Prečo Japonsko nemôže odmietnuť ruské energetické suroviny?

Photo: Depositphotos

Do roku 2022 ruská ropa do určitej miery vyrovnávala závislosť od Blízkeho východu, ktorá presahovala 90 % dovozu. Po začiatku vojny s Ukrajinou Japonsko pozastavilo priamy nákup ruskej ropy (vo finančnom roku 2022/23 dovoz klesol o 88,5 %, na 0,4 % všetkých dodávok).

Napriek tomu krajina stále inklinuje k ruským energetickým nosičom – najmä k plynu, vzhľadom na zložitosť rýchlej prestavby energetickej bilancie. Problém spočíva v zosúladení rovnováhy medzi záväzkami Japonska voči G7 (sankcie proti RF) a vlastnými národnými záujmami v energetickej bezpečnosti.

Energetická závislosť Japonska

Japonsko takmer úplne dováža fosílne energetické nosiče. Podľa údajov Ministerstva hospodárstva, obchodu a priemyslu (METI) Japonska pripadá približne 94 % jeho primárnej energie na ropu, uhlie a skvapalnený zemný plyn. Konkrétne, v posledných rokoch ropa zabezpečovala ≈40,3 % potrieb, LNG – ≈18,2 %, uhlie – ≈22,7 %. Takmer celý tento objem sa dováža (sebestačnosť v rope a plyne nepresahuje 1 %). Vedúci METI v roku 2025 zdôrazňoval, že Japonsko “pokrýva väčšiu časť svojich energetických potrieb dovozom fosílneho paliva”.

Takáto závislosť robí krajinu zraniteľnou – prerušenia dodávok (v dôsledku vojenských alebo geopolitických kríz) sa okamžite odrážajú na ekonomike a bezpečnosti. Práve preto sa Japonsko do roku 2022 snažilo diverzifikovať dodávky, ale podiel Blízkeho východu vo uhľovodíkoch zostával kriticky vysoký.

Ruská surovina čiastočne vyrovnávala zraniteľnosť dodávok. Predtým, než Tokio vo februári 2023 zastavilo dovoz ruskej ropy, ruské dodávky vyrovnávali viac ako 90% závislosti Japonska od ropy z Blízkeho východu. Potom ruské objemy klesli prakticky na nulu (v marci 2023 neboli vôbec), hoci predtým podiel RF v ropnom dovoze Japonska tvoril niekoľko percent.

V dôsledku toho sa národná bezpečnosť ocitla pod hrozbou energetického šoku. Podľa METI sa japonské vedenie obáva, že náhle zastavenie akýchkoľvek významných dodávok (najmä z projektov, v ktorých sú zapojené miestne firmy) môže spôsobiť prudké zvýšenie cien a prerušenia dodávok elektriny. Bez stabilného dovozu ropy a plynu sa krajina môže stretnúť s deficitmi, ktoré budú mať sociálno-ekonomické dôsledky.

Hoci po roku 2022 sa priame nákupy ruskej surovej ropy zastavili (podiel RF v dovoze ≈0,4 %), japonské spoločnosti zostávajú spoluvlastníkmi niekoľkých ropných projektov v Rusku. Najdôležitejší z nich – “Sachalin-1” (offshore). Tento projekt zahŕňa tri ložiská ropy a plynu so súhrnnými zásobami ≈307 miliónov ton ropy a 485 miliárd m³ plynu. Po odchode ExxonMobil s 30 % v roku 2022 kontroluje 20 % “Rosnefť”, 20 % ONGC (India) a 30 % japonský konzorcium SODECO (do ktorého patria METI, Marubeni, Itochu, Japan Petroleum Exploration, INPEX). METI zdôrazňuje, že “projekt ‘Sachalin-1’ zostáva kritickým pre energetickú bezpečnosť Japonska”. Marubeni, jeden z japonských investorov, vyjadril znepokojenie sankciami voči “Rosnefti” a sľubuje riadiť sa pokynmi vlády ohľadom účasti v tomto projekte. Týmto spôsobom je “Sachalin-1” pre Japonsko dôležitý nielen z hľadiska ropy (jej množstvo je teraz malé a klesá), ale aj ako geopolitická investícia a zdroj technologickej expertízy.

Oveľa silnejšie je Japonsko závislé od ruského skvapalneného zemného plynu. Podľa údajov METI tvoril dovoz ruského LNG približne 9 % z celkového dovozu LNG Japonskom vo finančnom roku 2023 (čo má hodnotu približne 3,62 miliardy dolárov k roku 2024).

