Nová politická realita Čile pod vedením Kasta: Transformácia štátnej politiky a zahraničných orientácií

Source

Dňa 24. februára 2022, v deň plnoformátovej ruskej invázie, sa Čile otvorene postavilo na podporu Ukrajiny. Vtedajší novozvolený prezident Gabriel Boric vyhlásil, že „Rusko si zvolilo vojnu ako prostriedok riešenia konfliktov“ a že „spolu s Čile odsudzujeme inváziu na Ukrajinu, porušenie jej suverenity a nezákonné použitie sily“. Uviedol tiež, že „naša solidarita bude s obeťami a naše skromné úsilie bude smerovať k mieru“. Počas svojho prezidentstva Gabriel Boric aktívne venoval pozornosť téme Ukrajiny, najmä vo svojich vystúpeniach na medzinárodných fórach.

Čo teda možno očakávať od zahraničnej politiky nového prezidenta, konkrétne v kontexte Ukrajiny?

Vzťahy medzi Ukrajinou a Čile počas éry Gabriela Borica

Bývalý čílsky prezident Boric konzistentne vyjadroval podporu Ukrajine. Čile podporilo rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 2. marca 2022, ktorá odsúdila ruskú inváziu.

Prezident udržiaval tému vojny medzi aktuálnymi otázkami a nabádal ostatné krajiny, aby odsúdili kroky Moskvy. Boricov postoj k Ukrajine zapadal do širšej logiky jeho zahraničnej politiky – ochrany ľudských práv, medzinárodného práva a demokratických princípov. Napríklad na summite Latinskej Ameriky a EÚ (EU-CELAC) v roku 2023 zdôraznil: „To, čo sa deje na Ukrajine, je neprijateľná vojna spôsobená imperiálnou agresiou, ktorou sa porušuje medzinárodné právo.“

V roku 2023 sa konal XXVIII. Ibero-americký summit, každoročné stretnutie hláv štátov a vlád 22 krajín Latinskej Ameriky, Španielska a Portugalska. Na tomto stretnutí prezident Boric verejne odsúdil ruskú inváziu a vyhlásil, že svet si nesmie na túto vojnu zvyknúť: „Je dôležité rešpektovať medzinárodné právo, a tu ho zjavne neporušili obe strany, ale jedna, ktorá je agresorom: Rusko.“ Kritizoval tiež lídrov, ktorí sa vyhýbali priamemu označeniu vojny: „Chápem, že spoločná deklarácia bola zablokovaná (pozn.: časť spoločného vyhlásenia o postoji k vojne), pretože niektorí nechcú povedať, že ide o vojnu proti Ukrajine.“ Prezident zdôrazňoval neprípustnosť formulácie „vinné sú obe strany“, ktorú presadzovali niektoré krajiny, najmä Brazília.

V dôsledku toho obsahoval konečný text deklarácie EU-CELAC iba formuláciu, ktorá „vyjadruje hlboké znepokojenie nad vojnou proti Ukrajine“, bez priameho odsúdenia Ruska ako agresora; to umožnilo dosiahnuť konsenzus medzi väčšinou krajín, avšak bez uznania „viny oboch krajín“.

Zároveň v krajine rástla nespokojnosť s jeho ľavicovo orientovanou politikou. Hlavnou témou sa stala migračná kríza. V dôsledku Boricovej politiky podpory migrantov z Venezuely vzrástol počet cudzincov v Čile na takmer 1,9 milióna ľudí (približne 10 % obyvateľstva), pričom 55 % Čílčanov zastávalo názor, že medzi miestnymi a migrantmi existujú silné konflikty. Obzvlášť napätá situácia bola na severe krajiny, kde migranti masovo zakladali neformálne tábory, čo vytváralo tlak na miestne komunity.

V takýchto podmienkach pravdepodobne ustúpia zahraničnopolitické otázky, ktoré nemajú priamy vplyv na vnútornú stabilitu – vrátane rusko-ukrajinskej vojny – do úzadia. Nový prezident, reagujúc na jasnú spoločenskú požiadavku na bezpečnosť, kontrolu migrácie a obnovenie poriadku, je nútený presunúť ťažisko politiky na vnútroštátne výzvy. Táto reorientácia nie je len politickou voľbou, ale aj odrazom očakávaní jeho voličov, pre ktorých má splnenie predvolebných sľubov v sociálne citlivých otázkach prioritu pred aktívnou zahraničnou politikou.

