Mykyta Nosik, stážista think tanku Resurgam
Taliansky premiér Giorgia Meloni. Zdroj
V roku 2027 sa v Taliansku uskutočnia parlamentné voľby, ktoré sa stanú jednými z najdôležitejších politických udalostí v Európe tohto desaťročia. Určia nie len vnútorný kurz tretej najväčšej ekonomiky eurozóny, ale aj rovnováhu síl v samotnej Európskej únii na pozadí rastu populizmu, geopolitickej fragmentácie a prebiehajúcej vojny Ruska proti Ukrajine.
Kľúčovou figúrou úradujúcej vlády, ktorá bude bojovať o opätovné zvolenie, zostáva premiérka Giorgia Meloniová — prvá žena na tejto pozícii v histórii Talianska, ktorá vedie vládu od októbra 2022, zostavenú na základe výsledkov predčasných parlamentných volieb, konaných po rozpustení parlamentu prezidentom Sergiom Mattarellom. Koalícia Meloniovej sa skladá z troch strán pravého a centristického spektra: „Bratia Talianska“ (Fratelli d'Italia, FdI) — strana samotnej Meloniovej, „Liga“ (Lega) Mattea Salviniho a „Vpred, Taliansko“ (Forza Italia, FI) Antonio Tajaniho.
Za štyri roky pri moci Meloniová demonštrovala pragmatický prístup k riadeniu, spájajúc populistickú rétoriku mierneho pravicového smerovania s opatrnou hospodárskou politikou. Jej vláda aktívne využívala prostriedky EÚ v rámci programu Národného plánu obnovy a odolnosti (NRRP/PNRR), čo umožnilo podporiť investičnú aktivitu napriek celkovému hospodárskemu spomaleniu. Medzi kľúčové úspechy vlády Meloniovej stojí za zmienku zníženie nezamestnanosti mladých na historické minimum 15,1 % v máji 2026.
Taktiež bolo vykonané reformovanie daňového systému:
zníženie dane z príjmov fyzických osôb (IRPEF) pre mzdy v rozmedzí 28 000–50 000 eur,
rozšírenie rodičovskej dovolenky, ktorú od roku 2026 môžu zamestnanci využívať flexibilne až do dosiahnutia 14 rokov dieťaťa.
V migračnej sfére vláda deklaruje zníženie nelegálnej migrácie o 54 % v prvom polroku 2026, realizujúc politiku, ktorú samotná premiérka nazvala „modelom na nasledovanie“ — spojenie prísnej kontroly hraníc s pragmatickou legálnou migráciou na uspokojenie potrieb trhu práce. Vláda najmä schválila takmer 500 000 pracovných víz pre „občanov z krajín mimo EÚ“ na obdobie rokov 2026–2028, pričom ročná kvóta Decreto Flussi (štátny nariadenie vlády Talianska, ktoré určuje kvóty na legálny vstup a zamestnanie v krajine pre občanov z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie) na rok 2026 predstavuje 195 000 pracovníkov, čo je zvýšenie v porovnaní so 151 000 v roku 2024.
Zároveň sa vláda stretla s vážnymi vnútroregionálnymi a vnútroštátnymi výzvami. Najväčšou porážkou sa stalo zlyhanie ústavného referenda o súdnej reforme v roku 2026, kde väčšina Talianov hlasovala „proti“ iniciatívam vlády. To viedlo k vlne demisií v kabinete ministrov, najmä ministerky cestovného ruchu Daniely Santanchèovej, ktorá bola pod vyšetrovaním kvôli obvineniam z podvodu a falšovania účtovných dokladov. Porážka v referende vyvolala „efekt snehovej gule“ — nárast vnútorného napätia v koalícii a posilnenie kritiky zo strany opozície.
