Budúcnosť ukrajinských odídencov v Nemecku a Francúzsku

Photo: Getty Images

Abstrakt

Ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 viedla k najväčšiemu vynútenému premiestneniu obyvateľstva v Európe za posledné desaťročia. Podľa údajov z roku 2026 sa viac ako 4 milióny Ukrajincov nachádzajú pod dočasnou ochranou v krajinách Európskej únie, avšak s prebiehajúcimi debatami o ukončení platnosti tohto statusu sa čoraz aktuálnejšou stáva otázka ich ďalšej budúcnosti a vyhliadok integrácie. Okrem toho je dôležitá otázka hľadania rovnováhy medzi zaistením stability pobytu Ukrajincov v krajinách EÚ a vytvorením podmienok na ich reintegráciu s cieľom návratu na Ukrajinu.

Tento dokument ponúka odporúčania pre rozvoj migračnej politiky voči Ukrajincom, ktorí sa nachádzajú v Nemecku a Francúzsku. Výskum prináša analýzu platných právnych mechanizmov a integračnej politiky v oboch krajinách. Osobitná pozornosť je venovaná výzvam, ktoré vznikajú v súvislosti s dlhodobým charakterom vynúteného premiestnenia. Práca odporúča aktualizáciu modelu politiky, ktorá predpokladá vytvorenie stabilného právneho modelu pobytu (dočasná ochrana alebo ochrana na obdobie 4 – 5 rokov), rozvoj mechanizmov cirkulárnej mobility, podporu cezhraničných aktivít a zachovanie sociálnych a profesijných väzieb Ukrajincov s Ukrajinou.

Úvod

V reakcii na migračnú krízu spôsobenú plnoformátovou inváziou Ruska na Ukrajinu Európska únia po prvýkrát aktivovala mechanizmus dočasnej ochrany predvídaný smernicou 2001/55/ES. To umožnilo ukrajinským odídencom získať právo na pobyt, voľný prístup na trh práce, k vzdelávaniu a k rôznym sociálnym službám v krajinách EÚ.

K roku 2026 zostávajú milióny občanov Ukrajiny pod týmto právnym režimom v rôznych európskych krajinách, najmä v Nemecku a vo Francúzsku. Dočasný charakter tohto statusu však vytvára zásadnú neistotu ohľadom budúcnosti Ukrajincov v Európe, ich ďalšieho pobytu a prípadného návratu na Ukrajinu.

V tejto situácii vzniká kľúčový politický problém: akým spôsobom majú európske štáty koncipovať migračnú politiku voči Ukrajincom vzhľadom na nestabilitu mechanizmu ochrany – či ich integrovať na trvalom základe, alebo stimulovať ich návrat na Ukrajinu? Táto otázka je zložitejšia a viacrozmerná, keďže sa dotýka tak ľudských práv a hodnôt, ako aj záujmov prijímajúcich krajín spolu so strategickými záujmami samotnej Ukrajiny.

Na jednej strane prijímajúce krajiny už na začiatku plnoformátovej invázie vyčlenili približne 17 miliárd eur na integráciu Ukrajincov, predovšetkým na prístup na trh práce, k vzdelávaniu a k sociálnej infraštruktúre. Na druhej strane dlhodobá integrácia môže mať pre Ukrajinu rozsiahle demografické aj ekonomické následky, osobitne v kontexte povojnovej obnovy. Zároveň samotná situácia stavia Ukrajincov pred zložité rozhodovanie medzi adaptáciou na život v krajinách EÚ a návratom do krajiny, ktorá sa stále nachádza v stave vojny alebo povojnovej rekonštrukcie.

Problém má preto niekoľko kľúčových komponentov: nejasnosť právneho statusu, charakter integrácie v prijímajúcich krajinách a absenciu efektívnych politík návratu a reintegrácie.

