoré sú realizované spolu s Thielom. Mentor Úradu pre efektívnosť vlády (angl. DOGE), ktorý má za úlohu znižovať rolu byrokratického aparátu vo vedení štátu.

Ken Howery — spoluzakladateľ PayPal a bývalý redaktor študentských novín Thiela, bol americkým veľvyslancom vo Švédsku počas prvého Trumpovho obdobia. Neskôr menovaný veľvyslancom v Dánsku počas škandálu okolo kúpy Grónska. Odvážne predpokladám, že existuje záujem využiť autoritárske sklony Trumpa na rozšírenie projektu „ostrova Prosperity“ v Grónsku.

David Sacks — univerzitný priateľ Thiela a spoluautor ich knihy „Mýtus o diverzite“ — financoval politickú kariéru JD Vensa, zbieral prostriedky na kampane Rona DeSantisa, Roberta Kennedyho mladšieho a Trumpa. V súčasnosti vedie Trumpov tím pre otázky AI a kryptomien a je predsedom prezidentovej rady pre vedu a technológie. Rovnako ako Musk, Sacks pracuje ako „špeciálny štátny zamestnanec“ (do 130 dní ročne), čo umožňuje vyhnúť sa plnej štátnej kontrole (Senát, audit a pod.). Od konca roku 2022 aktívne vystupuje proti pomoci Ukrajine.

Jim O’Neill — bývalý riaditeľ Thielovho fondu, počas prvého obdobia sa loboval Thielom za post šéfa FDA (Food and Drug Administration) — úradu zodpovedného za reguláciu potravín, liekov, vakcín, zdravotníckych zariadení a kozmetiky v USA. Dnes spolu s Robertom Kennedym zodpovedá za zdravotníctvo v USA. Jeho úlohou je zmeniť tradičný systém zdravotnej starostlivosti na trh experimentov, rýchlych riešení a minimálnych regulácií.

Clark Minor — bývalý pracovník Palantir, dnes hlavný informačný dôstojník Ministerstva zdravotníctva a sociálnych služieb (HHS). Kontroluje informačnú bezpečnosť, kyberbezpečnosť, súkromie a správu záznamov. HHS už má zmluvy s Palantir.

Colin Carroll — pracoval v Anduril Industries, šéf kancelárie zástupcu ministra obrany.

Gregory Barbaccia — pracoval v Palantir, hlavný informačný dôstojník Administratívno-rozpočtovej správy Bieleho domu. Jeden z najsilnejších technologických postov v úrade. Hlavné úlohy: príprava federálneho rozpočtu pre Kongres; hodnotenie efektívnosti vládnych agentúr; regulácia IT, kybernetickej bezpečnosti a digitálnych systémov vo verejnom sektore. Bol zodpovedný za výberové konania po inaugurácii Trumpa.

Jacob Helberg — pracoval v Palantir, člen Komisie USA pre ekonomiku a bezpečnosť vo vzťahoch s Čínou. Iniciátor útoku na TikTok. Nominovaný Trumpom za zástupcu štátneho tajomníka pre ekonomický rast, energiu a životné prostredie. Starší poradca generálneho riaditeľa Palantir Technologies Alexa Karpa, ktorý počas vojny navštívil Kyjev.

Michael Obadal — pracoval v Anduril Industries, navrhnutý na post zástupcu ministra armády USA — druhá najvýznamnejšia civilná funkcia v ministerstve.
Patrick Witt — dostal od Thiela dary na volebnú kampaň, šéf kancelárie Ministerstva obrany.

Kevin Harrington — bývalý riaditeľ Thiel Capital. Menovaný zástupcom asistenta prezidenta pre strategické plánovanie v Národnej bezpečnostnej rade.

Joe Lonsdale — spoluzakladateľ Palantir a bývalý kolega Thiela z PayPalu. Aktívny donor Republikánskej strany a poradca prechodového tímu Trumpa.

Vivek Ramaswamy — blízky priateľ JD Vensa, plánoval viesť DOGE. Ohlásil kandidatúru na guvernéra štátu Ohio v roku 2026. Aktívne vystupuje proti pomoci Ukrajine.

Michael Woltz — volebná kampaň sponzorovaná Thielom, zastával post poradcu prezidenta pre národnú bezpečnosť. Opustil funkciu.

JD Vens — finančný, politický a ideologický vazal Petra Thiela. Viceprezident USA. Stojí proti pomoci Ukrajine a proti globálnym superštruktúram regulácie (EÚ, OSN).

Od zvolenia Trumpa vzrástli akcie Palantir o 90 %, napriek poklesu trhu.