MEDZINÁRODNÉINFORMAČNÉ A ANALYTICKÉ
SPOLOČENSTVO
+ Pripojte sa
Podporte
MEDZINÁRODNÉ
Diana Shevchenko, stážistka analytického centra Resurgam
Photo: Getty Images
V tejto súvislosti stoja štáty s menším vplyvom na medzinárodnej scéne pred potrebou prispôsobiť svoju zahraničnú politiku novému prostrediu, konkrétne hľadať formy spolupráce s veľmocami bez negatívnych dôsledkov ich globálneho pôsobenia. Jedným z najlepších príkladov takéhoto balansovania je Singapur. Ide o územne malý štát s pomerne silným hospodárskym a technologickým sektorom. Po dlhé obdobie Singapur úspešne uplatňoval vo svojej zahraničnej politike stratégiu balansovania, ktorá mu umožňovala udržiavať úzke vzťahy s Čínou v hospodárskej oblasti a zároveň so Spojenými štátmi v oblasti bezpečnosti. Tento prístup je v medzinárodných vzťahoch označovaný ako stratégia hedging – teda stratégia národnej bezpečnosti alebo vyvažovania pozícií, ktorú jeden štát uplatňuje voči inému a ktorá spája prvky spolupráce i konfrontácie. Súčasné prehlbovanie hospodárskeho súperenia a zintenzívňovanie technologickej rivality však spochybňujú dlhodobú udržateľnosť tejto stratégie. V dôsledku rastúcej kontroly nad technológiami, investíciami a čoraz výraznejšej politizácie podnikateľského prostredia sa aj tradične neutrálne štáty vrátane Singapuru dostávajú pod rastúci tlak veľmocí.
Táto štúdia sa zameriava na politiku hedging Singapuru v súčasných podmienkach zintenzívnenej konkurencie medzi USA a Čínou a analyzuje vplyv hospodárskych a technologických výziev na schopnosť štátu zachovať rovnováhu medzi najvýznamnejšími mocenskými centrami.
Stratégia hedging sa v teórii medzinárodných vzťahov objavila koncom minulého storočia. Tento koncept má pomerne široký výklad a predstavuje určitý medzistupeň medzi dvoma klasickými stratégiami: balancing – vyvažovanie, teda čelenie silnejšiemu aktérovi, a bandwagoning – priklonenie sa k silnejšiemu aktérovi. Koncept hedging zahŕňa dva základné prístupy: prvým je znižovanie rizík prostredníctvom prípravy na najhorší možný scenár, druhým maximalizácia prínosov za priaznivých podmienok. Jednoducho povedané, stratégiu hedging možno charakterizovať ako stratégiu zahraničnej politiky, ktorej hlavným cieľom je riadenie rôznorodých národných záujmov a ktorá štátu umožňuje rozvíjať vzťahy s viacerými mocenskými centrami pri súčasnom znižovaní rizík vyplývajúcich zo závislosti od jediného partnera. Charakteristickou črtou tejto stratégie je, že pomáha vyhnúť sa jednoznačnému postaveniu sa na jednu zo strán počas geopolitickej konkurencie. Hedging tak predstavuje nástroj na zachovanie strategickej flexibility a autonómie, čo je obzvlášť dôležité pre malé a stredne veľké štáty.
Táto stratégia sa najčastejšie uplatňuje v krajinách ázijsko-tichomorského regiónu, pričom najvýraznejším príkladom jej implementácie je, ako už bolo uvedené, Singapur. Ide o malý a otvorený štát, ktorého hospodárstvo je vo veľkej miere závislé od medzinárodného obchodu. Štátni predstavitelia si preto už od začiatku uvedomovali, že úspech krajiny závisí od budovania strategických vzťahov s partnermi v rámci juhovýchodnej Ázie aj mimo nej.