Medzi hlavných aktérov (stakeholderov) patria vláda Ukrajiny a vládne kabinety krajín EÚ, inštitúcie EÚ, medzinárodné a mimovládne organizácie, ako aj samotní Ukrajinci, ktorí sú priamymi nositeľmi týchto rozhodnutí.

Kľúčovou analytickou otázkou, ktorú tento problém generuje, je to, či je možné prepojiť integráciu a návrat v rámci jednej politiky, ktorá súčasne zabezpečuje stabilné podmienky na pobyt v zahraničí a zároveň zachováva motiváciu na návrat. Veľkou výzvou je, že existujúci prístup chápe integráciu a návrat na Ukrajinu ako vzájomne sa vylučujúce koncepty. Súčasná politika je zameraná výhradne na dlhodobé začlenenie do systémov a spoločnosti prijímajúcej krajiny, zatiaľ čo politika návratu na podporu repatriácie. Takáto dichotómia pôsobí obmedzene a zbavuje možnosti voľby.

V tejto štúdii sa predkladá téza, že politika voči Ukrajincom v krajinách EÚ má stať na prístupe, ktorý predpokladá vytvorenie stabilného právneho statusu pre Ukrajincov a prepojenie integračných mechanizmov, ktoré udržiavajú väzbu s Ukrajinou a vytvárajú predpoklady na dobrovoľný návrat. Taktiež takýto prístup umožňuje vyhnúť sa striktnej voľbe a ponúka flexibilný model.

Cieľom tejto práce je analýza toho, ako rôzne krajiny, najmä Francúzsko a Nemecko, pristupujú k otázkam stabilného právneho statusu, integrácie a návratu Ukrajincov na Ukrajinu, ako aj vypracovanie praktických odporúčaní pre tvorbu migračnej politiky týchto krajín.

Štruktúra výskumu je zostavená nasledovne: V kapitole Východiská problému sa skúma kontext zavedenia dočasnej ochrany a jej zložky. Nasleduje kapitola Analýza krajín, v ktorej sa uskutočňuje analýza politík Francúzska a Nemecka a ich migračných postupov voči Ukrajincom. Ďalšia kapitola je venovaná analýze možných politických opcií právneho statusu Ukrajincov a ich ďalšej integrácie v týchto dvoch krajinách. V kapitole Odporúčania a ich realizácia sa navrhujú konkrétne politické kroky a mechanizmy ich zavádzania. Záverečná kapitola Závery sumarizuje hlavné výsledky výskumu a ich význam.

Východiská problému

Aktivácia smernice 2001/55/ES sa stala historickým precedensom: tento dokument nebol nikdy predtým použitý, a to ani v podmienkach migračnej krízy v rokoch 2015 – 2016 či počas udalostí Arabskej jari v roku 2010. Prvým dôvodom bola absencia politickej vôle, keď sa Európska komisia a Rada EÚ zámerne vyhýbali jej aktivácii. Druhým dôvodom bola vnútorná právna nejasnosť samotnej smernice, predovšetkým absencia číselného prahu pre definovanie „masového prílevu“. V prípade Ukrajiny bolo rozhodnutie prijaté jednomyseľne členskými štátmi, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej praxe.

Aktivácia smernice bola teda podmienená súbehom politických okolností: rozsahom premiestnenia, procesom európskej integrácie Ukrajiny a solidaritou členských štátov tvárou v tvár ruskej agresii. Smernica otvorila prístup k základným právam, ktoré sú v nej zakotvené: prístup na trh práce bez potreby získania osobitného povolenia na prácu, prístup k národným systémom vzdelávania pre deti a k profesijnej rekvalifikácii pre dospelých, ako aj právo na zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie na rovnakej úrovni s občanmi členských štátov. Články 12 – 14 zakotvili tieto záruky normatívne, článok 9 zaviazal členské štáty poskytovať dokumenty v jazyku zrozumiteľnom pre chránené osoby – čoho dôsledkom bolo spustenie ukrajinojazyčných informačných platforiem, servisných centier a špecializovaných portálov pre zamestnávanie.

