Potenciálne angažovanie Vitkoffa ako hlavného zástupcu mierových rokovaní

Photo: AP/Evan Vucci

Objavenie sa Vitkoffa v americko-moskovských rokovaniach bolo pomerne neočakávané, no s veľkou pravdepodobnosťou naplánované určitou skupinou osôb v Bielom dome. K jeho zapojeniu do rokovaní s Moskvou dochádza v čase dvoch udalostí:

1) Keď špeciálny predstaviteľ Kellogg urobil niekoľko vyhlásení o zapojení Európy do mierového procesu.
2) Keď The Washington Post zverejnil článok, v ktorom bola umelo vytvorená „zaangažovanosť Kellogga“ prostredníctvom jeho dcéry: „Megan Mobbs, dcéra Kellogga, je prezidentkou RT Weatherman Foundation, charitatívnej organizácie, ktorá pomáha Ukrajine od začiatku rozsiahlej vojny“ – to bol hlavný naratív článku.

Tieto momenty umožňujú tvrdiť, že obmedzenie právomocí Kellogga a rozšírenie právomocí Vitkoffa bolo určitým plánovaným procesom určitej skupiny v Bielom dome.

Potenciálny záujem Vitkoffa na dohode s Moskvou

Vitkoff bol zodpovedný za rokovania na Blízkom východe. Prvé správy o aktuálnom výsledku rokovaní boli negatívne. Situácia sa však dramaticky zmenila ku koncu roka 2024. Formálne administratíva Bidena stále fungovala, ale od konca novembra sa Vitkoff už aktívne venoval rokovaniam na Blízkom východe.

Dohoda o Gaze začala rýchlo napredovať už v prvých týždňoch januára, keď Hamas zmiernil viacero svojich požiadaviek.

Je možné predpokladať, že to mohlo byť dôsledkom zapojenia Moskvy, ktorá mala úzke kontakty s Hamasom (27. októbra 2023 delegácia militantov navštívila Moskvu) a tiež s prezidentom Palestíny – Mahmúdom Abbásom.

Okrem oficiálnych väzieb Moskva zjavne udržiavala aj tesné neoficiálne kontakty. To potvrdzuje aj fakt, že koncom februára 2024 plánovala Moskva usporiadať medzipalestínske stretnutie v Moskve, kam pozvala všetky palestínske frakcie, vrátane Hamasu.

Potom obraz vyzerá nasledovne:

28. – 30. decembra špeciálne lietadlo Il-96-300 priletí do USA s ruskou delegáciou (možno s Putinovým emisárom Dmitrijevom). V priebehu tohto obdobia sa dosiahli určité dohody.Predpokladajme, že jednou z týchto dohôd bolo aj zapojenie Moskvy do procesu zastavenia bojov v Palestíne.

Od januára sa dohoda o prímerí pohla z mŕtvej bodu

7. januára – Kitt Kellogg presúva svoju návštevu do Kyjeva. V tom čase sa hovorilo aspoň do 20. januára. Pravdepodobne už v tomto období začala výmena Kellogga za Vitkoffa.
13. januára – Podľa údajov Reuters sa Putin stretol s Dmitrijevom. Podľa oficiálneho zápisu zo stretnutia, ktorý bol zverejnený na stránke Kremľa, diskutovali o investíciách Ruského fondu priamych investícií, ktoré sú ocenené na 2,3 bilióna rubľov (22,53 miliardy dolárov).
15. januára – Biden potvrdzuje dohodu s Hamasom, a 20. januára, počas svojej inaugurácie, Trump používa túto dohodu ako svoj prvý úspech, ktorý dosiahol ešte pred oficiálnym nástupom do úradu.
Od 20. januára administratíva Trumpa začína vyhýbať sa komentovaniu vzťahov s moskovskou stranou, hoci pod mediálnym tlakom sa svet dozvedel o ich existencii. Predtým:
8. februára odletel zo Spojených štátov lietadlo Gulfstream G650ER. Pôvodne Moskva oznámila, že to nie je spojené s kontaktmi s americkou stranou, ale 9.-10. februára sa zistilo, že v lietadle bol špeciálny vyslanec Vitkoff. Proces oslobodenia rukojemníka Moskvy Marka Fogela pravdepodobne neprebehol za jeden deň. Preto je dôležité poznamenať, že tomu predchádzal proces rokovaní a dohôd, ktoré Washington a Moskva skrývali pred zvyškom sveta.
V ten istý deň (10. februára) došlo k faktickému informačnému útoku na Kellogga cez jeho dcéru. Hovorí sa o článku v Washington Post.
18. februára sa konali rokovania medzi USA a Moskvou v Saudskej Arábii.
A 19. februára prezident Palestíny označil tieto rokovania medzi moskovsko-americkou delegáciou za "vrchol múdrej politiky" (túto správu sa neskôr pokúsili vymazať z internetu moskovské spravodajské služby). Tento moment naznačuje, že izraelsko-palestínske rokovania, pravdepodobne, sa stali základom na posilnenie kontaktov medzi USA a Moskvou prostredníctvom ich špeciálnych zástupcov: Vitkoffa a špeciálneho zástupcu Dmitrieva, ktorému je Blízky východ veľmi dobre známy vďaka činnosti Ruského fondu priamych investícií.

