Čína, Si Ťin-pching a veľká politická prestavba

Getty Images

Hoci ešte pred niekoľkými rokmi bola Čína vnímaná ako nový a perspektívny hráč v pretekoch o svetovú hegemóniu, dnes čelí sérii vážnych výziev, ktoré spochybňujú jej stabilitu a budúcnosť. Ekonomika krajiny prežíva krízu – deflačnú špirálu, pokles investícií, rekordnú nezamestnanosť medzi mladými. V tomto kontexte vyvstáva otázka: stráca Si Ťin-pching kontrolu nad situáciou v krajine? Na jednej strane jeho dlhé zotrvávanie vo funkcii a koncentrácia moci v jeho rukách môžu naznačovať stabilitu. Na druhej strane však posledné udalosti, ako odvolanie vysokých funkcionárov, ekonomické ťažkosti a vnútropolitické konflikty, môžu poukazovať na oslabenie jeho pozícií.

Dejiny a kontext KS Číny

Aby sme pochopili, ako funguje KS Číny, treba sa pozrieť na jej históriu. Vo svojom vývoji prešla niekoľkými kľúčovými etapami. Od boja s nacionalistami a radikálnych premien za Mao Ce-tunga po reformy Teng Siao-pchinga, ktoré zmenili krajinu, no zároveň zachovali jednopartajnú kontrolu a zabezpečili stabilný hospodársky rast. Po rozpade ZSSR v roku 1991 si strana vzala ponaučenie z cudzej skúsenosti a sústredila sa na posilnenie vlastnej moci, nepripúšťajúc politickú liberalizáciu, ktorá by mohla ohroziť jej monopol. V 90. – 2000. rokoch sa vytvoril systém kolektívneho vedenia, keď sa lídri striedali po dvoch funkčných obdobiach, pričom zachovávali kontinuitu kurzu, ktorý nastolil Teng Siao-pching. Posledné roky však priniesli nový obrat: po zvolení Si Ťin-pchinga za generálneho tajomníka v roku 2012 sa strana vrátila k centralizovanejšiemu, personálnemu štýlu vládnutia. Najvyššou funkciou v strane je generálny tajomník ÚV KS Číny – faktický líder krajiny. Ten stojí na čele aj najvplyvnejších štruktúr, konkrétne zastáva post predsedu Ústrednej vojenskej rady KS Číny – orgánu, prostredníctvom ktorého strana vykonáva kontrolu nad Ľudovou oslobodzovacou armádou Číny. V podstate ide o stranícky generálny štáb: predseda KS Číny je zároveň predsedom ÚVR, teda vrchným veliteľom ozbrojených síl. Existuje aj rovnomenná štátna vojenská rada ČĽR, no práve stranícka ÚVR určuje vojenskú politiku a garantuje princíp nadradenosti strany nad armádou. Organizačná štruktúra KS Číny tak zabezpečuje koncentráciu moci vo vedení strany a prenikanie straníckej kontroly do všetkých štátnych inštitúcií.

Si Ťin-pching postupne skoncentroval vo svojich rukách väčšiu osobnú moc než ktorýkoľvek z jeho predchodcov po Maovi, a dokonca sa vzdal praxe vymenovania zjavného nástupcu do budúcnosti. V roku 2018 bolo zrušené obmedzenie na dve funkčné obdobia vo funkcii hlavy štátu, čo otvorilo cestu k fakticky neobmedzenému vládnutiu Si Ťin-pchinga.

Si Ťin-pchinga oficiálne znovuzvolili na bezprecedentné tretie funkčné obdobie do funkcie generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny. Photo: Marko Djurica

Vnútorné problémy KSČ a ich vplyv na štát

Problémy, s ktorými sa Komunistická strana Číny stretáva, sú pre nás všetkých pomerne zrozumiteľné. Korupcia tradične predstavuje vážnu výzvu pre KSČ aj čínsky štát, najmä od obdobia hospodárskych reforiem, keď sa zvýšili možnosti zneužívania moci. V strane sa pravidelne objavovali korupčné škandály s účasťou vysokopostavených predstaviteľov, čo podkopávalo jej autoritu.