Výhodou mechanizmu dočasnej ochrany na rozdiel od statusu utečenca sa stala rýchlosť jeho vybavovania, keďže dočasná ochrana má kolektívny charakter. V podmienkach roku 2022 by vybavovanie statusu utečenca, ktoré predpokladá individuálne preverovanie a väčší rozsah dokumentačného sprievodu, vyvolalo organizačný kolaps.

Nevýhodou mechanizmu je však časový parameter. Podľa kapitoly II smernice 2001/55/ES sa dočasná ochrana stanovuje na obdobie jedného roka. Rada EÚ štyrikrát predĺžila platnosť tohto statusu pre Ukrajincov. V skutočnosti tak nástroj krízového reagovania získal dlhodobý význam, ktorý presahuje rámec jeho právneho určenia.

Vo Francúzsku bola dočasná ochrana pre občanov Ukrajiny zavedená na celoeurópskych podmienkach po aktivácii smernice, so zabezpečením práva na legálny pobyt v krajine, prístupu na trh práce, k vzdelávaniu a k sociálnym službám. V súčasnosti si Ukrajinci zachovávajú možnosť pobytu s dočasnou ochranou, avšak pre jej závislosť od politických rozhodnutí EÚ ohľadom predĺženia alebo ukončenia to vytvára prvok právnej neistoty do budúcnosti. K máju 2026 sa vo Francúzsku pod dočasnou ochranou nachádza menej ako 50-tisíc Ukrajincov, čo je výrazne menej v porovnaní s krajinami ako Nemecko, Poľsko či Španielsko, a odráža to relatívne obmedzený rozsah ukrajinskej prítomnosti v krajine v rámci tohto mechanizmu. Z hľadiska sociálneho zabezpečenia Francúzsko poskytuje relatívne rozvinutú infraštruktúru podpory integrácie vrátane prístupu k sociálnej pomoci, avšak efektívnosť prístupu k týmto službám sa môže líšiť v závislosti od regiónu. V ekonomickom kontexte sa Ukrajinci postupne integrujú na trh práce, no značná časť je zamestnaná v sektoroch, ktoré nezodpovedajú ich kvalifikácii, čo komplikuje dlhodobú ekonomickú integráciu. V politickom rozmere sa otázka ukrajinských občanov vo Francúzsku posudzuje ako súčasť všeobecnej migračnej politiky bez zachovávania osobitných identít a bez zohľadnenia špecifík, keďže stavia na modeli republikánskeho univerzalizmu. Celkovo zostáva problém aktuálny pre absenciu jasného dlhodobého statusu a odporúčaní na prechod na štandardné právne statusy (ako sú povolenia na pobyt), čo udržiava neistotu ohľadom ďalších sociálnych a právnych trajektórií Ukrajincov.

V Nemecku je dočasná ochrana pre občanov Ukrajiny implementovaná prostredníctvom § 24 zákona o pobyte cudzincov (Aufenthaltsgesetz), čo zabezpečuje právo na legálny pobyt, prístup na trh práce, k vzdelávaniu a k sociálnym dávkam. Dočasná ochrana bola predĺžená do 4. marca 2027. K koncu roka 2025 sa v Nemecku pod dočasnou ochranou nachádzalo približne 1,2 milióna Ukrajincov – čo predstavuje 28,7 % z celoeurópskeho ukazovateľa a robí z Nemecka lídra medzi prijímajúcimi krajinami EÚ. V sociálnej oblasti Nemecko zabezpečuje prístup k bývaniu, k integračným a jazykovým kurzom a k finančnej pomoci. Avšak rovnako ako v prípade Francúzska sa prístup k týmto službám líši v závislosti od spolkovej krajiny a administratívnej procedúry rozdeľovania. V ekonomickom kontexte dosahovala miera zamestnanosti medzi Ukrajincami na konci roka 2025 približne 51 %. V politickom rozmere sa otázka ukrajinských občanov v Nemecku čoraz aktívnejšie začleňuje do vnútropolitických diskusií o rovnováhe medzi integráciou a výdavkami na sociálnu podporu, pričom budúcnosť mechanizmu po roku 2027 zostáva otvorenou otázkou tak na národnej, ako aj na celoeurópskej úrovni.