Okrem toho sa vláda Meloniovej ocitla pod medzinárodným tlakom kvôli otázkam právneho štátu. Podľa správy Liberties Rule of Law Report 2026 sa Taliansko dostalo do kategórie „dismantlers“ — krajín, kde dochádza k systematickému a úmyselnému oslabovaniu právneho štátu. Správa zaznamenáva nárast politického tlaku na súdny systém, obmedzenie občianskeho priestoru prostredníctvom takzvaného „Dekrétu bezpečnosti“, ako aj posilnenie zasahovania do práce médií. Analýza CILD potvrdzuje, že Taliansko sa ocitlo medzi piatimi krajinami-„ničiteľmi“ právneho štátu po boku Maďarska, Slovenska, Bulharska a Chorvátska, čo vytvára dodatočné riziká pre jeho vzťahy s Bruselom.
K dnešnému dňu politická mapa Talianska demonštruje fragmentáciu pravicového tábora a rast nových politických hráčov, čo značne komplikuje prognózovanie výsledkov. Ku stavu z júla 2026 vládnuca koalícia prežíva obdobie stagnácie a straty podpory. Podľa agregovaných údajov PolitPro sú ratingy strán nasledovné: FdI – 27,4 % (líder, ale s nepatrným náskokom), Demokratická strana (PD) – 21,4 %, Hnutie 5 hviezd (M5S) – 12,7 %, FI – 7,8 %, Aliancia zelených a ľavicových (AVS) – 6,3 %, Lega – 6,1 %, Futuro Nazionale – 6,0 %, Azione – 3,1 %. Podľa príslušnej parlamentnej projekcie PolitPro by úradujúce vládne strany mohli získať približne 46,5 % kresiel, teda by nezabezpečovali absolútnu väčšinu bez zohľadnenia možného vplyvu nového volebného systému.
Zároveň jednotlivé júlové prieskumy demonštrujú konkurencieschopnejšiu situáciu. Najmä podľa údajov EMG zo 20.–21. júla 2026 FdI získavala 24,6 %, PD — 21,2 %, M5S — 12,5 %, Forza Italia — 8,3 %, Lega — 7,7 % a Futuro Nazionale (FN) — 7,2 %.
Týmto spôsobom, rok pred parlamentnými voľbami v krajine, politická mapa Talianska demonštruje fragmentáciu pravicového tábora a rast nových politických hráčov, čo značne komplikuje prognózovanie výsledkov.
Taliansky parlament. Zdroj
Ako teda vidíme, strana Giorgie Meloniovej „Bratia Talianska“ zostáva najpopulárnejšou politickou silou krajiny. Jej stratégia sa zakladá na spojení nacionalistickej rétoriky, sociálnych reforiem a pragmatickej zahraničnej politiky. Meloniová sa pozicionuje ako „mierne pravicový“ líder, schopný riadiť krajinu v složitých geopolitických podmienkach.
Zároveň pravicovo-populistická politická strana „Lega“ („Liga“) Mattea Salviniho prežíva krízu identity. Za čas pôsobenia vo vláde strana stratila značnú časť radikálnej bázy, čo viedlo k odchodu jej najvýraznejšej figúry — Roberta Vannacciho. Rating strany klesol na 6 %, čo je katastrofálny ukazovateľ v porovnaní s vrchólom populárnosti v rokoch 2018–2019.
Pravocentrická strana „Forza Italia“ („Vpred, Taliansko“) zostáva s elektorálnou podporou (~7,8 %). Strana je orientovaná na európsku integráciu (člen EPP) a, čo je dôležité, často vystupuje ako „brzda“ pre radikálnejšie iniciatívy Meloniovej.
Najdynamickejším novým hráčom na politickej scéne sa stáva ultrapravicové hnutie „Futuro Nazionale“ (FN). Strana bola založená vo februári 2026 bývalým generálom Robertom Vannaccim, ktorý sa odštiepil od Lega. Za polrok existencie strana zhromaždila približne 94 000 členov a pritiahla do svojich radov 8 poslancov z vládnuvších strán, najmä z „Lega“ a „FdI“. Podľa prieskumov FN dosahuje okolo 6 %, čo z nej robí jeden z potenciálne dôležitých faktorov konfigurácie budúceho pravicového tábora.