Trasy dopravy – po mori zo Sachalinu cez ruský Ďaleký východ do japonských terminálov – umožňujú skrátiť čas prepravy v porovnaní s mnohými inými regiónmi. Napriek geopolitickému tlaku Japonsko zachováva účasť v projekte Sachalin-2 (prostredníctvom svojich spoločností) a zatiaľ sa týchto kontraktov úplne nevzdalo, pričom vláda uviedla, že bude konať “s prihliadnutím na národné záujmy”.Rozvoj/ťažba offshore zdrojov Sachalinu. Zdroj Nippon.com

Sankčný tlak a politická línia Japonska

Japonsko je členom G7 a podporuje odsúdenie ruskej agresie. V roku 2022 vláda sľúbila, že sa spolu so spojencami postupne vzdá ruskej ropy. V rámci západných sankcií Tokio odmietlo väčšinu dovozu ruskej ropy (s výnimkou nepatrných objemov na základe osobitnej sankčnej licencie). Okrem toho Japonsko zaviedlo aj vlastné obmedzenia – napríklad zmrazilo približne 40 miliárd dolárov ruských aktív a zakázalo vývoz niektorých technológií (mikročipov, strojov pre armádu a pod.).

Avšak v oblasti energetiky sa Japonsko správa opatrne. Jeho vláda zdôrazňuje potrebu dodržiavať „národné záujmy“ a zároveň koordináciu s G7. Ministrovi obchodu a priemyslu Jódžimu Mutovi 21. októbra 2025 priame vyhlásenie znelo, že Japonsko bude konať tak, ako to diktuje národný záujem, za predpokladu úzkej koordinácie s medzinárodným spoločenstvom.

USA trvajú na tvrdšom prístupe. V októbri 2025 minister financií Scott Bessent priamo vyzval japonského ministra financií, aby zastavil dovoz ruských energetických surovín. Nová premiérka Takaichi počas osobného stretnutia s prezidentom USA vysvetlila, že zastaviť nákup ruského LNG je mimoriadne ťažké, keďže ten pokrýva približne 9 % jeho dovozu. Podľa médií vysvetľovala, že zastavenie nákupov „len prinúti Čínu a Rusko radovať sa“, keďže iné krajiny (India, Čína) tak či onak pohltia väčšiu časť ruského exportu.

Súčasne Japonsko aktívne pracuje na diverzifikácii dodávok LNG, najmä z USA. Podľa správy Japan NRG má americký LNG potenciál výrazne rásť v štruktúre dodávok do Japonska. V štúdii sa uvádza, že do roku 2030 môže približne 55 % globálneho prírastku objemov LNG pripadnúť na USA. Washington vyzval Japonsko, aby znížilo nákupy ruských energetických surovín, a ponúkol alternatívy v podobe amerických LNG projektov. Napríklad Japonsko už investovalo do amerických aktív bridlicového plynu. USA tak vystupujú ako kľúčový potenciálny partner pre Tokio – dovoz amerického LNG umožňuje posilniť energetickú bezpečnosť a znížiť závislosť od geopoliticky rizikových zdrojov. Japonská vláda to uznáva, ale zároveň zdôrazňuje, že zmeny sa musia uskutočňovať postupne, bez vytvárania rizík pre energetické zásobovanie.

Vplyv na Ukrajinu

Pre Ukrajinu je pozícia Japonska dôležitá z diplomatického aj ekonomického hľadiska. Tokio prejavuje pevnú podporu Kyjevu. Od roku 2022 poskytlo Japonsko Ukrajine viac ako 15 miliárd dolárov finančnej pomoci (ďalších 3,5 miliardy je oznámených), čím sa stalo jedným z najväčších donorov. Japonskí lídri pravidelne hovoria o spoločnosti hrozieb: ako uvádzajú analytici, „Japonci si čoraz viac uvedomujú vzájomnú závislosť bezpečnosti východnej Európy a východnej Ázie“. Vláda považuje ruskú agresiu za test globálneho poriadku a za svoj strategický záujem zadržiavanie agresora, pretože porážka Ukrajiny môže vyvolať destabilizáciu okolo Taiwanu a konflikty so Severnou Kóreou. Verejná podpora obyvateľov Japonska je takmer jednomyseľná: viac ako 74 % občanov je pripravených pomáhať Ukrajine a 87 % vníma hrozbu pre seba. V takýchto podmienkach sa Japonsko stalo dôležitým účastníkom medzinárodnej koalície proti Ruskej federácii.