Analýza krajín

Nemecko

Keďže automatický zdroj na predlžovanie dočasnej ochrany je vyčerpaný a zástupcovia Európskej komisie formulovali nemožnosť zachovania tohto statusu v jeho súčasnej podobe, právne prostredie Spolkovej republiky Nemecko prechádza zmenami.

Oficiálna pozícia Berlína spočíva v odmietnutí vytvorenia exkluzívneho statusu pre Ukrajincov po marci 2027. Stratégia SRN predpokladá postupné utlmovanie režimu dočasnej ochrany a prevádzanie migrantov pod všeobecné migračné právo SRN: pracovné víza pre kvalifikovaných špecialistov (§§ 18a, 18b AufenthG), Modrá karta EÚ (§ 18g), povolenia na pobyt z dôvodu štúdia (§ 16b) alebo samostatnej zárobkovej činnosti (§ 21).

Uskutočnené rozhovory ukazujú pokoj respondentov. Napríklad respondent Anatolij (54 rokov, vnútorne rasídlená osoba z Odesy, t. č. žijúci v meste Schwäbisch Hall, Bádensko-Virtembersko) uvádza: 

Čo sa týka situácie po roku 2027, osobitné obavy nemám. Podľa môjho názoru je nemecký systém veľmi stabilný a premyslený, preto si nemyslím, že nastanú nejaké prudké alebo kritické zmeny pre Ukrajincov, ktorí sa už dobre integrovali do spoločnosti.

Ekonomický rozmer pobytu Ukrajincov v SRN prešiel v rokoch 2025 – 2026 reformovaním s cieľom znížiť záťaž na spolkový rozpočet. Kľúčovou zmenou sa stalo zrušenie práva na získavanie plnohodnotnej pomoci v nezamestnanosti (Bürgergeld) pre osoby, ktoré do krajiny dorazili po 1. apríli 2025. Táto kategória migrantov bola prevedená pod systém zákona o dávkach pre žiadateľov o azyl (Asylbewerberleistungsgesetz – AsylbLG). Podľa znenia zákona AsylbLG zo 29. apríla 2026 je vymedzený okruh osôb, štruktúra výplat a podmienky obmedzenia práv. Podľa § 1 majú právo na výhody cudzinci, ktorí sa fakticky nachádzajú v SRN a majú povolenie na pobyt z dôvodu vojny vo vlasti, resp. status strpenia pobytu (§ 60a). § 3 a § 3a rozdeľujú pomoc na nevyhnutné potreby (stravovanie, odev, bývanie) a osobné každodenné potreby, pričom stanovujú mesačnú finančnú sadzbu osobných výdavkov pre osamelého dospelého v ubytovacom zariadení na úrovni 162 eur (v táboroch 146 eur). Poskytovanie týchto služieb sa môže uskutočňovať vo forme platobnej karty (Bezahlkarte). Zároveň respondenti uvádzajú, že vo viacerých regiónoch prebieha zavádzanie kariet nerovnomerne a tí, ktorí sa v krajine nachádzajú už dlhší čas, naďalej využívajú štandardné bankové účty a nepociťujú kritické ťažkosti v každodennom živote. V oblasti zdravotného zabezpečenia, zakotveného v § 4, podlieha financovaniu liečba akútnych ochorení, bolestivých stavov, tehotenstva a pôrodu.

