Zlomí Západ ruský plynový vplyv v Bosne a Hercegovine?

Bosniansky technik zamestnaný v štátnej plynárenskej spoločnosti Sarajevo Gas prechádza plynovou distribučnou komorou. Photo: ELVIS BARUKCIC/AFP via Getty Images

Táto situácia ukazuje, že plyn sa stáva zbraňou vplyvu. Ten, kto kontroluje dodávky, môže ovplyvňovať nielen energetickú stabilitu Balkánu, ale aj politickú nezávislosť regiónu. V súčasnosti nejde len o plynovod, ale o strategickú voľbu krajiny a rovnováhu síl na Balkáne.

V januári 2025 parlament Bosny a Hercegoviny oficiálne schválil výstavbu „Južného interkonektora“, ktorý spojí BaH s európskym reťazcom. Do výstavby plynovodu je zapojená americká spoločnosť „AAFS Infrastructure and Energy“. Plynová magistrála je Washingtonom vnímaná ako alternatíva k prúdu „TurkStream“.

Od tohto momentu sa Balkán opäť ocitol v centre veľkej energetickej hry. Na jednej strane sa Rusko snaží udržať kontrolu nad plynovými tokmi cez Srbsko a Republiku srbskú, ktorá je súčasťou Bosny a Hercegoviny. Na druhej strane USA a EÚ aktívne podporujú dodávky plynu z alternatívnych zdrojov, aby znížili vplyv RF na Balkáne. V reakcii na kroky Západu buduje Republika srbská spoločne so Srbskom „Východný interkonektor“, pričom srbská energetika je úzko prepojená s Moskvou.

Južné plynové prepojenie

„Južný interkonektor“ je plynová trasa, ktorá má spojiť Bosnu a Hercegovinu s infraštruktúrou Chorvátska. Spoločnosť „AAFS Infrastructure and Energy“ podala list o zámere rozvíjať tento plynovod. Má dĺžku 236 km, z ktorých 162 km sa nachádza v Bosne a Hercegovine a 74 km v Chorvátsku. Projekt je Spojenými štátmi prezentovaný ako nástroj na zníženie závislosti od ruských energetických zdrojov a integráciu Sarajeva do európskeho trhu.

Dôležitou črtou projektu je aktívny záujem amerického súkromného kapitálu, konkrétne spoločnosti „AAFS Infrastructure and Energy“. Tú zastupujú Jesse Binnall, ktorý bol právnikom Trumpovej volebnej kampane a pracoval v jej právnom tíme, a tiež Joe Flynn, brat Michaela Flynna, bývalého poradcu USA pre národnú bezpečnosť (obvineného v roku 2017 za väzby na Rusko a v roku 2020 omilosteného Trumpom). To svedčí o podpore politických iniciatív zo strany podnikateľských kruhov lojálnych prezidentovi a jeho administratíve.

Washington opakovane zdôrazňoval politickú váhu projektu. Výstavba interkonektora spoločne s Bosnou a Hercegovinou môže napomôcť presadeniu amerického plynu na regionálny trh a zároveň posilní vplyv Washingtonu na Balkáne.

EÚ zasa aktívne zavádza sankčné opatrenia, aby znížila závislosť a posilnila energetickú bezpečnosť regiónu pred vplyvom RF. Keďže Bosna a Hercegovina je kandidátom na členstvo v EÚ, odklon od ruského plynu je dôležitou podmienkou pre pokračovanie prístupového dialógu. Podpora „Južného interkonektora“ zo strany Bruselu má preto politický význam, pretože umožní posilniť externý dohľad nad vnútornými rozhodnutiami a obmedziť možnosti miestnych elít udržiavať neformálne energetické väzby na ruské štruktúry. Dôsledkom bude zmenšenie priestoru pre netransparentné schémy v Bosne a Hercegovine.

V rámci plánu REPowerEU krajiny EÚ postupne ukončujú import ruského plynu a pripravujú sa na obmedzenie dodávok ropy do roku 2027. To zahŕňa monitorovanie importu, stanovenie národných plánov diverzifikácie, rozvoj LNG terminálov (terminály na skvapalnený zemný plyn), ako aj uplatňovanie pravidiel Tretieho energetického balíka (nezávislosť národného regulátora; transparentná tvorba cien; posilnený dohľad nad trhovou hospodárskou súťažou) pre transparentnosť, konkurenciu a prístup tretích strán. Realizácia tejto politiky prispeje k postupnému vytláčaniu Moskvy z energetického trhu EÚ.