Tento vývoj udalostí naznačuje, že blízkovýchodná dohoda (s Hamasom) sa uskutočnila s pomocou Moskvy ako prostredníka, pričom predmetom výmeny sa stali následné rokovania medzi USA a Moskvou v Rijáde. Moskva tieto rokovania využila na rozbitie vlastnej izolácie, ako aj na pokus vytlačiť Európu a Ukrajinu z rokovacieho procesu. Aby dosiahli tento cieľ, skupina vplyvu v rámci USA odstránila Kelleoga ako prekážku, pretože Kelleog sa zaujímal o zapojenie Európy do rokovacieho procesu a pripravoval príslušné návštevy.

Pod pojmom skupina vplyvu máme na mysli neformálnu alianciu v Bielom dome, ktorá zahŕňa: Muska, mladšieho Trumpa, zaťa Trumpa Kushnera, Wensa a Vitkoffa, ktorí podporujú čo najrýchlejší návrat komerčných väzieb s Moskvou, aj za cenu záujmov amerických spojencov v Európe.

Túto teóriu podporuje aj skutočnosť, že americké médiá zverejnili informácie o plánoch Bieleho domu zapojiť Moskvu do rokovaní s Iránom, aby dosiahli dohodu o zmrazení jadrovej programy Teheránu, ktorý čiastočne závisí od podpory Moskvy. Táto teória sa potvrdila aj nedávnym rozhovorom Trumpa a Putina o Ukrajine, ktorý zahŕňal aj tému iránskeho jadrového programu. Biely dom rýchlo vydal verejné vyhlásenie o tomto rozhovore: „Trump a Putin počas rozhovoru súhlasili, že Irán nikdy nesmie byť v pozícii, ktorá by ohrozovala existenciu Izraela,“ — zrejme ide o jadrový program Iránu, na ktorom Teheránu pomáha Moskva.

Ak sa zoberie do úvahy informácia z článku v The Telegraph z 5. marca 2025, kde sa uvádza, že Vitkoff je jedným z tých, ktorí sú proti obnove dialógu s Ukrajinou po udalostiach počas návštevy Zelenského v Bielom dome, túto pozíciu špeciálneho vyslanca možno vysvetliť dohodami, ktoré Vitkoff dosiahol v kontaktoch s moskovskou stranou:

Účasť Moskvy v blízkovýchodnej dohode.
Účasť Moskvy v iránskej jadrovej dohode.
Zdroje. Plán zmiernenia sankcií proti Moskve.

Netradičné diplomatické správanie Moskvy (odlišné od klasického, zvyčajne veľmi agresívneho správania) poukazuje na to, že rokovaniami z Kremľa sa zaoberá špecifická skupina. Rýchly nárast popularity Dmitrieva v Putinovom okolí naznačuje, že za aktuálne úspechy v rokovaniach (strategiu) je pravdepodobne zodpovedný práve Dmitrijev.

Ďalej, Dmitrijev sa objavil aj v správe amerického špeciálneho prokurátora Roberta Müllera, ktorý vyšetroval zásah Moskvy do prezidentských volieb v USA v roku 2016. Müller zistil, že pred inauguráciou Donalda Trumpa v roku 2017 sa Dmitrijev stretol na Seychelách s Ericom Princom – sponzorom Trumpa.

V tom čase Dmitrijev využil svoje kontakty so spoločnosťou Goldman Sachs. New York Times opísal situáciu (v roku 2016) takto:

„Dmitrijev, predseda ruského suverénneho fondu bohatstva a neoficiálny zástupca prezidenta Vladimira Putina, poslal textovú správu americkému priateľovi libanónskeho pôvodu, ktorý bol spojený s kampaňou Trumpa. Pán Dmitrijev chcel rýchlo kontaktovať niekoho z najbližšieho okolia pána Trumpa, ideálne Donalda Trumpa mladšieho alebo Jareda Kushnera. Do konca mesiaca sa spojil s Rickom Gersonom, priateľom pána Kushnera (zaťa Trumpa), ktorý riadi hedge fond v New Yorku. Diskutovali o možnom spoločnom investičnom podniku."

Správa Muellera odhaľuje rozsah väzieb medzi Trumpovou kampaňou a Rusmi. Donald J. Trump a 18 jeho spolupracovníkov malo počas kampane v roku 2016 a prezidentského prechodu najmenej 140 kontaktov s ruskými štátnymi príslušníkmi a WikiLeaks alebo ich sprostredkovateľmi. Photo: nytimes.com

Je prekvapujúce, že americký investičný gigant Goldman Sachs, v ktorom pracoval zástupca Putina Dmitrijev, podľa údajov Bloomberg ako prvá finančná inštitúcia v USA po zavedení sankcií v roku 2022 začal v marci 2025 ponúkať svojim investorom deriváty viazané na rubeľ.

Naopak, Putin povolil niektorým západným fondom (čisto americkým) predávať ruské cenné papiere, o čom informuje Bloomberg.