V oblasti zamestnanosti zaujíma ústredné miesto vládna iniciatíva „Job-Turbo“. Vláda ju oznámila ešte na jeseň 2023 s cieľom urýchliť vstup migrantov na trh práce. Avšak v rokoch 2025 – 2026, na pozadí zmeny politického kurzu a podpísania koaličnej dohody Merzovej vlády, získal program imperatívny charakter, čo znamená, že účasť v ňom prestala byť dobrovoľná. Tento posun sa upevnil zavedením povinných „integračných dohôd“ medzi migrantmi a službami zamestnanosti ohľadom integrácie a zamestnania na základe § 44a AufenthG, ako mathematically prostredníctvom posilnenia sankčných pák za neplnenie podmienok integračnej dohody, zakotvených v § 31a druhej knihy Sociálneho kódexu Nemecka (SGB II). Tým sa zrušila prax povinného dokončenia jazykových kurzov úrovne B1/B2 pred vstupom na trh práce. Na úrovni zákona má odmietnutie spolupráce s úradom práce (Jobcenter) alebo nezdôvodnené odmietnutie ponúknutých voľných pracovných miest za následok zníženie výplat v odstupňovanom formáte: za prvý vynechaný termín bez závažného dôvodu sa výplaty znižujú o 10 %, za opakovaný o 20 %. Ak práceschopná osoba prejavuje systémové vyhýbanie sa zamestnaniu alebo vzdelávaniu, zákon umožňuje uplatniť maximálnu sankciu vo forme 30 % základnej finančnej pomoci na obdobie troch mesiacov.

Prípady respondentov ukazujú, že systém funguje flexibilne. Respondentka Oksana (46 rokov, Odesa) uvádza:

Na Ukrajine som pracovala v oblasti krásy a tu v Nemecku som dokázala pokračovať v rozvoji v tej istej sfére a dokonca si otvoriť vlastný salón. Pre mňa je systém tu zrozumiteľný a štruktúrovaný, najmä registrácia podnikania a všetky oficiálne procesy... Vo svojom okolí som nepočula ani o sprísnenej kontrole, ani o nejakých reálnych prípadoch krátenia pomoci, všetko prebieha pomerne pokojne.

To potvrdzuje, že pre motivovanú časť premiestnených osôb nemecká migračná politika otvára možnosti na legalizáciu prostredníctvom samostatnej zárobkovej činnosti a podnikania.

Súčasná situácia v roku 2026 je definovaná pokusmi o zavedenie nástrojov „dvojitého zámeru“. Praktickým prejavom toho sa stalo otvorenie prvého Centra jednoty Ukrajincov v Berlíne dňa 15. apríla 2026. Hub bol vytvorený na udržiavanie spojenia s vlasťou a na poskytovanie poradenstva ohľadom návratu, pričom súbežne poskytuje služby Sociálnej poisťovne (Penzijného fondu) Ukrajiny, ako aj vzdelávacie a kultúrne programy.

Francúzsko

Od roku 2022 Francúzsko, rovnako ako ostatné krajiny EÚ, uplatňuje smernicu EÚ o dočasnej ochrane pre Ukrajincov, ktorá zabezpečuje ich právo na legálny pobyt a prístup k kľúčovým oblastiam, ako sú trh práce a sociálna pomoc. Administratívnou formou realizácie tohto režimu je dočasné povolenie na pobyt (APS), ktoré vydávajú cudzinecké úrady prefektúr a ktoré sa predlžuje v súlade s rozhodnutiami EÚ. Od roku 2022 získalo dočasnú ochranu vo Francúzsku približne 118 800 osôb, čo potvrdzujú údaje francúzskej administratívy v oblasti migračnej politiky.

Zároveň je čoraz viditeľnejší trend prechodu časti Ukrajincov z dočasnej ochrany na iné právne režimy pobytu. Medzi najrozšírenejšie patria:

1. Doplnková ochrana. Podľa údajov Eurostatu sa ku koncu roka 2025 vo Francúzsku nachádzalo 25 780 občanov Ukrajiny, ktorí získali medzinárodnú ochranu. Prechod k doplnkovej ochrane je často podmienený snahou získať stabilnejší a dlhodobejší status vzhľadom na obmedzenia dočasnej ochrany.