Na opačnej strane politického spektra sa nachádza ľavicovo-centrická Demokratická strana (PD, „Partito Democratico“) pod vedením Elly Schleinovej. Za časov jej líderstva strana obnovila rating z historického minima ~14 % na 21,4 %. V rozhovore pre Agenda Pública Schleinová vyhlasovala schopnosť progresívnej aliancie poraziť Meloniovú, pričom kritizovala vládu za absenciu Talianska v kľúčových diplomatických dialógoch týkajúcich sa ukončenia vojny na Ukrajine a za mlčanie v odpovedi na útoky Donalda Trumpa na Pápeža Františka.
„Hnutie 5 hviezd“ (M5S) Giuseppeho Conteho, ktoré sa pozicionuje ako alternatíva voči tradičným elitám, sústreďujúc sa na sociálne otázky a kritiku európskej byrokracie, zostáva treťou najväčšou stranou (~12,7 %), hoci značne stratilo pozície v porovnaní s vrchólom v roku 2018.
Liberálne-centristický krídlo predstavujú Azione Carla Calendu a Italia Viva Mattea Renziho, no ich ratingy (3,1 % a 2,4 % zodpovedajúco) stavajú pod pochybnosť možnosť prekonania volebného prahu 3 %. Aliancia zelených a ľavicových (AVS) dosahuje okolo 6,3 %, čo z nej robí dôležitý prvok potenciálnej ľavicovo-centrickej koalície.
Opis politického krajinného obrazu bude neúplný bez spresnenia hospodárskych reálií. Štátny dlh Talianska zostáva jedným z najvyšších v Európskej únii, pričom na konci prvého štvrťroka 2026 dosiahol 138,9 % HDP, čo zužuje priestor na vykonávanie aktívnej fiškálnej politiky. Zároveň situácia na trhu práce zostáva relatívne priaznivá: Talianska banka predpovedá ďalší rast zamestnanosti v rokoch 2026–2028 a stabilizáciu úrovne nezamestnanosti. Dôležitým faktorom podpory investičnej aktivity zostáva realizácia a dokončenie projektov Národného plánu obnovy a odolnosti (NRRP), zameraných najmä na digitalizáciu, zelený prechod, modernizáciu infraštruktúry a rozvoj ľudského kapitálu. Práve prostredníctvom týchto smerovaní, ako aj s nimi spojených štrukturálnych reforiem, má plán prispieť k zvýšeniu produktivity a dlhodobej udržateľnosti ekonomiky. Podľa odhadov Talianskej banky realizácia NRRP spolu s kapitálovými investíciami do digitálneho a energetického prechodu prispeje k udržaniu investícií v najbližších rokoch.
OECD (Organisation for Economic Co-operation and Development) 2026 poukazuje na rad štrukturálnych obmedzení pre dlhodobý rast Talianska, medzi ktorými sú starnutie obyvateľstva, vysoký štátny dlh, slabá dynamika produktivity a nedostatok potrebných zručností. Zvýšenie produktivity zároveň vyžaduje aktívnejšie zavádzanie inovácií a nových technológií, rozširovanie možností pre rozvoj podnikov a posilňovanie ľudského kapitálu.
Hospodárska interakcia Talianska s Európskou úniou za vlády Giorgie Meloniovej sa vyznačuje pragmatickým spojením spolupráce s európskymi inštitúciami a presadzovaním národných záujmov. Vláda aktívne spolupracuje s Európskou komisiou v otázkach realizácie Národného plánu obnovy a odolnosti (NRRP), hospodárskej politiky a získavania európskeho financovania.