Samotný Boric nemohol kandidovať na druhé funkčné obdobie kvôli čílskej legislatíve, ktorá zakazuje bezprostredné znovuzvolenie. Záujmy ľavicového stredu zastupovala kandidátka Jeannette Jara, ktorá pôsobila v Boricovej vláde. Získala však menej hlasov ako kandidát Republikánskej strany – José Antonio Kast.

Kto je José Antonio Kast

José Antonio Kast zastáva konzervatívne názory a presadzuje tvrdý prístup k bezpečnosti: „Čile je opäť slobodné od zločinu, slobodné od utrpenia, slobodné od strachu... Čile potrebuje poriadok.“

Jednou z hlavných tém jeho politiky je otázka migrácie, ktorú spája s nárastom kriminality, tieňovej ekonomiky a dôsledkami oslabenia štátnej kontroly. Kast presadzuje sprísnenie hraničnej politiky a deportácie. Vyhlásil, že migrácia „vážne ovplyvnila sociálnu a ekonomickú situáciu Čile“ a navrhol „vytvorenie humanitárneho koridoru na návrat ľudí do krajín ich pôvodu.“

Po inaugurácii začal Kast realizovať svoje sľuby: v prvom týždni navštívil sever krajiny, aby dohliadol na začiatok výstavby múru na hranici s Peru, ktorý má zastaviť nelegálnu migráciu. Minister obrany Čile sa takisto stretol s ministrami Ekvádoru, Argentíny a Paraguaja. Výsledkom bolo začatie prác na dohode medzi Čile a Argentínou o vytvorení spoločnej skupiny na boj proti obchodovaniu s drogami a pašovaniu.

President Kast and his supporters. Source

Pre pochopenie zahraničnej politiky Antonia Josého Kasta je potrebné vziať do úvahy jeho náklonnosť k Augustovi Pinochetovi, vojenskému diktátorovi Čile v rokoch 1973 – 1990. Napriek skutočnosti, že Pinochet vykonával tvrdé represie, súčasne zaviedol aj trhové reformy. Hoci sám Kast v poslednom čase priamo nevyhlásil, že podporuje jeho režim, v roku 1988 vyzýval na hlasovanie v jeho prospech. Okrem toho nedávno vymenoval do kabinetu ministrov ľudí, ktorí s Pinochetom spolupracovali alebo sa vyjadrili na jeho podporu. Kastova možná priazeň k tomuto obdobiu zvyšuje šance na orientáciu na zásadne tvrdý poriadok zabezpečený silnou vertikálou moci a prioritu ekonomickej stability nad liberálnymi hodnotami. To znižuje váhu zahraničnopolitických otázok, konkrétne témy Ukrajiny.

Vnútropolitické priority Kasta priamo ovplyvňujú zahraničnú politiku. Väčší dôraz na vnútorné otázky znamená zníženie zahraničnopolitickej aktivity. V tomto prístupe možno pozorovať paralely s politikou Donalda Trumpa. Tento kurz môže znamenať väčšie zameranie na otázky bezpečnosti. Zároveň však Kast nebude riešiť hrozby ako nelegálna migrácia či pašovanie samostatne, pretože výsledky budú rýchlejšie pri spolupráci so susednými krajinami.

Potenciálnymi partnermi v týchto otázkach sú ďalšie pravicovo orientované krajiny regiónu, napríklad Argentína. Spoločným menovateľom medzi Argentínou a Čile nie sú len plány na spoločnú kontrolu hraníc, ale aj Kastovo napodobňovanie hospodárskych reforiem podobných tým, ktoré v Argentíne zaviedol prezident Javier Milei. V rovnakom čase však vzťahy s inou krajinou pociťujú nárast napätia ako dôsledok výstavby múru na hranici s Peru. Kastova snaha zastaviť migráciu totiž vytvára riziko, že migranti môžu „uviaznuť“ v Peru. Dodatočná politika návratu migrantov môže viesť k zhoršeniu situácie v Peru. V tejto situácii možno očakávať ďalšiu komunikáciu medzi krajinami, aby sa ukázalo, či lídri dokážu nájsť spoločnú reč a znížiť napätie, o to viac, že obaja prezidenti majú pravicovú politickú orientáciu.

Zahraničná politika Čile

Zatiaľ čo predchádzajúca administratíva kládla dôraz na ľudské práva a ideologickú solidaritu s krajinami, ktoré ich dodržiavajú, nový zahraničnopolitický kurz sa pravdepodobne bude odvíjať od národných záujmov a stávky na ekonomický rozvoj. To znamená zníženie úlohy morálnych hodnotení a koncentráciu na praktické výsledky, ako sú obchod alebo kontrola migrácie.

