Voľby vo Walese a Škótsku

Photo: Getty Images

Význam tohtoročných miestnych volieb

Miestne voľby sa zvyčajne stávajú časom skúšky pre lídrov celonárodných strán, keďže sa každoročne konajú v rôznych kútoch Anglicka; každá administratívna jednotka si volí svoju miestnu samosprávu v inom čase, a nie naraz. Tohtoročné miestne voľby sú však výnimočné, pretože hlasovať nebudú len Angličania, ale aj obyvatelia Škótska a Walesu (obyvatelia Severného Írska tak urobia o rok, ak nenastane pre Severné Írsko typická parlamentná kríza). Tieto parlamenty vznikli v dôsledku reforiem devolúcie labouristickej vlády Tonyho Blaira v roku 1997. Reforma devolúcie mala za cieľ uskutočniť prenos právomocí z centrálnej vlády na národy a regióny Spojeného kráľovstva. Miestnym parlamentom Walesu, Škótska a Severného Írska bolo udelené právo spravovať poľnohospodárstvo, školstvo, ekológiu, zdravotníctvo, bývanie, miestnu samosprávu a určité druhy daní. V dôsledku tejto reformy boli vytvorené posty prvých ministrov, ktorí riadia vlády týchto národov.

Táto reforma nie je federalizáciou, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Parlamenty Severného Írska, Škótska a Walesu majú svoje práva, avšak Dolná snemovňa v Londýne potrebuje iba politickú vôľu na to, aby odhlasovala akty o ich likvidácii, čo sa vo federatívnych štátoch stať nemôže. 

Anglicko samostatný parlament nedostalo, ale objavili sa volené posty starostov (primátorov) – napríklad funkcia starostu Londýna vznikla práve v dôsledku tejto reformy.

 Voľby do parlamentov Walesu a Škótska sa môžu stať triumfom národných strán týchto častí Veľkej Británie, čo bude po prvýkrát v histórii, kedy žiadna celonárodná strana nebude kontrolovať zákonodarné orgány týchto národov.

Voľby vo Walese

 Zasadacie sála waleského parlamentu. Zdroj

Volebný systém Walesu je v rámci Spojeného kráľovstva unikátny. V roku 2024 sa uskutočnila volebná reforma, ktorá zvýšila počet poslancov zo 60 na 96. Zmenil sa aj spôsob voľby poslancov. Predtým bolo 40 poslancov volených väčšinovým systémom a 20 podľa zoznamu. Teraz bude hlasovanie prebiehať výlučne podľa zoznamu. Wales bol rozdelený na 16 veľkých volebných obvodov. Osoby vo veku od 16 rokov majú právo hlasovať za jednu stranu vo svojom volebnom obvode a na základe výsledkov tohto hlasovania bude v každom obvode zvolených šesť členov Seneddu, ktorí ho budú zastupovať. Westminsterský väčšinový systém bude nahradený systémom, ktorý bude odrážať podiel hlasov získaných každou stranou v každom zo 16 volebných obvodov. Pre porovnanie, v Škótsku a Severnom Írsku funguje zmiešaný systém, zatiaľ čo do Dolnej snemovne sa volí výlučne väčšinovým systémom.

V súčasnosti budú o možnosť formovať vládu bojovať Plaid Cymru a waleská pobočka Reform UK. Stalo sa tak v dôsledku viacerých faktorov. Predchádzajúci prvý minister Walesu za labouristov, Vaughan Gething, odstúpil po škandále súvisiacom s prijatím daru vo výške 200 000 libier od spoločnosti, ktorej majiteľ bol odsúdený za ekologické zločiny. Na jeho miesto bola zvolená Eluned Morgan, ktorá predtým zastávala post ministerky pre waleský jazyk. Okrem toho sa pokles preferencií celonárodnej strany preniesol aj na regionálne pobočky vo Walese a Škótsku. Stojí za zmienku, že Wales demonštruje príklad politickej fragmentácie, ktorá zasiahla celé Kráľovstvo. Dve najväčšie strany, labouristi a konzervatívci, si nemôžu nárokovať na prvé ani druhé miesto.