2. Titre de séjour de droit commun: študentské povolenie na pobyt, prechodný pobyt pre zamestnancov, prechodný pobyt z dôvodu súkromného a rodinného života či prechodný pobyt v rámci programu „Pas talent“.

3. Študentské a pracovné víza.

Ukrajina má druhý najvyšší počet žiadostí o status utečenca. Source

• zamestnaniu,

• štátnym programom profesijnej rekvalifikácie,

• systému zdravotnej starostlivosti,

• vzdelávacím zariadeniam.

Zároveň kľúčovou výzvou zostáva prístup k stabilnému bývaniu a dlhodobá administratívna neistota, keďže APS vyžaduje pravidelné obnovovanie. Z tohto dôvodu sa zaznamenáva nárast prechodov Ukrajincov k procedúram získania azylu alebo doplnkovej ochrany. Súvisí to s tým, že dočasná ochrana sa v dlhodobej perspektíve postupne vníma ako nedostatočne stabilná. V tejto fáze sprevádza migračnú politiku voči Ukrajincom krátenie príspevkov na bývanie a finančnej pomoci, ako aj preorientovanie štátnej politiky na „normalizáciu“ (normalisation) statusu pobytu Ukrajincov.

Napríklad v meste Remeš sú zaznamenané prípady obmedzovania programov dočasného ubytovania a pomoci s bývaním. To demonštruje rastúcu závislosť sociálnej stability od administratívneho statusu.

Výsledky uskutočnených rozhovorov taktiež svedčia o nejednotnosti stratégií Ukrajincov vo Francúzsku. Kateryna Sirri, rodáčka z Charkovskej oblasti, ktorá v súčasnosti žije v Remeši, v rámci rozhovoru uviedla, že sa rozhodla prejsť z dočasnej ochrany na status doplnkovej ochrany pre nemožnosť návratu do rodného regiónu a pre túžbu hlbšie sa integrovať do francúzskej spoločnosti. Podľa jej slov jej Francúzsko poskytlo možnosť absolvovať profesijnú rekvalifikáciu: po práci kozmetičky na Ukrajine sa učí za kaderníčku a v budúcnosti plánuje otvoriť si vlastné podnikanie. Tento príklad ukazuje, že pre časť Ukrajincov sa otázka právneho statusu postupne spája nie len s ochranou, ale aj s dlhodobými životnými stratégiami a profesijnou realizáciou.

Možné politické prístupy po ukončení režimu dočasnej ochrany

Jedným z rozšírených prístupov k integrácii Ukrajincov je koncepcia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) „dual intent integration“ (integrácia s dvojitým zámerom), navrhnutá ešte v roku 2023. Jej hlavná myšlienka spočíva v prepojení integrácie Ukrajincov v krajinách pobytu so zachovaním podmienok na ich návrat na Ukrajinu. Na rozdiel od tradičných integračných modelov tento prístup zohľadňuje osobitný charakter premiestnenia Ukrajincov. Zároveň sa však v súčasnosti stáva zrejmé, že pôvodný prístup OECD vyžaduje adaptáciu na nové reality dlhotrvajúceho premiestnenia. Po niekoľkých rokoch pobytu v krajinách EÚ sa Ukrajinci čoraz viac integrujú do miestnych spoločností, avšak paralelne rastie neistota ohľadom ich budúceho právneho statusu z dôvodu jeho dočasnosti. Vo Francúzsku alternatívne formy ochrany, najmä doplnková ochrana, nezodpovedajú špecifikám ukrajinského prípadu, keďže môžu obmedzovať mobilitu a komplikovať udržiavanie väzieb s krajinou pôvodu. Okrem toho si značná časť Ukrajincov udržiava aktívne sociálne, ekonomické a rodinné väzby s Ukrajinou. V dôsledku toho vzniká situácia, keď sa Ukrajinci nachádzajú medzi dvoma priestormi – a to krajinou pobytu a krajinou pôvodu.