S príchodom k moci Si Ťin-pchinga bola spustená bezprecedentná protikorupčná kampaň – najväčšia v celej histórii ČĽR. Si Ťin-pching vyhlásil heslo boja proti „tigrom“ aj „muchám“, čím myslel rovnako neúprosné stíhanie vysokopostavených funkcionárov aj drobných úradníkov zapletených do úplatkárstva.

V prvých rokoch kampane sa pod vyšetrovaním ocitli desiatky vplyvných činiteľov a tisíce nižších funkcionárov; väčšina z nich bola zbavená funkcie a postavená pred zodpovednosť za úplatkárstvo či zneužívanie moci. K roku 2023 bolo vyšetrovaním a trestom postihnutých približne 2,3 milióna úradníkov rôznych úrovní – nebývalý rozsah čistiek, ktorý sa stal „vizitkou“ politiky Si.

Prvýkrát po mnohých desaťročiach sa pod úder dostali aj členovia najvyššieho vedenia. Boli vznesené trestné obvinenia voči viacerým bývalým členom ÚV a Politbyra. Najrezonantnejším prípadom bol Čou Jung-kchang – bývalý člen Stáleho výboru Politbyra (fakticky jeden z lídrov štátu), ktorý bol odsúdený na doživotné väzenie za korupciu.

Bývalého ministra bezpečnosti Číny odsúdili na doživotie

Potrestaní boli aj penzionovaní generáli, vrátane bývalých zástupcov predsedu Ústrednej vojenskej komisie Sü Cchaj-choua a Kuo Po-siunga. Hoci je kampaň oficiálne zameraná na „očistenie strany“ a obnovenie dôvery ľudu, jej vedľajším účinkom sa stalo odstránenie potenciálnych politických súperov Si Ťin-pchinga, čo ešte viac posilnilo jeho osobnú moc.

Ekonomické ťažkosti a úloha strany pri ich prekonávaní

V posledných rokoch sa Čína stretáva s viditeľnými hospodárskymi problémami, ktoré preverujú schopnosť KSČ efektívne riadiť krajinu. Niekdajšie neuveriteľné tempo rastu vystriedalo spomalenie ekonomiky. Medzi príčiny patria štrukturálne faktory, ako starnutie obyvateľstva a nasýtenie trhu, ako aj vonkajšie faktory, napríklad obchodné napätie s USA. Najpálčivejším problémom sa stala kríza na realitnom trhu. Stavebný boom, ktorý trval mnoho rokov a zabezpečoval významný podiel HDP (asi štvrtinu ekonomiky krajiny), viedol k prehrievaniu sektora. Tak sa z niekdajšieho lokomotívu rastu – stavebníctva – stal faktor rizika pre ekonomickú stabilitu ČĽR.

Na fotografii – nedokončené obytné komplexy v čínskej provincii Šen-si, ktoré ilustrujú krízu na realitnom trhu.Po bankrote stavebného giganta Evergrande v roku 2021 tento sektor prudko upadol. Podľa odhadov k augustu 2023 sa v krajine nahromadilo približne 7,2 milióna nepredaných nových bytov. Photo: Reuters

Vedenie KSČ si uvedomuje, že ekonomické ťažkosti nesú aj politické hrozby, preto sa aktívne snaží zasiahnuť a upraviť situáciu. Centrálna banka vlieva dodatočnú likviditu do finančného systému a centrálna vláda zvyšuje transfery regiónom na kompenzáciu ich výpadkov príjmov. Zároveň sa moc usiluje stimulovať spotrebu a investície do iných oblastí, aby sa znížila závislosť ekonomiky od stavebníctva.