V regionálnom rozmere to môže znamenať dištancovanie sa od ľavicových režimov Latinskej Ameriky – Brazílie, Kolumbie či Bolívie. Vzhľadom na uvedené priority bude politika Josého Antonia Kasta v regióne orientovaná na rozvoj bilaterálnych dohôd, ktorých základom bude ekonomický prospech a bezpečnostná stabilita.

Na globálnej úrovni sa Kast orientuje na USA, konkrétne na prístup Donalda Trumpa. Kastove názory sa do značnej miery zhodujú s ideami „trumpizmu“, čo z neho robí potenciálne prijateľného partnera pre USA v regióne. Zároveň je však jeho zahraničnopolitická orientácia definovaná nie tak osobnými sympatiami k americkému lídrovi, ako skôr snahou budovať silný národný štát s dôrazom na vnútorný poriadok a suverenitu. Teda aj napriek ideologickej blízkosti k Trumpovým prístupom si Kast zachováva autonómiu pri rozhodovaní a nie je plne závislý od pozície USA.

Hospodársky rozvoj Čile

V súčasnosti pripadá takmer 40 % čílskeho exportu na Čínu, čo vytvára riziko závislosti. USA sú na druhom mieste medzi odberateľmi čílskych tovarov, ale usilujú sa túto situáciu zmeniť.

Okrem tradičných partnerov – Číny a USA – začala na tento región vo väčšej miere upriamovať pozornosť aj Európska únia. Je to pravdepodobne spojené s perspektívami hospodárskeho rozvoja krajín Južnej Ameriky a prítomnosťou trhov, ktoré ešte nie sú presýtené. EÚ už podpísala dohodu s krajinami MERCOSUR o obchode bez ciel. Hoci Čile nie je riadnym členom tohto združenia, má štatút pridruženého člena. Možno predpokladať, že spolupráca EÚ s regiónom sa bude len prehlbovať, o to viac, že EÚ už oficiálne potvrdila svoje zámery zvýšiť hospodársku kooperáciu s Čile.

Okrem toho je Čile kľúčovou krajinou na trhu so surovinami vzácnych zemín. Dôvodom je skutočnosť, že výroba moderných technológií si vyžaduje komponenty z kovov, ako je napríklad lítium. Vzhľadom na to, že Čile zostáva jedným z lídrov na trhu s lítiom so zásobami 9 200 000 ton, jeho úloha vo svetovej ekonomike bude naďalej rásť.

Globálne zásoby lítia podľa krajín (v tonách lítia). Údaje vychádzajú Geologickej služby USA (USGS), 2021. Source

Všeobecne možno predpokladať, že Čile bude pokračovať v spolupráci s Čínou ako kľúčovým obchodným partnerom, ale s ohľadom na novú ideologickú spriaznenosť môže viac načúvať názorom súčasnej administratívy Bieleho domu a venovať väčšiu pozornosť európskemu trhu. V tomto kontexte je pre Ukrajinu dôležité rozširovať svoje vzťahy s krajinami, ktoré sú pre našu diplomaciu „netradičné“. To totiž umožňuje rozširovať svoj vplyv do nových regiónov a nachádzať nových obchodných partnerov. 

Čile a vojna Ruska proti Ukrajine

Za Borica Čile otvorene podporovalo Ukrajinu, pričom táto téma nebola ľahostajná ani bežným občanom. Na mierovom summite vo Švajčiarsku, ktorý sa konal 15. júna 2024, Boric vyhlásil, že Čile je pripravené zapojiť sa do humanitárneho odmínovania Ukrajiny po skončení vojny.

Vystúpenie prezidenta Borica na Globálnom mierovom samite vo Švajčiarsku v roku 2024. Source

Preto je nepravdepodobné, že by nová čílska vláda pristúpila k otvorene proruským krokom. Krajina má záujem zachovať si imidž predvídateľného partnera a dodržiavať medzinárodné právo. Pre čílsku ekonomiku je dôležité udržiavať stabilné vzťahy so Západom, pretože napriek veľkému podielu Číny na čílskom hospodárstve (40 % čílskeho exportu) sú USA Kastovi ideologicky bližšie než komunistická Čína. O to viac, že USA sú druhým najväčším odberateľom čílskych tovarov (16 %). Navyše USA vytvárajú ekonomické stimuly a politické podmienky, vďaka ktorým sa dištancovanie od Číny stáva výhodnejším. 