Podľa prieskumov existuje medzi Plaid Cymru a Reform UK tesný rozdiel. Plaid má 28,6 % podporu a Reform UK 26,4 %. Unikátnosť súboja spočíva v tom, že obe strany ponúkajú vlastnú formu nacionalizmu. Plaid Cymru je stranou waleského nacionalizmu, ktorá sa usiluje o dosiahnutie nezávislosti Walesu od Veľkej Británie, zatiaľ čo Reform UK demonštruje „britskosť“ a nechuť sporiť sa s Londýnom, s výnimkou otázok migrácie. Jasným príkladom je postoj k waleskému jazyku, jedinému keltskému jazyku, ktorý sa v súčasnosti aktívne používa, a jednej z ústredných otázok pre mnohých Walesanov. Reform UK prisľúbila zrušiť plány rozvoja waleského jazyka, zatiaľ čo strana Plaid Cymru venovala zoznam približne 1 000 slov tomu, ako presne bude waleský jazyk podporovať. Reform UK uviedla, že „waleský jazyk je ústredným prvkom jedinečnej identity Walesu“, ale tento dojem trochu pokazil fakt, že na obálke manifestu boli nesprávne napísané dve z troch waleských slov.

Výskum Cardiffnej univerzity ukázal, že voliči Plaid Cymru sú častejšie mladší, majú ľavicové politické názory a identifikujú sa ako Walesania, zatiaľ čo priaznivci Reform UK sú častejšie staršieho veku a považujú sa za „Britov“.

S veľkou pravdepodobnosťou možno tvrdiť, že žiadna strana nezíska dostatočný počet mandátov na samostatné vládnutie. Preto budú musieť vytvoriť koalíciu. Prirodzene môže Plaid Cymru vytvoriť koalíciu s labouristmi a Reform UK s konzervatívcami.

Výsledok volieb do Seneddu by mal byť varovným signálom pre popredné strany Veľkej Británie. V prípade víťazstva Plaid Cymru budú parlamenty Walesu, Škótska a Severného Írska kontrolovať strany usilujúce sa o oddelenie od Veľkej Británie, ktoré budú môcť spolupracovať na priblížení tohto momentu. Ak vyhrá Reform UK, stane sa to najväčším víťazstvom Nigela Faraga, ktorý si tak upevní svoje ambície stať sa britským premiérom po najbližších voľbách do Dolnej snemovne.

Voľby v Škótsku 

Zasadacie sála škótskeho parlamentu. Zdroj

Po víťazstve vo voľbách v roku 2021 sa SNP ocitla vo víre škandálov, ktoré otriasli podporou strany. Najprv v roku 2023 odstúpila dlhoročná lídra Nicola Sturgeonová, následne sa voči nej a jej manželovi začalo vyšetrovanie kvôli nakladaniu s financiami strany; samotná Sturgeonová neskôr strávila 7 dní za mrežami. Problémy boli aj s jej nástupcom Humzom Yousafom, ktorého vládnutie sa vyznačovalo chaotickosťou a skončilo po jedinom roku, pričom treba poznamenať, že sa tak stalo v rovnako chaotickom duchu. Yousaf verejne a pre partnerov ponižujúcim spôsobom vypovedal dohodu o deľbe moci so škótskymi Zelenými. Škótski konzervatívci oznámili predloženie návrhu na vyslovenie nedôvery Yousafovi a celá opozícia, vrátane Zelených, oznámila úmysel hlasovať „za“. Matematika bola na strane opozície a Yousaf musel ešte pred samotným hlasovaním podať demisiu. Potom prevzal moc John Swinney, ktorý už viedol SNP v rokoch 2000 – 2004, a začal stranu vyvádzať z krízy.

Do karát mu zahrala situácia v Labouristickej strane. Od mája do septembra 2024 škótska pobočka Labouristickej strany reálne aspirovala na prvé miesto v prieskumoch – Škóti väčšinou volia ľavicové strany a v rokoch 1999 – 2007 stáli na čele Škótska práve labouristi. Vo voľbách do Dolnej snemovne labouristi vzali SNP 36 kresiel z 57, ktoré pripadali Škótsku, takže nádej na opätovné získanie kontroly nad Škótskom bola celkom reálna. Avšak nepopularita premiéra Keira Starmera tvrdo zasiahla škótskych labouristov; došlo to až tak ďaleko, že ich líder Anas Sarwar vyzval Starmera na odstúpenie. Starmer sa vo funkcii udržal, ale preferencie labouristov v Škótsku klesli na hodnoty, ktoré im neumožňujú získať prvé miesto.