Napriek prijatým krokom zostáva situácia zložitá. Podľa odborníkov sú existujúce opatrenia zatiaľ nedostatočné na vyriešenie hlbinných problémov. Celková dlhová záťaž a nadbytok bývania sú také veľké, že zavedená podpora zatiaľ len brzdí najhoršie scenáre. Viditeľná je istá krátkodobá stabilizácia, no dlhodobé prognózy zostávajú zdržanlivé alebo dokonca pesimistické.

Komunistická strana sa tak ocitla pred dilemou: pokračovať v stimulovaní ekonomiky s rizikom ďalšieho hromadenia nerovnováh, alebo pripustiť prudšie „ochladenie“ trhu v mene ozdravenia – oba prístupy so sebou nesú politické riziká.

Ústavne v ČĽR existuje niekoľko „demokratických strán“, no tie nie sú opozičné a pôsobia pod kontrolou jednotného Frontu, ktorý vedú komunisti. Všetky zložky moci, médiá, súdnictvo, armáda aj bezpečnostný aparát sú podriadené straníckemu vedeniu. Za vlády Si Ťin-pchinga sa tento dohľad ešte posilnil – režim sa stal autoritatívnejším a represívnejším, strana prísne reguluje život spoločnosti – od internetovej cenzúry a ideológie na univerzitách až po potláčanie aj tých najmenších prejavov odlišného názoru.

V podmienkach absencie mimostraníckej opozície je hlavná politická intriga možná iba vo vnútri KSČ a zmeny v zložení straníckeho vedenia môžu výrazne ovplyvniť kurz krajiny. Napríklad nástup Si Ťin-pchinga k moci znamenal ukončenie predchádzajúceho princípu kolektívneho riadenia a prechod ku koncentrácii moci v rukách jednej osoby. Navyše, do nového Stáleho výboru Politbyra vstúpili výlučne blízki spojenci Si, bez zástupcov tzv. nástupcov starej gardy.

Čo skrývajú vyhlásenia Pekingu?

Niekoľko posledných udalostí v mocenských kruhoch Číny vyvolalo vlnu špekulácií o tom, či Si Ťin-pching nestráca kontrolu nad kormidlom moci. Politbyro Komunistickej strany Číny zverejnilo nezvyčajne formulované vyhlásenia a z kľúčových postov boli odstránení niektorí spojenci samotného Si. Tieto signály môžu naznačovať vnútorný boj o vplyv.

Interpretácia však nie je jednoznačná – experti sa rozdelili, či to svedčí o oslabení pozícií Si, alebo naopak o ďalšej etape konsolidácie moci.

Na zasadnutí Politbyra 30. júna čínske vedenie použilo sériu zakódovaných fráz, ktoré pritiahli pozornosť. Zazneli výzvy na „posilnenie koordinácie politiky“ a „proces revízie“ hlavných úloh. Na prvý pohľad také formulácie znejú ako úmysel centra zabezpečiť plnenie svojich programov v regiónoch.

Podrobnosti vyhlásenia však naznačujú hlbší podtext. Politbyro uviedlo, že špecializované orgány pri Ústrednom výbore strany – tie isté vplyvné komisie, ktoré v súčasnosti vedú nominanti Si – sa majú sústrediť na „vedenie a koordináciu hlavných iniciatív“ a „vyhýbať sa zasahovaniu do povinností iných alebo prekračovaniu právomocí“.

Toto nezvyčajné odporúčanie vyzerá ako zastrčené varovanie samotnému Si, ktorému vyčítajú uzurpáciu priveľkej moci.

Takáto interpretácia je podporená aj kontextom – netransparentnosť rozhodovacieho procesu vo vyššom vedení ČĽR tradične núti čítať medzi riadkami oficiálnych vyhlásení. Tentoraz sa však zdá, že stranícke elity vysielajú signály o potrebe obmedzenia jednostrannej koncentrácie právomocí. Inými slovami, samotný mechanizmus kolektívneho vedenia Komunistickej strany sa môže pokúšať limitovať všemocnosť jedného lídra.