V NATO Taliansko zostáva lojálnym spojencom, pričom vláda Giorgie Meloniovej zároveň demonštruje opatrnosť voči jednotlivým formátom podpory Ukrajiny. Najmä v decembri 2025 minister zahraničných vecí Antonio Tajani vyhlásil, že pre Taliansko bolo „predčasné“ hovoriť o účasti v mechanizme NATO Prioritised Ukraine Requirements List (PURL), zameranom na nákup amerických zbraní pre Ukrajinu. Zároveň si Rím zachováva konzistentný kurz na podporu Ukrajiny. Na konci roka 2025 vláda predĺžila platnosť mechanizmu vojenskej pomoci na rok 2026 a vo februári 2026 zástupcovia vlády potvrdili ďalšie dodávky výzbroje.
Najmä v auguste 2026 sa stalo známym, že Taliansko pripravuje 13. balík vojenskej pomoci Ukrajine, ktorý má byť schválený do októbra a bude zahŕňať štyri protilietadlové raketové komplexy SAMP/T NG novej generácie, strely-zachytávače Aster 30 a sedem radarov ďalekého záchytu. Paralelne Taliansko a Francúzsko plánujú poskytnúť Ukrajine licenciu na výrobu striel-zachytávačov Aster 30.
Podpora Ukrajiny zostáva jednou z najcitlivejších otázok talianskeho vnútropolitického diskurzu. Dodatočným faktorom v predvečer parlamentných volieb v roku 2027 sa však stáva vznik ultrapravicovej strany „Futuro Nazionale“ Roberta Vannacciho, ktorá vystupuje proti pokračovaniu vojenskej pomoci Ukrajine: vo februári 2026 zástupcovia strany podporili dôveru vláde, no hlasovali proti dekrétu o pomoci Ukrajine a zachovali požiadavku zastaviť dodávky zbraní Kyjevu. Samotný Vannacci kritizuje pokračovanie vojenskej podpory Ukrajiny.
Roberto Vannacci na straníckom podujatí Futuro Nazionale vo Varese. Zdroj
Analýza súčasných elektorálnych tendencií dáva základ domnievať sa, že parlamentné voľby v roku 2027 sa môžu stať jednými z najviac konkurencieschopných za posledné obdobie talianskej politiky. „Bratia Talianska“ Giorgie Meloniovej si najpravdepodobnejšie zachovajú status najväčšej samostatnej politickej sily, avšak ich schopnosť zostaviť stabilnú vládu bude v značnej miere závisieť od výsledkov strán Lega, Forza Italia a nového pravicového konkurenta — Futuro Nazionale Roberta Vannacciho. Zároveň platné ratingy ešte nedovoľujú jednoznačne určiť budúcu konfiguráciu parlamentnej väčšiny.
Kľúčovým faktorom sa stane nový volebný systém, navrhnutý vládou Meloniovej a schválený Poslaneckou snemovňou v júli 2026. Ňou predvídaná prémia pre stranu alebo koalíciu, ktorá prekročí prah 42 % hlasov, je potenciálne schopná podstatne zmeniť pomer medzi podielom hlasov a počtom parlamentných mandátov. Preto súčasné sociologické ukazovatele treba posudzovať predovšetkým ako indikátor elektorálnych tendencií, a nie ako priamu prognózu budúceho zloženia parlamentu.
Najreálnejším scenárom zostáva zachovanie moci pravicového tábora na čele s FdI, avšak s možným prehodnotením vnútornej konfigurácie koalície. Ak FdI, Lega a Forza Italia dokážu konsolidovať dostatočnú časť pravicového elektorátu, Meloniová bude mať šance pokračovať v zotrvaní na pozícii premiérky. Zároveň rast Futuro Nazionale vytvára nový problém pre tradičný pravicový blok. Strana Vannacciho už demonštruje schopnosť priťahovať časť elektorátu Lega a iných pravicových síl a potenciálne sa môže stať jedným z kľúčových účastníkov rokovaní o budúcej konfigurácii pravicového tábora.