Krajiny juhovýchodnej Ázie. Zdroj
Už počas obdobia studenej vojny Singapur prijal stratégiu založenú na podpore USA ako kľúčového garanta bezpečnosti a stability v regióne juhovýchodnej Ázie. Hoci obe krajiny spolupracujú v rôznych oblastiach, ako sú vzdelávanie a cestovný ruch, najvýraznejšie sa ich bilaterálne vzťahy rozvinuli v oblasti obrany a obchodu. Na jednej strane zohrávajú Spojené štáty významnú úlohu pre singapurské hospodárstvo z hľadiska prístupu na trhy, investičných tokov a moderných technológií. Na druhej strane strategická poloha Singapuru poskytuje Spojeným štátom priestor na projekciu vojenskej sily. Od roku 1992, po uzavretí amerických vojenských základní na Filipínach, prevzal Singapur úlohu hostiteľskej krajiny pre veliteľské centrum logistickej podpory námorných síl USA. V roku 2001 bola otvorená námorná základňa, ktorá začala prijímať americké lietadlové lode. Od roku 2003 sa Singapur zapojil do americkej Iniciatívy proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (Proliferation Security Initiative) a medzi oboma krajinami zároveň prebiehali rokovania o novom strategickom partnerstve v oblasti obrany a bezpečnosti. V tom istom roku Singapur podpísal so Spojenými štátmi dohodu o voľnom obchode. V roku 2005 bola medzi oboma krajinami podpísaná rámcová dohoda, ktorá rozšírila ich spoluprácu o boj proti terorizmu, spoločné vojenské cvičenia a prístup k obranným technológiám. Pre Washington sa táto dohoda stala dôležitým nástrojom na posilnenie americkej vojensko-politickej prítomnosti a projekcie vplyvu v ázijsko-tichomorskom regióne, zatiaľ čo pre Singapur predstavovala prostriedok na upevnenie bilaterálneho partnerstva so Spojenými štátmi s cieľom zachovať regionálnu bezpečnosť.
V dôsledku rýchleho rozvoja a rastúceho významu Čínskej ľudovej republiky ako významného ekonomického aktéra začal Singapur v 90. rokoch minulého storočia intenzívne rozvíjať spoluprácu s Čínou aj v hospodárskej, obchodnej a investičnej oblasti. Vďaka politike otvorenej ekonomiky, ktorú od roku 1978 presadzoval Teng Siao-pching, predstaviteľ Komunistickej strany Číny, začal Singapur vnímať Čínu ako významného partnera pri rozvoji vzájomne výhodných obchodných a hospodárskych vzťahov v juhovýchodnej Ázii. V súčasnosti je Čínska ľudová republika najväčším obchodným partnerom Singapuru z hľadiska objemu vzájomného obchodu. V predchádzajúcich rokoch bol Singapur najväčším zahraničným investorom v Číne, a to aj vďaka kultúrnej príbuznosti oboch krajín. Keďže najväčšiu časť obyvateľstva Singapuru tvorí čínska diaspóra, prispelo to k budovaniu dôvery v bilaterálnych hospodárskych vzťahoch. Singapur podporuje Regionálne komplexné hospodárske partnerstvo (Regional Comprehensive Economic Partnership – RCEP), teda dohodu o zóne voľného obchodu medzi členskými štátmi Združenia národov juhovýchodnej Ázie a ich partnermi. Spolu s Čínou bol tiež jedným zo zakladajúcich členov Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry a patrí medzi aktívnych podporovateľov čínskej iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“. Okrem toho krajina v roku 2008 posilnila spoluprácu s Čínou podpísaním Dohody o obranných výmenách a spolupráci v oblasti bezpečnosti (Agreement on Defence Exchanges and Security Cooperation). Napriek úzkej hospodárskej spolupráci však vzťahy medzi oboma štátmi zostávajú rozporuplné, najmä v dôsledku nárokov Čínskej ľudovej republiky na Taiwan a rastúcej čínskej prítomnosti v Juhočínskom mori. Singapur opakovane vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcou militarizáciou Juhočínskeho mora zo strany Číny a v roku 2004 singapurský premiér Li Sien Lung dokonca tajne navštívil Taiwan. Predstavitelia Singapuru zdôrazňujú suverénne právo štátu prijímať vlastné zahraničnopolitické rozhodnutia nezávisle od postoja Pekingu.
