MEDZINÁRODNÉINFORMAČNÉ A ANALYTICKÉ
SPOLOČENSTVO
+ Pripojte sa
Podporte
MEDZINÁRODNÉ
Daria Honcharenko, Junior analytička pre balkánsky región v Analytickom Centre Resurgam
Photo: Anadolu/Getty Images
Jedným z kľúčových prvkov tohto systému zostáva inštitút vysokého predstaviteľa. Jeho pôvodná úloha spočívala v kontrole plnenia Daytonskej dohody a podpory povojnovej stabilizácie. S postupom času sa táto funkcia transformovala na dôležitý nástroj medzinárodného vplyvu na politické procesy v krajine.
Prelomovým momentom sa stala rezignácia vysokého predstaviteľa Christiana Schmidta v máji 2026. Podľa jeho slov bolo toto rozhodnutie prijaté pod značným tlakom zo strany USA z dôvodu rozporov ohľadom ďalšej úlohy medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine a okolo realizácie energetického projektu „Južný interkonektor“. Po tejto udalosti členské krajiny Riadiaceho výboru Rady pre implementáciu mieru (PIC) nedokázali odsúhlasiť kandidatúru jeho nástupcu.
Dnes otázka pôsobenia a vymenovania vysokého predstaviteľa čoraz viac odráža rozpory medzi západnými spojencami ohľadom budúceho medzinárodného prístupu v krajine. Absencia jednotného prístupu medzi USA a EÚ oslabuje vonkajší vplyv na bosnianske politické elity a zvyšuje riziká pre stabilitu celého regiónu.
Vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu v rokoch 2021 až 2026 Christian Schmidt Zdroj
Daytonská mierová dohoda, podpísaná 14. decembra 1995, ukončila vojnu v Bosne a Hercegovine (1992 – 1995) a určila moderné štátne zriadenie krajiny. Zachovala Bosnu a Hercegovinu ako jednotný štát, avšak rozdelila ju na dve entity: Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku srbskú, pričom neskôr získal osobitný status okruh Brčko. Takýto systém mal zabezpečiť rovnováhu medzi tromi konštitutívnymi národmi, avšak v dôsledku zložitého rozdelenia kompetencií a častých politických blokácií vznikla potreba medzinárodného dohľadu nad plnením Daytonskej dohody.
Administratívne rozdelenie Bosny a Hercegoviny. Zdroj
Odstarodávna tak získal vysoký predstaviteľ právo zasahovať v prípade zablokovania činnosti štátnych inštitúcií. Môže prijímať rozhodnutia záväzné pre všetky orgány moci, rušiť alebo meniť akty, ktoré sú v rozpore s Daytonskou dohodou, ako aj odvolávať funkcionárov, ktorí bránia jej fungovaniu. V skutočnosti vysoký predstaviteľ plní úlohu medzinárodného arbitra zodpovedného za zachovanie politickej stability v Bosne a Hercegovine.
Pre EÚ, USA a ďalších členov Riadiaceho výboru PIC zostáva inštitút vysokého predstaviteľa nevyhnutným na plnenie programu „5+2“, schváleného Riadiacim výborom PIC v roku 2008. Jeho hlavným cieľom je vytvorenie politických a právnych podmienok na zatvorenie Úradu vysokého predstaviteľa (OHR) a odovzdanie plnej zodpovednosti za riadenie krajiny inštitúciám Bosny a Hercegoviny.
Zasadnutie predstavenstva PIC v Sarajeve, december 2024. Zdroj
Navzdory dôležitej úlohe pri udržiavaní stability BaH zostáva inštitút vysokého predstaviteľa priestorom pre rozpory vzhľadom na jeho široké právomoci zasahovať do činnosti orgánov moci. Najkonzistentnejšie vystupuje proti jeho činnosti vedenie Republiky srbskej. Srbskí politici sa domnievajú, že široké právomoci vysokého predstaviteľa obmedzujú suverenitu Bosny a Hercegoviny a porušujú princíp samostatného prijímania politických rozhodnutí.
Na medzinárodnej úrovni túto pozíciu podporuje Rusko a Čína. Po vymenovaní Christiana Schmidta v roku 2021 Moskva a Peking vyhlásili, že jeho kandidatúra mala byť osobitne schválená Bezpečnostnou radou OSN. Z dôvodu absencie takého rozhodnutia preto Rusko a Čína neuznávajú jeho legitimitu a presadzujú čo najrýchlejšie zatvorenie Úradu vysokého predstaviteľa. Tento postoj zároveň odráža snahu Moskvy a Pekingu oslabiť medzinárodný dohľad nad vývojom v Bosne a Hercegovine a rozšíriť možnosti pre realizáciu vlastných politických záujmov v regióne.
Rozpory ohľadom tejto funkcie sa však objavili aj medzi západnými krajinami. Rezignácia Christiana Schmidta v máji 2026 po prvýkrát po dlhom čase odhalila vážne rozpory medzi USA a európskymi spojencami ohľadom budúcnosti medzinárodného riadenia Bosny a Hercegoviny. Na zasadnutí Riadiaceho výboru PIC strany nedokázali odsúhlasiť kandidatúru nového vysokého predstaviteľa. Washington podporil talianskeho diplomata Antonia Zanardiho Landiho, zatiaľ čo väčšina európskych štátov sa postavila za francúzskeho diplomata René Troccaza.
