Putin preveruje piaty článok NATO, aby mohol pokračovať vo vojne na Ukrajine
Photo: Associated Press
Celá eskalácia, ktorá sa teraz zo strany Kremľa stupňuje, je zároveň pokusom odradiť Európu od krokov, na ktorých sa konečne dosiahol konsenzus vo významných európskych metropolách, ako aj snahou presvedčiť čínskeho lídra Si Ťin-pchinga, aby poskytol kvalitnejšiu pomoc, než akú poskytuje doteraz.
Mapa, ktorá ukazuje trajektóriu letu troch ruských stíhačiek MiG-31, ktoré 19. septembra 2025 prekročili vzdušný priestor Estónska. Zdroj: Estonian World
Overovanie „ostrou silou“
Overovať platnosť piateho článku NATO sa dá nielen priamou vojenskou inváziou, čo je pre Kremeľ veľmi vysoká miera rizika, ale aj použitím hybridných metód pod úrovňou konvenčnej vojny, ktoré zámerne nedosahujú „nevyhnutnú úroveň eskalácie“, no postupne rozmazávajú hranice piateho článku.
Vnútorné zasahovanie do európskej politiky sa nebude vykonávať na základe „hard/soft power“ („tvrdá/mäkká sila“), ale s použitím „sharp power“ („ostrá sila“). Podľa koncepcie Josepha Nyeho sa „tvrdá sila“ krajiny zakladá na donucovaní a je prevažne funkciou jej vojenskej alebo ekonomickej moci. Naopak, „mäkká sila“ stojí na príťažlivosti krajiny – pozitívnom obraze jej kultúry, politických ideálov a politiky, ako aj na nezávislej občianskej spoločnosti.
Analytici z National Endowment for Democracy Christopher Walker a Jessica Ludwig doplnili koncepciu Josepha Nyeho zavedením pojmu „ostrá sila“, ktorý odráža agresívny charakter autoritárskych režimov a má málo spoločného s dobrosrdečnou príťažlivosťou mäkkej sily. Konanie autoritárskych režimov v oblasti vplyvu je „ostré“, pretože preniká, preráža alebo prebíja politické a informačné prostredie v cieľových krajinách.
Napokon, prostredníctvom ostrej sily sa Rusko malými krokmi, znižujúc pre seba riziko, pokúsi zničiť dôveru v NATO, pretože akákoľvek dohoda – obchodná či bezpečnostná, to nie je podstatné – stojí nie na podpise na papieri, ale na dôvere a presvedčení o jej plnení.
Lokality, kde bolo zaznamenané zostrelenie ruských dronov v Poľsku 10. septembra 2025. Zdroj: The Independent
Teda celkovo nejde o inváziu do Fínska či Pobaltia, ale o také nástroje ako: porušovanie vzdušného priestoru bezpilotnými lietadlami, raketami a lietadlami, pohraničné provokácie, diverzné akcie na území Európy, predvádzacie agresívne akty a vyhlásenia v kombinácii so zásahmi do európskych volieb, podkupovaním elít a pod.
A práve potom sa tieto malé kroky v dlhodobom horizonte dohromady zmenia na jeden veľký krok smerom k rozvráteniu NATO — podkopanie dôvery bez rizika priamej vojny pre Kremeľ.
Prečo chce Putin zrýchliť nevyhlásenú vojnu s NATO práve teraz?
Odpoveď je paradoxná – aby predĺžil vojnu na Ukrajine, aj napriek tomu, že na takéto operácie proti NATO je Kremeľ nútený odťahovať zdroje od Ukrajiny.
Ide o to, že v roku 2026 bude Putin stáť pred vážnou dilemou:
– buď znižovať zdroje určené na vojnu, čo ešte viac spomalí tempo pri dosahovaní stanovených vojenských cieľov;
– alebo vojnu zmraziť, aby si „oddýchol“ (v prvom rade ekonomicky).
Ak si zvolí prvú možnosť – znamená to zničiť ekonomiku a ponoriť ju do stavu 90. rokov. Ak druhú – tak nedosiahnutie potrebných cieľov vo vojne proti Ukrajine.
Ale existuje tretia možnosť – oslabiť západnú podporu Ukrajine. Potom bude Rusku postačovať menší objem zdrojov na dosiahnutie vojenských cieľov na Ukrajine, čo mu umožní aspoň čiastočne zmierniť tlak na vlastnú ekonomiku (hoci nerovnováhy sa tým neodstránia). Aby to Kremeľ dosiahol, spoliehal sa na Donalda Trumpa a na rozširovanie konfliktového priestoru, na ktoré bude musieť Západ reagovať.
Stávka Kremľa bola na príchod Trumpa a, ako dôsledok, na úplné zastavenie podpory Ukrajiny zo strany USA v roku 2025 (dokonca aj tej, ktorú poskytoval Biden). Nakoniec Trump síce podporu pre Ukrajinu znížil a urobil sériu ústupkov v prospech Ruska. No vďaka tomu, že podpora Európy výrazne vzrástla – kvantitatívne aj kvalitatívne – sa väčšina stratenej americkej pomoci vyrovnáva, a kritické potreby Ukrajiny, ktoré mohli zabezpečiť iba USA, boli de facto „vykúpené za peniaze Európy“ cez mechanizmus PURL.
Takto kombinácia finančnej, vojenskej a politickej podpory poskytuje Ukrajine stabilitu zdrojov v roku 2026 a vytvára základy na ďalšie roky.