Územné nároky v Juhočínskom mori. Zdroj
Stratégia hedgingu dosahuje najvyššiu efektívnosť v podmienkach relatívnej stability medzinárodného prostredia. Rivalita medzi Spojenými štátmi a Čínou vedie k rastúcej politizácii hospodárskej spolupráce, čo vytvára určité obmedzenia pre štáty usilujúce sa o udržiavanie viacvektorovej zahraničnej politiky. Z toho vyplýva, že konkurencia medzi dvoma svetovými veľmocami sa stáva jednou z hlavných výziev pre zahraničnú politiku Singapuru. Keďže Singapur poskytuje neutrálne diplomatické fórum, na ktorom sa uskutočňujú významné neformálne stretnutia a summity predstaviteľov Spojených štátov a Čínskej ľudovej republiky, je nútený zachovávať politiku neutrality a neprikloniť sa k žiadnej zo strán americko-čínskeho súperenia.
Hospodárske súperenie medzi Spojenými štátmi a Čínou sa začalo už v roku 2018 na pozadí rýchleho vzostupu Číny a jej technologických spoločností, ktoré vytvorili pre Spojené štáty neželanú konkurenciu na domácom trhu. Administratíva Donalda Trumpa opakovane kritizovala čínsku vládu za zaplavovanie svetových trhov lacnými surovinami, najmä oceľou a hliníkom. To bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Biely dom rozhodol o zvýšení ciel na dovoz čínskeho tovaru. Cieľom tohto prístupu bolo spomaliť hospodársky rast Číny a stabilizovať rovnováhu síl na trhu. Čínska ľudová republika však reagovala zavedením vyšších ciel na americký vývoz. Súčasné hospodárske súperenie už presahuje rámec obchodných vojen a zahŕňa aj technologickú a finančnú konkurenciu. Kombinácia snahy Spojených štátov oddeliť svoje dodávateľské reťazce a obmedziť prístup Číny ku kľúčovým technológiám spolu s asertívnymi námornými nárokmi Pekingu a využívaním ekonomického nátlaku zvyšuje riziko, že menšie štáty budú nútené vybrať si jednu zo strán. Pre Singapur predstavuje takýto vývoj mimoriadne citlivú situáciu, keďže jeho prosperita závisí od otvorených námorných obchodných trás a stability námornej dopravy. Ako štát balansujúci medzi Čínou a Spojenými štátmi má Singapur pomerne obmedzené možnosti ovplyvniť vývoj tohto súperenia. Jedným z pozitívnych dôsledkov tejto situácie je však presun časti zahraničných investícií a výrobných kapacít z Číny do ďalších krajín juhovýchodnej Ázie vrátane Singapuru.
Singapurský prístav. Zdroj
Americko-singapurské vzťahy sa naďalej rozvíjajú predovšetkým v oblasti bezpečnosti. V roku 2022 sa uskutočnil summit Spojených štátov a členských štátov ASEAN, na ktorom Singapur vyhlásil, že nadmerné obavy Spojených štátov z rastúceho vplyvu Číny môžu viesť k vzniku novej studenej vojny v 21. storočí. Cieľom Singapuru je budovať svoju zahraničnú politiku na základe spoločných záujmov štátov juhovýchodnej Ázie, a nie na základe záujmov Spojených štátov. Singapur je jedným z najbližších partnerov Spojených štátov v rámci ASEAN, a preto jeho neochota prikloniť sa k jednej zo strán môže v Spojených štátoch vyvolávať nepochopenie, čo by mohlo ovplyvniť ich spoluprácu v oblasti bezpečnosti.
Zároveň je Čína obchodným partnerom Singapuru a významným zdrojom zahraničných investícií. Singapur dlhodobo uplatňuje opatrný a neutrálny prístup k rastúcemu vplyvu Číny a usiluje sa vyhnúť zatiahnutiu do súperenia veľmocí alebo medzinárodných konfliktov. Väčšinu obyvateľstva Singapuru tvoria etnickí Číňania, pre ktorých je postoj singapurskej vlády voči Čínskej ľudovej republike často nejednoznačný a ťažko pochopiteľný.