V tomto kontexte sa v štúdii navrhuje nie postupné upúšťanie od mechanizmu dočasnej ochrany, ale jeho modernizácia a stabilizácia v súlade s novými realitami dlhotrvajúceho premiestnenia Ukrajincov. Namiesto každoročného predlžovania dočasnej ochrany by Francúzsko a Nemecko mohli zvážiť možnosť zavedenia viacúrovňového systému dlhodobej ochrany, ktorý by zabezpečoval stabilitu a integráciu bez potreby definitívnej voľby medzi dvoma krajinami: krajinou pobytu a krajinou pôvodu.

Tento model je možné rozdeliť na niekoľko vzájomne prepojených úrovní:

Prvá úroveň: vytvorenie právnej stability

Jej cieľom je poskytnutie dlhodobého právneho statusu Ukrajincom namiesto každoročných rozhodnutí o predlžovaní dočasnej ochrany. To by umožnilo znížiť úroveň právnej neistoty, ktorá predstavuje jednu z kľúčových výziev pre Ukrajincov v EÚ.

Druhá úroveň: investícia do ľudského kapitálu s perspektívou budúcej obnovy povojnovej Ukrajiny

Odporúča sa odkloniť od tradičných integračných prístupov, ktoré sú založené na adaptácii migrantov na trh práce krajiny pobytu. V prípade Ukrajincov je účelné posudzovať získané zručnosti ako zdroj súčasne pre oboch – pre krajinu pobytu aj pre Ukrajinu. Myšlienka spočíva v vytvorení mechanizmov podpory profesijných väzieb medzi ukrajinskými odborníkmi vo Francúzsku a Nemecku a ukrajinskými inštitúciami, čo následne zníži pravdepodobnosť straty kvalifikácie Ukrajincov, čo je dôležité tak pre krajinu pobytu, ako aj pre Ukrajinu v prípade návratu občanov.

Tretia úroveň: zachovanie sociálnych a kultúrnych väzieb s Ukrajinou

V prípade Ukrajincov nie je úplná asimilácia optimálnou politikou v situácii, keď návrat zostáva reálnou perspektívou. Preto podporu ukrajinského vzdelávania, kultúrnych iniciatív a väzieb s miestnymi ukrajinskými komunitami možno posudzovať nie ako prekážku integrácie, ale ako nástroj podpory dlhodobej pripravenosti na návrat.

Podobné diskusie badať aj v Írsku, kde sa po niekoľkých rokach realizácie režimu dočasnej ochrany začala diskusia o potrebe prechodu od krátkodobého krízového reagovania k dlhodobému riadeniu pobytu Ukrajincov. Podľa prehľadu „Oireachtas Spotlight“ Halpina (2022) trvalá realizácia smernice o dočasnej ochrane bez stanovenia ďalších perspektív vytvára dodatočnú neistotu tak pre samotných Ukrajincov, ako aj pre všetky štátne inštitúcie.

Navrhovaný prístup teda predpokladá prechod od dočasného mechanizmu k stabilnému dlhodobému statusu s cieľom stabilnej integrácie Ukrajincov s možnosťou budúceho návratu do krajiny pôvodu. To umožňuje zohľadniť tak záujmy krajín pobytu, ktoré majú záujem o sociálno-ekonomickú integráciu Ukrajincov, ako aj potreby Ukrajiny, pre ktorú otázka budúceho návratu občanov zostáva jednou z kľúčových otázok povojnovej obnovy.