Čo to znamená pre Ukrajinu: Riziká, výzvy a príležitosti

Napriek možným zmenám v zahraničnej politike Čile nespočíva kľúčová otázka pre Ukrajinu len v úrovni oficiálnej podpory. 

Zmena politického vedenia v Čile je dôležitá nielen z hľadiska bilaterálnych vzťahov, ale aj v kontexte strategickej prítomnosti témy Ukrajiny v regióne. Zachovanie hoci aj miernej podpory krajín Latinskej Ameriky a prítomnosť diskusií na rôznych regionálnych konferenciách či summitoch umožňuje Ukrajine zostať viditeľnou a postupne obmedzovať vplyv ruskej propagandy.

Minister zahraničných vecí Ukrajiny Andrij Sybiha sa zúčastnil na inaugurácii nového čílskeho prezidenta, kde sa uskutočnilo aj bilaterálne stretnutie. Ako uviedol minister, novozvolený prezident Čile ho ubezpečil, že: „podpora Čile pre Ukrajinu zostáva neochvejná“. Hoci možno očakávať určité korekcie vo vzťahoch medzi krajinami, Sybiha po návšteve upokojil možné obavy z prudkej zmeny zahraničnej politiky Čile voči Ukrajine.

V najbližších rokoch možno očakávať, že Čile si naďalej zachová mierne proukrajinský postoj, avšak hlavné úsilie novej administratívy bude sústredené na vnútorné priority, čo môže znížiť aktivitu krajiny v regionálnych iniciatívach na podporu Ukrajiny.

Potenciálnymi oblasťami spolupráce medzi krajinami sa môžu stať poľnohospodárstvo, čo uviedol Sybiha na stretnutí s Josém Antoniom Kastom, ako aj výmena skúseností v oblasti digitalizácie štátnych služieb, spolupráca v oblasti kritických nerastných surovín a spracovateľského priemyslu.

Prečo je Čile pre Ukrajinu dôležité

Čile je jednou z najstabilnejších demokracií Latinskej Ameriky s povesťou predvídateľného medzinárodného partnera. V podmienkach nejednotného postoja k rusko-ukrajinskej vojne medzi krajinami Strednej a Južnej Ameriky je pozícia Čile pre Ukrajinu kľúčová. Práve Čile a Peru podporili rezolúciu OSN odsudzujúcu vojnu na Ukrajine, zatiaľ čo Nikaragua hlasovala proti a krajiny ako Brazília, Salvádor a mnohé ďalšie sa hlasovania zdržali.

Hoci je humanitárna pomoc Ukrajine zo strany iných krajín, napríklad Argentíny, výraznejšia, Čile nezostáva bokom a periodicky podporuje ukrajinské politické vyhlásenia na medzinárodnej úrovni. Čile sa aktívne zúčastňuje v regionálnom bloku CELAC, ktorý slúži ako mechanizmus koordinácie politiky a spolupráce v Latinskej Amerike. Zároveň sú však možnosti Čile ovplyvňovať formovanie jednotnej regionálnej pozície obmedzené, čo je dané štrukturálnou váhou popredných ekonomík regiónu – Brazílie a Argentíny.

Závery

Zmena prezidenta v Čile nepovedie k prudkému prehodnoteniu zahraničnopolitického kurzu voči Ukrajine, zmení však jeho intenzitu a charakter. Ak bola za Borica podpora Ukrajiny súčasťou hodnotovej zahraničnej politiky, za Kasta sa postupne presúva do menej prioritnej roviny, keďže hlavná pozornosť sa sústreďuje na vnútornú bezpečnosť, migráciu a ekonomickú stabilitu. To znamená, že Čile bude aj naďalej hlasovať za proukrajinské rezolúcie a vyhýbať sa proruským pozíciám, ale zriedkavejšie bude iniciátorom politických vyhlásení či medzinárodných iniciatív na podporu Ukrajiny.

Zároveň zostáva otvorená možnosť pre rozvoj bilaterálnych vzťahov cez praktické oblasti – agrosektor, digitalizáciu a kritické suroviny. Práve prenesenie vzťahov do praktickej roviny je kľúčovou podmienkou pre zachovanie záujmu Čile o Ukrajinu. Bez toho sa úroveň interakcie s vysokou pravdepodobnosťou zníži na formálnu diplomatickú podporu bez reálneho obsahu.