Dohoda s MERCOSUR: volebná motivácia proti celoeurópskym záujmom

Photo: Reuters

Všeobecný kontext

Rokovanie o dohode sa začalo už v roku 1999 a odvtedy bola viackrát upravovaná. Až v roku 2019 dosiahli strany konsenzus o jej podpísaní. V tomto období však došlo k zmene moci v Brazílii: v januári 2023 sa do funkcie prezidenta vrátil Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý vystriedal Jairiho Bolsonaro. Exprezident Bolsonaro sa usiloval rozvíjať kľúčový agrosektor na úkor odlesňovania Amazónie, zatiaľ čo EÚ v tom čase oznámila spustenie Zeleného dohovoru – rozsiahlej stratégie dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050, ktorá robí ekologické štandardy povinnou podmienkou medzinárodného obchodu.

K opätovnému aktívnemu prerokovaniu dohody došlo až koncom roka 2024. Kľúčovým faktorom bol Donald Trump, ktorý začal presadzovať politiku colného tlaku. Prinútil EÚ uzavrieť nevýhodné obchodné dohody: podľa rámcovej dohody o obchodných a investičných parametroch z 27.–28. júla 2025 má EÚ investovať 600 miliárd do USA a nakúpiť fosílne palivá v hodnote 750 miliárd.

Trump taktiež zosilnil ekonomický tlak na krajiny Latinskej Ameriky, najmä na Brazíliu. Štáty MERCOSUR nemajú dohody ani dlhodobé záruky „bezpečného“ obchodu s USA. V rámci Trumpovej politiky na ne boli čiastočne uvalené clá. Napríklad USA počas diplomatického konfliktu s Brazíliou v období jún – október 2025 uvalili 50 % clá na produkty z tejto krajiny. V dôsledku toho Trumpova politika fakticky urýchlila návrat oboch strán ku koncepcii obchodnej dohody medzi dvoma blokmi.

Obchodnú dohodu s MERCOSUR by bolo možné považovať za jednoznačné víťazstvo Európskej komisií, keďže predstavuje priamy dôkaz schopnosti Bruselu uzatvárať rozsiahle geopolitické dohody. Pre Ursulu von der Leyen by to znamenalo výrazné posilnenie politickej váhy na svetovej scéne a pridalo by jej autoritu v globálnej konfrontácii s Donaldom Trumpom a Si Ťin-pching. Keďže však po historickom podpise dohoda nenadobudla účinnosť, tento triumf sa zmenil na vnútornú porážku, ktorá poukázala na hlbokú krízu rozhodovacích procesov v rámci samotnej EÚ.

Európsky parlament tesnou väčšinou schválil rezolúciu, ktorá predpokladá predbežné preskúmanie dohody Súdnym dvorom EÚ pred jej ratifikáciou: 334 hlasov „za“, 324 „proti“ a 11 sa zdržalo. Ide o klasický nástroj politického zdržiavania – využitie právnej procedúry (článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) ako politickej brzdy. Podľa procesných noriem a priemernej dĺžky konania na Súdnom dvore EÚ (ktorá podľa výročných správ dosahuje približne 16 – 20 mesiacov) môže byť konečné rozhodnutie odložené až o dva roky. Ide o dočasnú ochranu pre farmárov, ktorí zároveň očakávajú dlhodobé záruky.

Medzi hlavné krajiny vystupujúce proti dohode patria Francúzsko, Poľsko, Írsko, Rakúsko, Maďarsko a Španielsko. Práve tieto štáty sú najviac znepokojené stavom vlastného agrosektora.

Za čo je dohoda najviac kritizovaná

Jedna z kľúčových prekážok súvisí práve s agroprodukciou. V súčasnosti obchodná výmena medzi EÚ a MERCOSUR presahuje 110 miliárd eur. Objem exportu a importu je pre oba bloky takmer vyrovnaný, s mierne pozitívnou bilanciou pre druhý blok. Zároveň však existuje výrazný rozdiel v štruktúre obchodu.

Zdroj: https://policy.trade.ec.europa.eu/eu-trade-relationships-country-and-region/countries-and-regions/mercosur_en

Práve tento rozdiel umožňuje identifikovať hlavných lobistov dohody v rámci EÚ. Napríklad v Nemecký automobilový a priemyselný lobbing aktívne podporoval podpísanie dohody, keďže pre veľké spoločnosti ide o možnosť vstúpiť na trh, ktorý bol predtým chránený clami, presmerovať časť exportu z Číny a USA do Latinskej Ameriky a znížiť politické riziká.

Nižšie je uvedená štatistika objemu obchodu. EÚ je druhým najväčším obchodným partnerom MERCOSUR po Číne a predbieha Spojené štáty. Na EÚ pripadalo 16,8 % z celkového objemu obchodu MERCOSUR v roku 2024. Pre EÚ je MERCOSUR desiatym najväčším obchodným partnerom.

• Zo 110 miliárd eur obchodnej výmeny medzi EÚ a krajinami MERCOSUR pripadá na export EÚ do štyroch krajín regiónu 53,3 miliardy eur, zatiaľ čo import z týchto krajín predstavuje 57 miliárd eur. To vedie k miernemu prebytku v prospech MERCOSUR.

• Najväčšími exportnými položkami MERCOSUR do EÚ v roku 2024 boli poľnohospodárske produkty (42,7 % z celkového exportu), minerálne produkty (30,5 %) a výrobky z celulózy a papiera (6,8 %).

• Export EÚ do MERCOSUR v roku 2024 zahŕňal stroje a prístroje (28,1 % z celkového exportu), chemické a farmaceutické výrobky (25 %) a dopravné zariadenia (12,1 %).