Možno povedať, že dnes moc Si Ťin-pchinga pôsobí monolitne a navonok neotrasiteľne. No táto stabilita je skôr pevnou škrupinou než zárukou dlhovekosti. Strednodobá perspektíva je podstatne zložitejšia: bude ju určovať schopnosť vedenia prekonať nahromadené ekonomické a sociálne problémy. Ak sa čínska ekonomika nevráti k sebavedomému rastu, výrazne to spomalí kurz krajiny k svetovej hegemonii a vnútrostranícke problémy začnú prerastať do vážnych škandálov, čo zas bude niesť veľké reputačné riziko pre režim. Systém, v ktorom sa všetky významné rozhodnutia prijímajú zákulisne, vytvára pôdu pre vnútrostranícke sprisahania a prerozdeľovanie vplyvu. Aby si líder udržal kontrolu, bude musieť kombinovať tvrdé, represívne metódy s reálnymi krokmi na riešenie ekonomických a sociálnych problémov, ktoré znepokojujú ľud aj elitu.

Nasledujúce roky sa stanú svojráznym testom pružnosti režimu. Dokáže Peking nájsť nové body ekonomického rastu, znížiť sociálne napätie a vyhnúť sa riadiacim chybám, ktoré by mohli podkopať Siho autoritu zvnútra? Aby udržal krajinu na kurze stability a rozvoja, Si bude musieť balansovať medzi neochvejnosťou a prispôsobivosťou, medzi kontrolou a flexibilitou. A práve od toho, nakoľko úspešný bude tento balans, bude závisieť budúcnosť Číny v najbližšom desaťročí.

Pôjde Peking na eskaláciu kvôli vnútornej konsolidácii?

Na pozadí spomaľovania ekonomiky ČĽR a tvrdého dozerania nad elitami sa objavuje otázka, či Si Ťin-pching môže zámerne vyprovokovať vojenskú krízu okolo Taiwanu, aby zmobilizoval vnútornú podporu. Na jednej strane je vidno, že Peking cíti „zavierajúce sa okno príležitostí“ a sám Si vydal rozkaz Ľudovo-oslobodzovacej armáde byť pripravená na silový scenár voči Taiwanu do roku 2027. V tomto výklade nedostatok času tlačí lídra ČĽR k možnosti „zjednotenia“ silou skôr, než Peking stratí priaznivé podmienky. Na druhej strane, historicky sa KS Číny neuchyľovala k „odklonovým vojnám“ na riešenie vnútorných problémov. Súčasné ekonomické ťažkosti Číny sú síce vážne, no zatiaľ nie také dramatické, aby režim hazardne riskoval všeobsiahlu vojnu. Namiesto toho Si Ťin-pching pravdepodobne usiluje o stabilizáciu ekonomiky a posilnenie armády, pripravujúc pôdu pre budúce konfrontácie, no bez priameho konfliktu teraz.

Úroveň strategického rizika priameho útoku na Taiwan zostáva mimoriadne vysoká. Plnohodnotná invázia by takmer isto spôsobila globálny ekonomický šok – od zastavenia kriticky dôležitých námorných trás až po zdrvujúci úder pre svetový polovodičový priemysel. Vojnový konflikt s Taiwanom by nevyhnutne zatiahol USA a spojencov, čo by hrozilo priamou zrážkou jadrových mocností. Peking si uvedomuje, že zopakovanie v Ázii scenára podobného vojne RF proti Ukrajine by viedlo k zničujúcim sankciám Západu, na ktoré čínska ekonomika teraz nie je pripravená. Podľa odborníkov Čína zatiaľ nedosiahla rozhodujúcu vojenskú prevahu pre úspešnú výsadkovú operáciu proti Taiwanu. Napriek rýchlej modernizácii ĽOA zostávajú medzery v pripravenosti: nedostatočné výsadkové letectvo a námorná doprava na presun vojsk cez prieliv, obmedzené kapacity rýchlej opravy vzletových dráh, problémy s integráciou ponorkovej flotily a zaostávanie vo výcviku letectva. Svoju úlohu zohráva aj korupcia a organizačné nedostatky v armáde a obrannom priemysle ČĽR, ktoré podkopávajú bojaschopnosť, aj napriek oficiálnym termínom dokončenia modernizácie. Preto aj pri maximálnej mobilizácii síl teraz Peking riskuje neúspech operácie – a to by znamenalo nie konsolidáciu, ale naopak, kolaps legitimity režimu.