„Východný interkonektor“

Vláda Republiky srbskej schválila v novembri 2025 výstavbu plynovodu „Východný interkonektor“ — prepojenia medzi Republikou srbskou (RS) a Srbskom. Formálne strany prezentovali túto iniciatívu ako krok k „energetickej stabilite“ a „diverzifikácii energetiky“. Trasa však môže vytvoriť predpoklady pre zachovanie ruskej plynovej logistiky na Balkáne. Plánovaný projekt má za cieľ zabezpečiť priame napojenie RS na prepravnú sústavu Srbska. Belehrad bol dlhodobo integrovaný do dodávateľského reťazca ruského plynu cez „TurkStream“. Skutočný zdroj dodávok sa však môže meniť v závislosti od dohôd Srbska s EÚ, Ruska s Tureckom a ďalšími alternatívnymi dodávateľmi.

Moskva sa snaží udržať si vplyv v balkánskom regióne prostredníctvom dlhodobých kontraktov na dodávky plynu. V Srbsku zabezpečuje „Gazprom“ približne 80 % importu plynu. Posledný trojročný kontrakt na dodávky ruského plynu do Srbska bol však dočasne predĺžený len do 31. marca 2026. Belehrad vedie rokovania o nákupoch plynu cez spoločný mechanizmus Európskej únie. To svedčí o zámeroch Srbska znížiť závislosť od ruských dodávok. V kontexte výstavby spoločného interkonektora s Republikou srbskou riskuje Moskva stratu možnosti dodávať svoj plyn aj do časti Bosny a Hercegoviny. Pre Rusko by to znamenalo vážne oslabenie pozícií na Balkáne.

Zároveň Turecko predĺžilo kontrakty s RF na dodávky ruského plynu cez „TurkStream“ len o 1 rok namiesto 10, ktoré Moskva očakávala. Pre Kremeľ to vytvára riziká ohľadom ďalších dodávok plynu týmto potrubím. Ankara plánuje odstúpiť od viac ako polovice ruského plynu a nahradiť ho vlastnou ťažbou z nových nálezísk v Čiernom mori. Súbežne s odmietnutím dlhodobej dohody s RF podpísala turecká spoločnosť BOTAŞ v septembri 2025 kontrakt s USA na dodávky skvapalneného plynu (LNG) s termínom do roku 2045.

„TurkStream“ je v súčasnosti jedinou trasou, ktorou môže RF prepravovať plyn do Európy. Ak Ankara odmietne prepravovať cez svoj plynovod ruskú produkciu, prístupy na európsky trh vrátane Balkánu budú pre Rusko uzavreté.

Východný interkonektor. Source

Južný interkonektor. Source

Závislosť alebo alternatíva: úloha interkonektorov na Balkáne

V balkánskom kontexte má akýkoľvek plynovod nielen inžiniersky, ale aj geopolitický rozmer. Architektúra výstavby „Východného interkonektora“, ktorý presadzujú Srbsko a RS, je fakticky budovaná na princípe trojúrovňovej závislosti:

• na hornej úrovni – „TurkStream“ ako kľúčový kanál prepravy ruského plynu,

• na strednej úrovni – plynárenská prepravná sústava Srbska,

• na dolnej úrovni – Republika srbská ako koncový segment spotreby.

Ak je zdrojom plynu Rusko, závislosť môže vznikať prostredníctvom dlhodobých kontraktov a záväzkov, kontroly infraštruktúry alebo prevahy jedného dodávateľa v energetickej bilancii krajiny. To tradične zodpovedá prístupu Moskvy.

Zároveň, ak sa bude cez Turecko alebo Chorvátsko prepravovať azerbajdžanský plyn alebo americký LNG, „Južný interkonektor“ vytvorí vzájomnú závislosť strán pri dodávkach. Práve americký LNG vystupuje ako reálna alternatíva k ruskému plynu a zároveň ako nástroj posilnenia prítomnosti Washingtonu v regióne. V roku 2025 pripadalo približne 58 % dovozu LNG do EÚ na USA. To prispeje k zníženiu závislosti Európy od dodávok z Ruska.

Potrubia ako prvok novej Trumpovej administratívy

Iniciatíva na výstavbu „Južného prepojenia“ v Bosne a Hercegovine nadobúda osobitný význam práve za administratívy prezidenta Trumpa, ktorá spája komerčné projekty s geopolitickými cieľmi.

V rokovaniach sa americká strana prezentuje nielen ako obchodný účastník, ale ako kľúčový faktor zvyšovania energetickej bezpečnosti Európy. Binnall konkrétne zdôraznil, že projekt má „potenciál posilniť energetickú bezpečnosť Bosny a Hercegoviny a znížiť regionálnu závislosť od ruského plynu“. To ukazuje, že americké investície môžu pôsobiť ako dôležitý prvok zahraničnej politiky USA v Európe. V tomto zmysle projekt „Južného prepojenia“ presahuje rámec bežnej infraštruktúrnej dohody. Pre Washington je vnímaný ako príležitosť preformátovať energetickú architektúru západného Balkánu a ovplyvňovať Európu.