Pokusy Kremľa rozptýliť Európu na iné smery nepriniesli výsledky. Operácie destabilizácie Balkánu prostredníctvom Milorada Dodika, Gagaúzie v Moldavsku a Južného Kaukazu boli preventívne zničené. Naopak, efekt a pozornosť Európy k vojne na Blízkom východe sa znížili pre špecifiká krokov Izraela a nižšiu intenzitu.
Ba čo viac, Európa je principiálne pripravená tlačiť na Čínu a Indiu, aby nimi tlačila na Kremeľ – ale nie v rámci Trumpových záujmov. Spolu s poklesom príjmov z predaja energetických surovín, čo nie je iba situatívny faktor, ale aj globálny trend spôsobený poklesom cien, to všetko vedie k oslabeniu schopností Ruska, a teda k rastu rizík, predovšetkým ekonomických.
Cudzími rukami
Rusko si nemôže dovoliť otvoriť druhý front v konfrontácii s Európou, pretože jednoducho nemá zdroje – už od konca roka 2022 je 90 % síl sústredených na Ukrajine.
Hybridné hrozby cez provokovanie lokálnych konfliktov sa pre Kremeľ stávajú náročnejšou úlohou kvôli zníženiu kvality vplyvu a agentov, ako aj postupnej „vakcinácii“ Európy proti „ruskému vírusu“ (hrozbám). Na to v roku 2024 poukázali vtedajší šéf CIA William Burns a šéf britskej rozviedky MI6 Richard Moore na spoločnom podujatí. Vtedy zdôraznili, že kvalita ruských agentov sa výrazne znížila a hlavnou silou Kremľa už nie sú profesionáli, ale zločinci a tínedžeri, ktorí síce dokážu jednorazovo splniť úlohu, no nevytvárajú potrebnú „dlhodobú sieť“, ako to bolo kedysi.
Preto Kremeľ potrebuje konflikt, na ktorý by Európa reagovala a následne znížila podporu Ukrajine. Tým si Rusko zachová potrebnú rovnováhu síl, aj keby v roku 2026 musel Kremeľ znížiť finančnú zložku svojej okupantskej vojny pre zlý stav ekonomiky.
A takéto riešenie — to je Taiwan
Potenciálna invázia Číny na Taiwan alebo blokáda by podľa údajov taiwanskej rozviedky mala nastať v roku 2027. No po prvé – to je pre Kremeľ neskoro, a po druhé – samotný rok 2027 je spochybňovaný, pokiaľ ide o úmysly Číny. Pre Si Ťin-pchinga má invázia na Taiwan alebo jeho blokáda existenčný význam – tam si nemôže dovoliť prehrať.
Na to Peking potrebuje tri zložky:
Rýchlosť, aby sa vyhol negatívnym reakciám a následkom a nezopakoval chyby Kremľa.
Absenciu konsolidovanej podpory Taiwanu zo strany USA a Európy.
Vojenskú rovnováhu síl medzi Čínou a USA a ich spojencami.
Kvôli viacerým ekonomickým problémom Číny je modernizácia námornej zložky armády na úroveň USA možná najskôr až v 30. rokoch. Aj aktivizácia častých vyhlásení Pekingu, že nie je stranou konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, je dôsledkom procesov v EÚ, ktorý začína vnímať Čínu ako plnohodnotného nepriateľa a tlačiť na ňu.
Okrem toho Čína potrebuje vyjsť z ekonomickej krízy, keďže tento rok zvýšila rozpočtový deficit na rok 2025 z 3 % na 4 % HDP.
Čína stanovila oficiálny deficit na najvyššej úrovni za posledné desaťročie.Bloomberg
Takže značná časť analytikov sa domnieva, že Peking nebude pripravený na agresiu proti Taiwanu skôr ako v 30. rokoch 21. storočia. Rovnako aj rozšírená podpora Ruska vyžaduje značné zdroje a predstavuje pre Čínu veľké politické riziká, ktoré by ovplyvnili jej ekonomiku.
Ale Putin potrebuje výsledky skôr. Treba tiež poznamenať, že eskalácia zo strany Kremlu prebieha na pozadí beztrestnosti zo strany USA, a zároveň aj v kontexte udalostí po stretnutí na samite Šanghajskej organizácie spolupráce, ktorý sa konal od 31. augusta do 1. septembra.
Strategické ciele tejto eskalácie sú dve:
Prostredníctvom eskalácie odložiť zámery EÚ týkajúce sa zvýšenia tlaku na Kremeľ — priamo i cez tretie krajiny; znížiť ochotu podporovať Ukrajinu; vytvoriť dojem, že vojna na území EÚ príde skôr pri zachovaní trendu podpory Ukrajiny.
Presvedčiť Peking o slabosti jeho hlavného odstrašujúceho prvku — NATO — a o úplnej dysfunkcii podmienečne „kolektívného Západu“. Kremeľ potrebuje presvedčiť Peking natoľko, aby buď riskol rozšíriť podporu Moskve, alebo riskol natiahnuť svoje sily na Taiwan skôr (napríklad koncom roku 2026).
Preto jediná správna stratégia je — posilňovať reakciu a odpoveď na kroky Kremlu zvýšením sankcií a rozšírením podpory Ukrajine (odpovedať eskaláciou eskalácie), pretože len tak možno zabrániť ešte väčšej eskalácii. Tým sa zruší predstavenie, ktoré Kremeľ pripravuje — jeho cieľom je prinútiť Peking zaplatiť za ambície Putina, lebo Rusko kriticky potrebuje, aby Čína zmenila svoj status z „podpisovateľa na vojne“ na „aktívneho účastníka vojny“.
Možno vás bude zaujímať