Podľa zverejneného nariadenia Putin povolil americkému fondu 683 Capital Partners LP nakupovať cenné papiere moskovských spoločností, ktoré predtým patrili do západných investičných a hedžových fondov. Medzi fondmi, ktoré dostali právo predať svoje aktíva, sa nachádzajú Franklin Advisers Inc., Templeton Asset Management Ltd. a Baillie Gifford Overseas Ltd.

Vďaka svojej pozícii vo Fondu priamych investícií má Dmitrijev mnoho kontaktov na Blízkom východe — v Katare, Saudskej Arábii, SAE, rovnaké obchodné záujmy má aj Vitkoff/Kushner.

Môžeme predpokladať, že Dmitrijev využil tie isté kontakty (cez Kushnera), ktoré mu už v rokoch 2016-17 umožnili komunikovať s okolím Trumpa. Rovnako ako v rokoch 2016-17, Dmitrijev použil obchodné kontakty na zauzlenie záujmu určitých osôb z okolia Trumpa.

Komunikačný most medzi USA a Moskvou zabezpečuje Kushner?

To je hlavná otázka. Ak predpokladáme, že aj Kushner, aj Vitkoff majú dobré kontakty, je úplne možné vytvoriť komunikačný reťazec Putin-Dmitrijev-Kushner-Vitkoff-Trump.

Najstabilnejší kontakt medzi Kushnerom a Vitkoffom môže zabezpečiť Musk. Musk má dobré, ba až priateľské vzťahy so zaťom Trumpa, Kushnerom. No najzaujímavejší moment sa týka udalosti na konci roka 2022.

19. decembra 2022 kamerami zachytili Muska a Kushnera spoločne na finále Majstrovstiev sveta vo futbale v Katare. Jedným z dôvodov záujmu Muska o futbal bola potreba hľadania katarsko-saudskoarabských investorov na kúpu Twitteru (Qatar Holding a Kingdom Holding Co). S touto potrebou Muska pomáhal Kushner, ktorý mal príslušné kontakty a ktorý zároveň chcel zabezpečiť Trumpovi mediálnu podporu (napríklad Trump vďačí Kushnerovi, ktorý dohodol podporu mexickej mediálnej siete Grupo Televisa, ktorá Trumpovi poskytla ďalšie hlasy Latinos).

Kushner bol neformálnym mediálnym riaditeľom Trumpa, ktorý zabezpečoval dohody o mediálnej podpore, financovaní Trumpovej kampane a kúpe Twitteru – to je jedna zo súčastí stratégie.

Zaujímavý je aj fakt, že jedným z investorov Muska na kúpu Twitteru bol Vitkoff, čo je verejne zdokumentované v správe.

Tiež sa objavili správy, že Kushner bol účastníkom (zainteresovanou stranou) rokovaní na Blízkom východe medzi Hamasom a Izraelom, pretože má príslušné obchodné záujmy, vrátane investícií do Phoenix Holdings.

Napokon situácia vyzerá takto:

Vitkoff – blízky priateľ a obchodný partner Trumpa, dosiahol súčasnú dohodu medzi Izraelom a Hamasom (zrejme prostredníctvom kontaktov s Moskvou).
Vitkoff a Ko (Kushner?) navrhujú dosiahnuť „dohodu“ s Iránom prostredníctvom sprostredkovania Moskvy.
Dmitrijev z Moskvy je zodpovedný za priame kontakty s okruhom Trumpa a za smer, ktorý sa všeobecne nazýva „oslabenie sankcií“.
Dmitrijev zabezpečuje koordinovanú reakciu zo strany Moskvy (napríklad vyhlásenia o zdrojoch), čo posilňuje možnosť Vitkoffa a Ko prilákať Trumpa.

Čo táto situácia diktuje Ukrajine?

Kým Vitkoff zastáva pozíciu osobitného vyslanca a Musk má väčší vplyv ako niektorí personálni úradníci ako Rubio či Voltz v Bielom dome, Ukrajine je mimoriadne nebezpečné vstupovať do faktických mierových rokovaní v tomto formáte, pretože existuje priamy riziko angažovanosti vyjednávačov zo strany USA, ktoré realizujú dohodu o „rozdeľovaní“ s Moskvou, kde Ukrajina je len objektom záujmov.

Avšak Ukrajina sa nachádza v zraniteľnej pozícii, preto jedna z prijateľných stratégií, ktorú vyznáva Kyjev, je verejne deklarovať pripravenosť na rokovania, ale nepublikovanými metódami predlžovať proces alebo vytvárať paralelný proces (spolu s Európou). Paralelne, tento proces zdržania by mal vyhrať čas na očakávanie oslabenia pozície Muska v priebehu vnútropolitickej bitky v USA.

Oslabenie Muska – oslabenie spojenia Kushner-Vitkoff a potenciálne posilnenie personálnych politikov Bieleho domu. Posilnenie personálnych politikov Bieleho domu – potenciálne prispeje k zníženiu vplyvu Vitkoffa na aktuálny vyjednávací proces a umožní Ukrajine pokúsiť sa obnoviť svoje vlastné pozície v tomto procese.