Čínsky stíhač J-15 vzlieta z lietadlovej lode Šan-tung počas cvičení okolo Taiwanu (apríl 2023)

Peking sa zatiaľ vyhýba otvorenej militarizácii spoločnosti: vláda nepripravuje obyvateľstvo na tvrdú vojnovú skúšku, niet znakov masovej propagandistickej kampane „démonizácie“ Taiwanu či Západu, ktorá zvyčajne predchádza vojne. Taiwanskí predstavitelia verejne vyhlasujú, že Peking v súčasnosti nie je pripravený na plnohodnotnú agresiu, hoci pripúšťajú riziko „odklonovej vojny“ v prípade zhoršenia situácie vnútri ČĽR.

V najbližších rokoch Si Ťin-pching pravdepodobne bude pokračovať v politike „tlaku bez vojny“: maximálne posilňovať vojenskú prítomnosť okolo Taiwanu, testujúc reakciu USA a samotného ostrovného vedenia, ale vyhýbajúc sa priamemu vpádu. Peking sa bude usilovať donútiť Tchaj-pej ustúpiť bez boja – prostredníctvom vyčerpania (tzv. „stratégia udava“, keď neustály tlak má prinútiť Taiwan ku kapitulácii). Ak však tento výpočet nevyjde a vnútorná i vonkajšia dynamika pre ČĽR sa bude zhoršovať, napríklad posilnením pro-nezávislostných nálad na Taiwane či rozšírením vojenskej pomoci ostrovu zo strany Západu, riziko silového variantu koncom 20. rokov porastie. Hranicou je rok 2027 – čas nasledujúceho XXI. zjazdu KS Číny, na ktorom Si môže žiadať bezprecedentné štvrté funkčné obdobie. Do toho momentu zjavne chce mať viditeľné úspechy v taiwanskej otázke alebo aspoň maximálne pripraviť krajinu na možný konflikt.

Následky pre Ukrajinu

Posilňovanie autoritárskeho tandemu Peking-Moskva sa čoraz jasnejšie prejavuje v geopolitickej rovine. Čína de facto investovala do Putinovho režimu, poskytujúc Rusku ekonomické zázemie vo vojne proti Ukrajine. Za tri roky vojny Peking zvýšil nákupy ruských energetických surovín a dodávky kriticky dôležitých tovarov – od mikročipov po stroje – čím pomáha Kremľu odolávať sankčnému tlaku. Podiel Číny na zahraničnom obchode RF vzrástol na tretinu, čo Moskvu ekonomicky závislilo od Ríše stredu. Politicky Si Ťin-pching opakovane prejavoval podporu Putinovi a čínsko-ruské vojenské cvičenia taktiež pribúdajú a komplikujú sa, vrátane nácviku koordinácie leteckých úderov a riadiacich centier oboch armád. Pre Ukrajinu takáto os autokracií znamená, že Rusko sa neocitne v úplnej izolácii – Putin má silného partnera, ktorému záleží na tom, aby Kremeľ neutrpel porážku. ČĽR sa síce priamo nezapája do konfliktu, ale jej „neutralita“ je v skutočnosti výhodná pre agresora, keďže predlžovanie vojny vyčerpáva Západ a odčerpáva zdroje USA a Európy. Peking neusiluje o rýchly mier za podmienok, ktoré by Moskvu oslabili, pretože pokračovanie vojny mu vyhovuje – viaže ruky Západu v Európe a prehlbuje závislosť Ruska od Číny.