SNP stavia otázku nezávislosti Škótska na popredné miesto svojho straníckeho programu, preto trvá na potrebe získať 65 kresiel – minimálny počet pre väčšinu – aby vyslala Westminsteru signál o želaní Škótov usporiadať opakované referendum o nezávislosti. V tomto smere získali nečakaného spojenca, škótsku pobočku Reform UK. „Reform UK roztrieštila hlasy prívržencov únie,“ poznamenal profesor politológie John Curtice, ktorý sa zaoberá volebným správaním. „Nárast popularity Reform otvoril strane Johna Swinneyho cestu k ďalšej dominancii v Holyroode.“

V rebríčkoch plne dominuje SNP, ktorá má 35,4 % podporu voličov. O druhé miesto bojujú labouristi a Reform UK s 18 % a 17,4 %. Podľa preferencií je však ťažké predpovedať rozdelenie kresiel v parlamente kvôli volebnému systému Škótska. Členovia škótskeho parlamentu sú volení systémom dodatočných mandátov. Podľa tohto volebného systému voliči dostávajú dva hlasovacie lístky: jeden pre voľby vo volebnom obvode a jeden pre regionálne voľby. Parlament má 129 poslancov – 73 poslancov za volebné obvody a 56 regionálnych poslancov (po 7 regionálnych poslancov sa volí za každý z 8 volebných regiónov). Tieto výsledky sa následne počítajú podľa vzorca, ktorý zahŕňa počet získaných kresiel v obvodoch aj na zoznamoch. Systém hlasovania s dodatočnými mandátmi nie vždy zabezpečuje proporcionálny výsledok, pretože strany môžu získať väčší podiel kresiel v parlamente, než bol ich podiel hlasov.

S takýmto systémom je zložité získať potrebnú väčšinu, preto sa SNP pri voľbe prvého ministra spoliehala na hlasy Strany zelených, ktorá tiež podporuje nezávislosť. Labouristi dúfajú, že sa im podarí presvedčiť voličov, aby si vybrali poslancov, ktorí sú proti vláde SNP, a tak urobili prvým ministrom Škótska Anasa Sarwara. Jediným problémom je, že v takom prípade by bolo potrebné získať podporu Reform UK, pričom otázka dohôd s touto stranou sa stala pre škótskych labouristov bolestivou témou, keďže potenciálna spolupráca s krajnou pravicou by mohla pochovať podporu labouristov pred voľbami.

Presvedčivé víťazstvo SNP poskytne škótskym nacionalistom možnosť požadovať opakované referendum o nezávislosti. John Swinney zatiaľ nešpecifikoval metódu, akou chce toto hlasovanie dosiahnuť, ale spomínal možnú spoluprácu so Sinn Féin (Severné Írsko) a Plaid Cymru (Wales). Pre Reform UK dobrý výsledok upevní ich status celonárodnej strany. Prehra labouristov v Škótsku môže vrátiť na program dňa otázku odstúpenia Keira Starmera.

Závery

Voľby vo Walese sa s vysokou pravdepodobnosťou stanú demonštráciou poklesu popularity Labouristickej strany. Podľa preferencií o právo riadiť krajinu súperia Plaid Cymru a Reform UK, ktoré majú protichodné názory na budúcnosť Walesu. Plaid inklinuje k nezávislosti Walesu, zatiaľ čo Reform UK sa nesnaží vstupovať do konfliktu s Westminsterom, s výnimkou otázok migrácie.

V Škótsku nízke preferencie celonárodnej strany pochovali nádeje labouristov na návrat k moci. Škótska národná strana (SNP) si udrží prvé miesto a posilní rétoriku ohľadom získania nezávislosti od Veľkej Británie. Labouristom ostáva už len bojovať o druhé miesto s Reform UK.

V prípade víťazstva Plaid Cymru vo Walese nastane po prvýkrát situácia, kedy budú keltské krajiny (Škótsko, Wales a potenciálne Severné Írsko) kontrolovať strany, ktoré sa usilujú o oddelenie od Veľkej Británie.

Podľa posledných prieskumov bude najväčším víťazom týchto volieb Nigel Farage, keďže jeho strana upevní svoju prítomnosť a dominanciu v politike Veľkej Británie. Okrem toho môže počítať s dobrými výsledkami aj v miestnych voľbách v Anglicku.