The number of different ethnic groups among Singapore’s resident population in 2025. Source
Tieto diplomatické dilemy Singapuru sa však v súčasných podmienkach neobmedzujú iba na bezpečnostnú a hospodársku oblasť. Novou výzvou pre politiku hedgingu sa stala technologická konkurencia. Jej najdôležitejším prvkom je prístup na trh s polovodičmi. Spojené štáty aktívne využívajú vývozné obmedzenia ako nástroj na obmedzovanie technologického rozvoja Číny tým, že jej sťažujú prístup k moderným polovodičovým čipom a zariadeniam potrebným na ich výrobu. Čína naopak investuje značné finančné prostriedky do budovania vlastnej výrobnej základne s cieľom znížiť svoju závislosť od zahraničných dodávok. Súbežne prebieha aj súťaž o kontrolu nad ekosystémami umelej inteligencie. Tá zahŕňa nielen vývoj algoritmov, ale aj prístup k dátam, investície do startupov a získavanie vysokokvalifikovaných odborníkov. Singapur patrí medzi najvýznamnejšie technologické centrá sveta a priťahuje veľké množstvo IT spoločností vďaka stabilnému regulačnému prostrediu a otvorenosti voči zahraničným investíciám. Americké vývozné obmedzenia, ktoré môžu ovplyvniť prístup k moderným technológiám, spolu s nedávnym sprísnením kontroly čínskej vlády nad aktivitami čínskych spoločností pri presúvaní ich podnikania mimo územia Čínskej ľudovej republiky, vytvárajú pre Singapur novú výzvu pri udržiavaní rovnováhy medzi dvoma globálnymi mocnosťami.
Mnohé čínske spoločnosti hľadajú nové spôsoby podnikania, ktoré by im pomohli minimalizovať riziká vyplývajúce z vysokej miery neistoty spôsobenej hospodárskou a technologickou konkurenciou medzi Spojenými štátmi a Čínou. V reakcii na túto situáciu začala časť čínskych spoločností presúvať svoje centrály, medzinárodné pobočky a finančné štruktúry do Singapuru. Táto prax sa označuje ako „Singapore washing“ a spočíva vo využívaní Singapuru ako jurisdikcie s neutrálnym postavením na zníženie politických a ekonomických rizík spojených s čínskym pôvodom podniku. Táto stratégia sa najvýraznejšie uplatňuje v oblasti technológií a elektronického obchodu. Jedným z najznámejších príkladov je spoločnosť Shein, ktorá presunula svoje sídlo do Singapuru už v roku 2020. Tento krok jej umožnil dištancovať sa od svojho čínskeho pôvodu v období zhoršujúcich sa americko-čínskych vzťahov a sprísňujúcej sa kontroly západných štátov nad čínskymi digitálnymi platformami. Podobný model využíva aj platforma TikTok, ktorá patrí čínskej spoločnosti ByteDance. Časť globálneho manažmentu a medzinárodných operácií TikToku je taktiež sústredená v Singapure, čo spoločnosti pomáha vytvárať obraz medzinárodnej platformy. Jednou z kľúčových oblastí využívania stratégie „Singapore washing“ je sektor umelej inteligencie a digitálnej infraštruktúry. Mnohé spoločnosti pôsobiace v oblasti technológií umelej inteligencie si vyberajú Singapur ako základňu pre svoju medzinárodnú činnosť a získavanie zahraničného kapitálu. Medzi takéto spoločnosti patria napríklad Manus AI, výrobca optických technológií Terahop, prevádzkovateľ dátových centier DayOne či spoločnosť ChemLex, ktorá sa špecializuje na chemickú syntézu s využitím umelej inteligencie. Pre tieto spoločnosti je Singapur atraktívny vďaka stabilnému finančnému systému a prístupu na medzinárodné trhy. Osobitnú oblasť predstavuje finančný sektor a rizikový kapitál. Niektoré čínske investičné fondy a technologické startupy využívajú Singapur ako neutrálnu platformu na získavanie medzinárodného kapitálu a spoluprácu so západnými partnermi. To im umožňuje pôsobiť v stabilnejšom právnom prostredí a znižovať riziká spojené s americkými sankciami alebo zvýšenou kontrolou čínskych spoločností. Príkladom je fond Yuxiao Fund – súkromný investičný fond čínskeho podnikateľa Wu Jü-siaa, registrovaný v Singapure. V dôsledku eskalácie americko-čínskeho súperenia však táto stratégia postupne stráca svoju účinnosť. Po prvé, Spojené štáty venujú čoraz väčšiu pozornosť pôvodu spoločností, najmä tých, ktoré pôsobia v oblasti umelej inteligencie. Aj keď je spoločnosť oficiálne registrovaná v Singapure, jej väzby na pevninskú Čínu môžu byť dostatočným dôvodom na odmietnutie finančnej podpory. Po druhé, čínska vláda začala aktívnejšie reagovať na pokusy spoločností presúvať technológie a podnikové štruktúry mimo čínskej jurisdikcie. Výrazným príkladom je prípad spoločností Meta a Manus. Manus patrí medzi popredných vývojárov agentovej umelej inteligencie. Spoločnosť vznikla na základe čínskeho startupu Butterfly Effect, ktorý v roku 2025 presunul svoju hlavnú prevádzkovú štruktúru do Singapuru. V decembri 2025 spoločnosť Meta odkúpila Manus za 3 miliardy amerických dolárov a krátko nato oznámila, že Manus prerušuje svoje väzby s pevninskou Čínou. Čínske regulačné orgány však v reakcii na túto transakciu začali preverovať akvizíciu z hľadiska možného porušenia pravidiel vývoznej kontroly a ohrozenia národnej bezpečnosti. Argumentovali tým, že Manus bola založená čínskymi inžiniermi a naďalej má čínsku materskú spoločnosť, a preto by mala zostať pod jurisdikciou Čínskej ľudovej republiky. Čínske orgány zároveň vyhlásili, že predchádzanie nadobúdaniu aktív strategického významu zahraničnými spoločnosťami bude odteraz patriť medzi ich hlavné priority.