Signály pre koalíciu sú nejednoznačné. Na jednej strane Japonsko pokračuje v zvyšovaní pomoci a rozhodne podporuje iné ekonomické sankcie. Na druhej – jeho závislosť od lacného ruského LNG znamená, že úplné prerušenie nákupov je možné len postupne. Toto je vo všeobecnosti známe v medzinárodnom spoločenstve. Už pred cestou prezidenta USA Trumpa do Ázie Tokio s upozornením vyzvali, aby opatrne uvoľnilo ropné zásoby, aby Rusko nedostávalo dodatočné príjmy cez ázijských spotrebiteľov. Ak Japonsko zastaví dovoz (ktorý dnes predstavuje menej ako 1 % ropy a približne 9 % plynu), túto medzeru rýchlo vyplnia India, Čína a pod., a pre Ukrajinu to bude znamenať, že sankčný tlak bude menej efektívny.

Súčasne je Japonsko pre Kyjev cenné ako brána do Ázie. Spolupráca s Tokiom pomáha Ukrajine získavať podporu od iných štátov regiónu a nachádzať nové obchodné trasy. Účasť Japonska na koordinácii sankcií (aj neenergetických) zlepšuje pozície Ukrajiny na rokovaniach v OSN a G7. Preto sa netreba úplne neobzerať na požiadavku úplného odmietnutia ruských energetických nosičov. Pre Japonsko sú takéto kroky možné iba v kontexte spoločnej dlhodobej stratégie diverzifikácie, ktorú postupne dosahujú všetky rozvinuté krajiny.

Kľúčové závery

1. Nízka sebestačnosť a závislosť od dovozu. Japonsko dováža takmer 94 % energie (najmä ropu a plyn). Nedostatok vlastných zdrojov znemožňuje náhle odmietnutie ktoréhokoľvek významného dodávateľa bez prípravy zásob alebo alternatívnych trás. Ruská ropa predtým vyrovnávala dovoz z Blízkeho východu, preto jej odmietnutie necháva otvorenú potrebu dovozov z iných zdrojov.

2. Vysoká úloha projektov „Sachalin-1“ a „Sachalin-2“. „Sachalin-2“ zabezpečuje približne 9 % japonského dovozu LNG a okolo 3 % výroby elektriny. Dlhodobé kontrakty platia do konca 2020-tych a začiatku 2030-tych rokov, pričom ich prerušenie bude drahé a riskantné. „Sachalin-1“ je dôležitý ropný projekt s japonskou účasťou, hoci teraz dodáva malú časť dovozu; zásah USA je tu obmedzený, keďže v ňom figurujú japonskí investori.

3. Balans medzi sankciami a národnými záujmami. Na jednej strane sa Japonsko zaviazalo odmietnuť ruskú ropu (G7) a podporuje väčšinu sankcií, zároveň sa snažiac zachovať „stabilitu energetického zásobovania“. Na druhej strane vysoké nákupy LNG od Ruska vyplývajú z národných potrieb. Japonské vedenie opakovane uvádzalo, že zastaviť dovoz z Ruska „bude pre Japonsko ťažké“, a odmietalo jednostranný tlak USA, zdôrazňujúc vnútorné ciele.

4. Diverzifikácia a energetická transformácia. Japonsko rozširuje dovoz z USA, Austrálie, Malajzie a iných krajín, buduje strategické zásoby LNG, obnovuje jadrové reaktory a zavádza „zelenú“ energetiku.

5. Vplyv na Ukrajinu. Japonsko je jedným z kľúčových donorov a spojencov Ukrajiny, dôsledne podporuje Kyjev finančne aj diplomaticky. Pokračovanie nákupov ruského plynu však vyvoláva znepokojenie v súvislosti so spoločným frontom proti agresorovi. Formálne sa Japonsko „čiastočne“ pripojilo k energetickým sankciám (obmedzilo ropu), ale nepridalo sa úplne k sankciám EÚ a pokračuje v nákupe ruského plynu. To môže znižovať efektívnosť tlaku na Moskvu, keďže „ak Japonsko zastaví nákupy, Čína a India zaplnia vákuum“. Na druhej strane Japonsko vychádza Ukrajine v ústrety v iných sférach – zmrazuje ruské aktíva, blokuje kritické dodávky technológií a vystupuje solidárne v NATO/G7. Preto zostávajú spolupráca a dialóg s Tokiom mimoriadne dôležité.

Analytický článok pripravila Maria Hirniak, expertka na japonskú politiku, špeciálne pre Resurgam.