Rovnako koncentrácia moci v rukách Siho robí zahraničnú politiku ČĽR z pohľadu Ukrajiny predvídateľne proruskou. Ak sa kedysi v Číne viedli skryté debaty medzi pro-trhovými elitami a straníckymi ideológmi o vhodnosti zbližovania s RF, dnes je akýkoľvek vnútorný odpor voči Siho kurzu prakticky eliminovaný. Čínska elita je konsolidovaná okolo lídra. Namiesto toho prevláda stratégia konfrontácie s USA, v ktorej je Rusko vnímané ako nevyhnutný partner v anti-západnej koalícii. Pre Ukrajinu to znamená, že nádeje odkloniť Peking od podpory Moskvy sú minimálne. Zároveň však Peking stanovil aj „červené čiary“ pre Kremeľ: čínske vedenie jasne dalo najavo, že je proti použitiu jadrových zbraní na Ukrajine a proti rozohrávaniu ďalších konfliktov Kremľom v Strednej Ázii. No takéto obmedzenia úplne postačujú na to, aby Čína aj naďalej vyvažujúco podporovala Rusko práve v takej miere, aby pokračovalo vo vojne, no nepodnikalo kroky, ktoré by mohli poškodiť záujmom samotného Pekingu.

Prezident RF V. Putin a predseda ČĽR Si Ťin-pching počas stretnutia v Pekingu (október 2023)

Ak by Čína predsa len prešla k vojenskej avantúre okolo Taiwanu, Spojené štáty a ich spojenci by sa ocitli pred výzvou viesť dva konflikty súčasne. Vo Washingtone už prebiehajú diskusie o priorite hrozieb: časť politického spektra tvrdí, že Čína predstavuje väčšie nebezpečenstvo, a preto treba šetriť zdroje pre pacifické bojisko. Objavenie sa otvoreného frontu proti ČĽR nevyhnutne posilní takéto nálady. To sa môže pretaviť do tlaku na Kyjiv a európskych spojencov, aby hľadali kompromis s Ruskom, s cieľom „odbremeniť“ Západ tvárou v tvár vojne na dva fronty. Navyše, materiálno-technické obmedzenia sú reálne. Už teraz je zrejmé, že americké výrobné linky sú preťažené dodávkami zbraní Ukrajine, Taiwanu, ako aj dopĺňaním vlastných zásob. Kremeľ, zo svojej strany, ráta s tým, že z potenciálneho odvrátenia pozornosti Západu získa. Si Ťin-pching pravdepodobne tento výpočet zdieľa – oslabenie jednoty a pozornosti Západu v dôsledku vnútorných problémov alebo iných kríz hrá do karát aj Moskve, aj Pekingu. Z pohľadu Ukrajiny sú teda riziká dvojité: Moskva získava viac strategických príležitostí, ak je Západ rozptýlený, a Peking – dodatočnú páku na euroatlantické spoločenstvo, naznačujúc, že „existujú aj dôležitejšie priority než Ukrajina“.

Ukrajina musí konať proaktívne, teda posilňovať aliancie, hľadať nové oporné body mimo tradičného Západu a pripravovať sa na možné otrasy na medzinárodnej scéne. Ukrajinský národ už ukázal, že je schopný obstáť proti hrozivému nepriateľovi, teraz je dôležité zabezpečiť, aby svetová podpora neoslabila ani v búrlivých časoch, keď sa rozhoduje budúcnosť nielen Ukrajiny, ale aj základných princípov medzinárodného poriadku. Zachovanie odolnosti a jednoty demokratického sveta sa stane najlepšou zárukou bezpečnosti Ukrajiny tvárou v tvár novým výzvam.

Analytický článok pripravila Kateryna Vodzinska, odborníčka think-tanku Resurgam na juhovýchodnú Áziu a Čínu.