Zdroj: https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/w/ddn-20250620-3

Práve na tieto aspekty upozorňujú kritici dohody a kladú kľúčovú otázku ochrany farmárov. Pôvodne EÚ plánovala zníženie dotácií pre agrosektor v rozpočtovom období 2028 – 2034. Na zníženie sociálneho napätia však Európska komisia navrhla skorý prístup k 45 miliardám eur z rozpočtu CAP plánovaného na roky 2028 – 2034. Okrem toho bol rezervný fond CAP zvýšený zo 450 miliónov na 6,3 miliardy eur. Do dohody boli zároveň zahrnuté ustanovenia umožňujúce mimoriadne pozastavenie colných kvót na dovoz tovarov v prípade prudkého nárastu importu alebo poklesu cien. 

Vnútropolitická dilema EÚ

Kľúčovou otázkou je, či je v rámci EÚ možný konsenzus o tejto dohode, alebo sa stane prejavom ďalšieho štrukturálneho problému Únie.

Ekonomicky racionálne rozhodnutie pre EÚ ako celok sa ukazuje ako „politicky toxický“ v jednotlivých štátoch. Európska komisia dosiahla významnú dohodu, keďže ide o trh s 770 miliónmi spotrebiteľov a približne 25 % svetového HDP, čo z dohody robí jednu z najväčších ekonomických zón na svete. Komisia sa riadila geoekonomickou logikou, zatiaľ čo národné vlády musia uvažovať elektorálne.

Vo Francúzsko môže ratifikácia dohody podkopať dôveru ku vláde a viesť k predčasným voľbám, zatiaľ čo v Španielsku prebehli po celej krajine rozsiahle protesty. V EÚ sa tak formuje konfrontácia medzi dvoma prístupmi k obchodnej dohode. Pre Francúzsko je ochrana farmárov zárukou politickej stability, zatiaľ čo pre Nemecko sú nové exportné trhy kľúčové ako základ strategickej ekonomickej pozície.

Komisia ako politický aktér sa snaží myslieť dlhodobo a riešiť vonkajšie aj vnútorné konflikty prostredníctvom kompromisov. Vo vzťahoch s MERCOSUR ide o postupnú implementáciu dohody, postupný prístup na trh, environmentálne normy a investície. Vnútri EÚ sa stavilo na ochranné kvóty a finančné kompenzácie.

Tento prístup má však svoje limity. Nie všetky skupiny možno upokojiť finančnými nástrojmi, ako sú protekcionistické kvóty či rozšírenie rezervného fondu. Francúzsko, Poľsko, Rakúsko a Írsko majú silný farmársky elektorát a akákoľvek hrozba pre agrosektor sa automaticky mení na politickú krízu. Kompromis je v takejto situácii ťažké vysvetliť voličovi. Žiadna obchodná dohoda nestojí za riziko straty moci.

Európsky parlament ako samostatný politický aktér v EÚ reaguje na vnútropolitické signály. Postúpenie obchodnej dohody na preskúmanie Súdnemu dvoru EÚ, iniciované predovšetkým Francúzskom a podporené nečakanou koalíciou pravicových skupín a „zelených“, je spôsobom, ako neprevziať zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré už vyvoláva sociálno-politické napätie. Ako bolo uvedené vyššie, tesnou väčšinou sa im podarilo získať 334 hlasov „za“, 324 „proti“ a 11 sa zdržalo.

To vytvára riziká pre jednotu EÚ a posilňuje argumenty euroskeptikov, ktorí situáciu využívajú na kritiku byrokratického systému. V tejto politickej hre aj v prípade dosiahnutia kompromisu niekto nevyhnutne prehrá – buď Komisia prejaví slabosť a ustúpi, alebo národné záujmy ustúpia geopolitickým cieľom.

Otvorenou zostáva otázka, či sa EÚ dokáže štrukturálne reformovať, alebo bude naďalej zostávať zväzkom národných elektorálnych obáv.

Význam pre Ukrajinu

Pre ukrajinský agrosektor dohoda vytvára zásadne nové riziká. V prípade jej plnej implementácie by Ukrajina vstúpila do priamej konkurencie s Brazília a Argentínou – globálnymi lídrami, ktorých objemy výroby výrazne prevyšujú ukrajinské. Napríklad úroda kukurice na Ukrajine predstavuje takmer 30 miliónov ton, zatiaľ čo súhrnná produkcia krajín MERCOSUR dosahuje približne 180 miliónov ton, čo vytvára obrovský rozdiel v rozsahu ponuky na európskom trhu.

Okrem rozsahu výroby vystupuje do popredia aj otázka bezpečnostnej spoľahlivosti. Európski dovozcovia môžu uprednostniť kontrakty s partnermi z MERCOSUR, kde sú riziká zničenia infraštruktúry či blokovania logistických trás (napríklad ostreľovanie prístavov alebo blokády hraníc) minimálne v porovnaní s vojnovou realitou Ukrajiny.

V kontexte európskej integrácie Ukrajiny je agrárna otázka už teraz predmetom diskusií. Niektoré štáty, najmä Poľsko, otvorene vyjadrujú obavy zo vstupu Ukrajiny, keďže ho vnímajú ako hrozbu pre stabilitu vlastného farmárstva. Táto problematika sa môže výrazne skomplikovať, ak bude dohoda v budúcnosti prijatá. Ukrajina sa tak môže ocitnúť v situácii, keď európsky trh nebude len chránený, ale už presýtený a vyčerpaný konfliktmi okolo dovozu.

Súčasná pauza spôsobená súdnym preskúmaním však dáva Ukrajine potrebný čas na prípravu a adaptáciu na nové trhové podmienky. Ide o okno príležitostí, ktoré by mala využiť na paralelné vyjednanie výhodných agrárnych kvót, aby ochránila svoje záujmy ešte pred finálnym otvorením európskeho trhu.