Po obmedzení ruských dodávok cez plynovody sa USA stali hlavným zdrojom LNG pre Európu: v roku 2024 vzrástol objem amerického LNG z 25 miliárd metrov kubických v roku 2021 na približne 59 miliárd metrov kubických. Od roku 2025 dovážajú EÚ a Spojené kráľovstvo rekordné objemy, pričom USA zabezpečujú viac ako polovicu dovozu LNG do regiónu. V krátkom časovom období vzrástol celkový objem dovezeného LNG o 40 % na približne 75 miliárd metrov kubických v prvej polovici roku 2025.

Zvyšovanie dodávok amerického skvapalneného zemného plynu do Európy, najmä prostredníctvom projektov ako „Južné prepojenie“, skutočne zvyšuje energetickú bezpečnosť regiónu tým, že umožňuje čiastočne nahradiť dodávky z Ruska. Existuje však pravdepodobnosť sformovania novej závislosti EÚ, tentoraz už od USA: analytici IEEFA odhadujú, že do roku 2030 môže Európa získavať 75 – 80 % svojho LNG zo Spojených štátov. Hoci takéto dodávky posilňujú stabilitu energetického trhu v krátkodobom horizonte, vysoký podiel amerického LNG robí EÚ citlivou na kolísanie cien a politické rozhodnutia Washingtonu.

Source: Kpler, IEEFA’s European LNG Tracker and EU Gas Flows Tracker. Poznámka:Tieto dovozy zahŕňajú plyn z plynovodov aj LNG

Riziká a výhody pre Ukrajinu

„Východný interkonektor“ môže predstavovať hrozbu pre Ukrajinu v prípade, ak sa cez „TurkStream“ budú realizovať dodávky práve ruského plynu. To môže Rusku umožniť zachovať si svoj politický a ekonomický vplyv v regióne a posilňovať proruské sily v Republike srbskej, čo následne môže skomplikovať efektivitu práce ukrajinskej diplomacie.

„Južný interkonektor“ má zároveň dôležité výhody pre Ukrajinu v kontexte vytláčania ruského plynu z regionálneho trhu, čo umožní oslabiť pozície Moskvy na Balkáne. Prostredníctvom tejto trasy získavajú krajiny regiónu prístup k alternatívnym zdrojom plynu z Európy. To znižuje potrebu dodávok z RF a obmedzuje možnosti Kremľa využívať plyn ako nástroj politického vplyvu.

Závery

Výstavba „Východného interkonektora“ medzi Srbskom a Republikou srbskou nie je len infraštruktúrnym projektom, ale kľúčovým prvkom regionálnej energetickej stratégie, ktorý má geopolitické dôsledky pre Balkán a Európu. Iniciatíva vzišla priamo od Srbska a RS ako súčasť ich vzájomnej integrácie plynárenských sústav. Môžu prepojiť RS s ruským plynom pod podmienkou pokračovania dodávok z Ruska cez „TurkStream“. Zároveň sa úsilie USA na Balkáne realizuje prostredníctvom „Južného prepojenia“, ktoré ponúka alternatívny prístup k chorvátskemu plynovodu a prispieva k diverzifikácii dodávok, čím obmedzuje vplyv Moskvy v Európe.

Plynovod Srbsko-RS je nepriamo prepojený s jednotným energetickým trhom EÚ. Bosna a Hercegovina ako člen Energetického spoločenstva (Energy Community) musí harmonizovať svoje plynárenské pravidlá s normami EÚ (Third Energy Package), vrátane prístupu tretích strán, transparentných taríf a konkurenčného trhu. „Východný interkonektor“ však vytvára paralelnú infraštruktúru, čo môže vyostriť vnútorné protirečenia, najmä vzhľadom na víťazstvo proruského kandidáta Sinišu Karana v prezidentských voľbách v Republike srbskej.

Rozhodnutia Európskej únie o postupnom ukončení dovozu ruského plynu podstatne znižujú strategické možnosti Moskvy na Balkáne. Stanovujú rámec pre diverzifikáciu energetických dodávok a regulačnú transparentnosť, čo núti kandidátske krajiny na vstup do EÚ z balkánskeho regiónu zohľadňovať európske normy vo svojich projektoch. Paralelne s tým dočasné predĺženie kontraktov Tureckom na dodávky cez „TurkStream“ obmedzuje schopnosť RF formovať stabilnú energetickú závislosť na trase cez Srbsko a Republiku srbskú. V súhrne tieto faktory vytvárajú preventívne obmedzenia pre realizáciu plánov Moskvy a znižujú riziká zachovania ruského vplyvu prostredníctvom energetiky, a to aj v prípade spustenia „Východného interkonektora“.