Zároveň spolupráca medzi Meloniovou a Vannaccim nie je automatická. Futuro Nazionale sa pozicionuje ako alternatíva voči tradičným pravicovým silám a odlišuje sa od vlády najmä prísnejším postojom k pokračovaniu vojenskej pomoci Ukrajine. Preto možné začlenenie strany do budúcej vládnej konštrukcie by vyžadovalo kompromisy v otázkach zahraničnej politiky a vzťahov s Európskou úniou.
Druhým hlavným scenárom je formovanie ľavicovo-centrickej vlády. Potenciálna koalícia by mohla spojiť Demokratickú stranu (PD), „Hnutie 5 hviezd“ a Alianciu zelených a ľavicových. Avšak jej vytvorenie sa komplikuje ideologickými a programovými rozpormi medzi stranami, osobitne v otázkach hospodárskej politiky, zahraničnej politiky a vzťahov s EÚ. Preto samotný fakt rastu podpory PD nezaručuje formovanie alternatívnej parlamentnej väčšiny.
Osobitným krízovým scenárom zostáva situácia, pri ktorej ani jeden z hlavných politických táborov nedokáže zostaviť stabilnú vládu. V takom prípade sa možnými variantmi stanú zdĺhavé koaličné rokovania, vytvorenie širšej vládnej konštrukcie alebo, pri absencii politického kompromisu, predčasné voľby. Formovanie klasickej „veľkej koalície“ medzi FdI a PD je málo pravdepodobné kvôli hlbokým ideologickým rozporom, no nemôže byť úplne vylúčené v prípade rozsiahlej politickej krízy.
Nezávisle od výsledku volieb budú mať ich následky význam ďaleko za hranicami vnútroštátnej politiky Talianska. Ako tretia najväčšia ekonomika eurozóny a jeden z kľúčových štátov Európskej únie má Taliansko značný vplyv na formovanie spoločnej hospodárskej, migračnej, bezpečnostnej a zahraničnej politiky EÚ. Politická nestabilita alebo prudká zmena hospodárskeho kurzu môže taktiež ovplyvniť vnímanie rizík na európskych finančných trhoch s ohľadom na vysokú úroveň štátneho dlhu krajiny.
Pre Európsku úniu bude mať zásadný význam charakter budúcej vlády. Zachovanie moci Meloniovej bude najpravdepodobnejšie znamenať pokračovanie pragmatického prístupu. Posilnenie Futuro Nazionale alebo iných radikálnejších pravicových síl môže na druhej strane zvýšiť tlak na vládu ohľadom prehodnotenia jednotlivých aspektov európskej politiky, najmä v sférach migrácie, klimatickej regulácie a ďalšej integrácie.
Pre Ukrajinu budú mať výsledky volieb taktiež zásadný význam. Zachovanie vlády Meloniovej vytvára najväčšie predpoklady pre pokračovanie súčasného kurzu vojenskej, finančnej a diplomatickej podpory Ukrajiny, hoci talianska vláda sa pravdepodobne bude naďalej vyhýbať bezprostrednej vojenskej účasti a zdôrazňovať diplomatické urovnanie. Posilnenie Futuro Nazionale alebo iných síl, ktoré vystupujú proti ďalším dodávkam zbraní Ukrajine, môže vytvoriť dodatočný vnútropolitický tlak na vládu a nastoliť otázku rozsahu a formátu budúcej pomoci.
Týmto spôsobom voľby v roku 2027 budú určovať nie len to, kto vedie vládu Talianska, ale aj smer rozvoja jej politického systému a úlohu krajiny v Európskej únii. Hlavná intriga spočíva nie ani tak vo určení strany-víťaza, ako v schopnosti víťaza zostaviť stabilnú parlamentnú väčšinu. Práve konkurencia medzi tradičným pravicovým blokom Meloniovej, novým projektom Vannacciho a potenciálnou ľavicovo-centrickou alianciou bude určovať konfiguráciu talianskej politiky v prvých rokoch po voľbách.