Odporúčania

Prístup k migračnej politike voči Ukrajincom vo Francúzsku a Nemecku, navrhovaný v tejto štúdii, stavia na prechode od logiky dočasného pobytu k modelu stabilnej, organizovanej obojsmernej mobility medzi krajinou pobytu a Ukrajinou. V rámci tejto logiky sa integrácia a návrat nechápu ako vzájomne sa vylučujúce trajektórie, ale ako procesy, ktoré sa navzájom posilňujú. Politika by preto mala súčasne zabezpečovať stabilitu života Ukrajincov vo Francúzsku a Nemecku a zachovávať reálna možnosť ich návratu na Ukrajinu bez straty sociálneho a profesijného 

kapitálu. Podľa vyjadrenia poskytnutého pre tento výskum zástupcom vlády Ukrajiny je dôležité kladť dôraz na koncipovanie všetkých programov okolo podpory väzieb s Ukrajinou a zachovania cirkulárnej mobility, keďže diaspóra má značný vplyv tak na regionálne politiky, ako aj na národnú politiku Ukrajiny, osobitne v kontexte vstupu Ukrajiny do EÚ.

Na právnej úrovni musí takýto prístup vychádzať z odklonu od krátkodobého a každoročne revidovaného modelu dočasnej ochrany. Namiesto toho je účelné zavedenie statusu s viacročnou platnosťou, ktorý zabezpečuje stabilitu pobytu a prehodnocuje sa len v prípade zásadných zmien bezpečnostnej situácie na Ukrajine. Rovnako sa navrhuje zakotvenie práva na dlhodobejší pobyt na Ukrajine bez straty právneho statusu z dôvodu udržania cirkulárnej mobility.

Tabuľka odporúčaní

Závery

Plnoformátová invázia Ruska na Ukrajinu postavila inštitúcie Európskej únie a členské štáty pred bezprecedentnú výzvu, odpoveďou na ktorú bola aktivácia mechanizmu dočasnej ochrany. Po 4 rokoch jeho fungovania je čoraz zrejmejšie, že tento mechanizmus nebol koncipovaný na dlhodobé premiestnenie miliónov Ukrajincov. Analýza uskutočnená v tejto štúdii potvrdzuje, že tak vo Francúzsku, ako aj v Nemecku vytvára nestabilita dočasnej ochrany neistotu pre Ukrajincov do budúcnosti. Práve preto je mimoriadne dôležité začať kreovať novú dlhodobú migračnú politiku, ktorá bude zohľadňovať tak záujmy prijímajúcich štátov, ako aj strategické záujmy Ukrajiny v oblasti zachovania ľudského kapitálu a vytvorenia podmienok pre budúci návrat občanov.

V práci sa navrhuje, aby sa koncepcia integrácie so zachovaním väzieb s krajinou pôvodu stala základom nasledujúcej fázy európskej politiky voči Ukrajincom. Na rozdiel od klasického prístupu (aký vidíme vo Francúzsku), ktorý fakticky núti k voľbe medzi úplnou integráciou a návratom, navrhovaný model chápe tieto procesy ako komplementárne (vzájomne sa dopĺňajúce). Vypracované odporúčania smerujú k vytvoreniu stabilného dlhodobého právneho statusu, k podpore cirkulárnej mobility, vzájomnému uznávaniu profesijných kvalifikácií, k podpore profesijnej interakcie medzi EÚ a Ukrajinou, ako aj k udržiavaniu sociálno-kultúrnych väzieb prostredníctvom diaspóry.

Realizácia takého prístupu umožní nie len zabezpečiť predvídateľnosť právneho postavenia Ukrajincov vo Francúzsku a Nemecku, ale prispeje aj k zachovaniu ich ľudského potenciálu pre povojnovú obnovu Ukrajiny. Navrhovaný model môže zároveň slúžiť ako základ a príklad pre tvorbu flexibilnejšej politiky EÚ pri reagovaní na prípady masového vynúteného premiestnenia obyvateľstva a utečencov v budúcnosti.