Tento príklad jasne ukazuje, do akej miery môže americko-čínske súperenie ovplyvňovať podnikateľské prostredie. V širšom kontexte zároveň potvrdzuje, že priestor pre „neutrálne“ hospodárske a technologické vzťahy sa postupne zužuje. To následne oslabuje efektívnosť stratégie hedgingu, ktorá bola vo veľkej miere založená na možnosti oddeliť hospodársku spoluprácu od politických rozporov.
V súčasných podmienkach konkurencie medzi globálnymi mocnosťami čelí stratégia hedgingu, ktorá Singapuru dlhodobo umožňovala efektívne balansovať medzi Spojenými štátmi a Čínou, čoraz väčším obmedzeniam. Kým v období relatívne stabilnej globalizácie tento model umožňoval kombinovať bezpečnostnú spoluprácu so Spojenými štátmi s intenzívnou hospodárskou spoluprácou s Čínou, súčasné prehlbovanie rivality medzi týmito štátmi výrazne mení pravidlá fungovania medzinárodného prostredia. Hospodársky konflikt medzi Spojenými štátmi a Čínou vedie k fragmentácii globálnej ekonomiky, politizácii obchodných a investičných tokov a rastúcej neistote pre otvorené ekonomiky. Pre Singapur, ktorého hospodárstvo je vo veľkej miere závislé od stability medzinárodného obchodu, to znamená zvýšenie systémových rizík a zúženie priestoru na manévrovanie v hospodárskej oblasti. Okrem toho môžu diplomatické dilemy v americko-singapurských aj čínsko-singapurských vzťahoch ďalej komplikovať uplatňovanie stratégie hedgingu. Na jednej strane zostáva zachovanie bezpečnostných väzieb so Spojenými štátmi nevyhnutné na zabezpečenie stability, na druhej strane je hospodárska spolupráca s Čínou kľúčovým faktorom hospodárskeho rozvoja Singapuru. Výsledkom je, že každé prehĺbenie spolupráce s jednou stranou môže vytvárať riziká pre vzťahy s druhou stranou, čo výrazne sťažuje realizáciu viacvektorovej zahraničnej politiky.
Ďalším významným faktorom oslabujúcim možnosti efektívneho „balansovania“ je technologické súperenie, ktoré zároveň narúša fungovanie stratégie označovanej ako „Singapore washing“. Uplatňovanie politiky hedgingu je aj v súčasných podmienkach pretrvávajúcej konkurencie medzi veľmocami naďalej možné, jej realizácia je však podstatne náročnejšia než v predchádzajúcich rokoch. Singapur sa aj naďalej usiluje zachovať rovnováhu medzi Spojenými štátmi a Čínou, avšak priestor na takéto manévrovanie sa postupne zužuje. Z dlhodobého hľadiska to môže krajinu prinútiť prehodnotiť priority svojej zahraničnej politiky a prípadne vypracovať stratégiu reakcie na potenciálny tlak smerujúci k voľbe medzi súperiacimi mocnosťami.
Možno vás bude zaujímať