Rozdiel medzi kandidátmi v značnej miere určovali ich profesijné skúsenosti. Antonio Zanardi Landi dlhé roky pôsobil tak na balkánskom, ako aj na ruskom smere, preto sa spájal s pragmatickejším prístupom a ochotou staviť na rokovania. Naproti tomu René Troccaz sa špecializoval konkrétne na Západný Balkán, dobre poznal miestny politický systém a kľúčových účastníkov procesu, čo z neho robilo stúpenca aktívnejšej úlohy Úradu vysokého predstaviteľa pri zvládaní a predchádzaní politických kríz.
Washington sa čoraz viac prikláňa k obmedzeniu medzinárodného zasahovania a k odovzdaniu väčšej zodpovednosti miestnym inštitúciám. Naopak, väčšina krajín EÚ sa domnieva, že v dôsledku neustálych politických blokácií a medzietnických sporov vytvorí predčasné oslabenie právomocí vysokého predstaviteľa dodatočné riziká pre stabilitu krajiny.
Tieto rozpory sa stali dôsledkom zmeny zahraničnopolitických priorít USA. Po vyhláseniach o ukončení „éry budovania štátov pod vedením USA“ sa Washington čoraz viac orientuje na pragmatické partnerstvo a odovzdávanie väčšej zodpovednosti európskym spojencom, pričom sa sústreďuje na vzájomnú spoluprácu. Pre Brusel naopak zostáva prioritou dohľad nad dokončením demokratických reforiem, ako aj fungovanie štátnych inštitúcií a príprava Bosny a Hercegoviny na budúce členstvo v EÚ.
Kým v minulosti bola spoločná pozícia západných partnerov jedným z hlavných faktorov zamedzovania politickým krízam, dnes absencia konsenzu ohľadom úlohy Úradu vysokého predstaviteľa vytvára dodatočný priestor na rôznosmerné konanie miestnych politických elít.
Túto situáciu využíva predovšetkým vedenie Republiky srbskej, ktoré naďalej spochybňuje právomoci ústredných inštitúcií a inštitútu vysokého predstaviteľa. Absencia takéhoto „tmeliaceho“ inštitútu pod dohľadom Západu totiž dáva vedeniu Republiky srbskej viac možností presadzovať separátne iniciatívy a antieurópsky kurz.
Rozkol medzi západnými spojencami môže zároveň oslabiť koordináciu medzinárodnej politiky voči Bosne a Hercegovine. Dôsledkom toho môže byť spomalenie procesu prijímania reforiem, ktoré sú nevyhnutné pre európsku integráciu krajiny. Oslabenie medzinárodného konsenzu okrem toho zvyšuje riziko vnútornej destabilizácie Bosny a Hercegoviny. Politická kríza môže prejsť do bezpečnostnej roviny a snaha Republiky srbskej o rozšírenie autonómie zvyšuje riziko eskalácie. Navzdory kritike zásahov do činnosti orgánov moci zostáva inštitút vysokého predstaviteľa kľúčovým mechanizmom predchádzania politickým krízam v Bosne a Hercegovine a ich zvládania.
Obzvlášť ostro sa tieto rozpory prejavujú v kontexte nadchádzajúcich volieb. Všeobecné voľby v Bosne a Hercegovine, naplánované na 4. októbra 2026, sa uskutočnia v podmienkach jednej z najzložitejších politických kríz za posledné roky. Absencia konsenzu medzi USA a EÚ ohľadom vymenovania vysokého predstaviteľa oslabuje autoritu medzinárodného dohľadu práve v období, keď tradične zohrával dôležitú úlohu pri zamedzovaní politickej eskalácii.
Voľby v Bosne a Hercegovine majú viacúrovňový charakter. Občania si súčasne volia členov Predsedníctva, Snemovňu reprezentantov Parlamentného zhromaždenia a orgány moci svojej entity. Bosniansky a chorvátsky člen Predsedníctva sa pritom volia len voličmi vo Federácii Bosny a Hercegoviny, zatiaľ čo srbský člen výhradne voličmi v Republike srbskej.
Tieto voľby môžu podstatne zmeniť vnútornú rovnováhu síl. Pre stranu SNSD, ktorá presadzuje rozšírenie autonómie entity a obmedzenie právomocí ústrednej vlády, výsledky volieb určia, či si zachová kontrolu nad mocou v Republike srbskej. Na pozadí klesajúcej podpory strany dávajú rozpory medzi USA a EÚ šancu zvrátiť tento trend a využiť situáciu na posilnenie separatistickej a antizápadnej rétoriky.
V podmienkach vákua západného dohľadu môže predvolebná kampaň zvýšiť riziko medzietnických konfliktov. Využívanie nacionalistickej rétoriky a ústavných rozporov na mobilizáciu voličskej základne môže vyhrotiť vzťahy medzi tromi národmi v Bosne (Srbmi, Chorvátmi a Bosniakmi).
Rozpory medzi USA a EÚ dávajú miestnym politickým silám viac možností presadzovať vlastné záujmy. Ak teda medzinárodné spoločenstvo nebude mať jednotnú pozíciu, vplyv vysokého predstaviteľa sa môže výrazne oslabiť a politické rozhodovanie či konfrontácia ďalej vyhrotiť.
Tu je presný, neutrálny a odborný preklad poskytnutého textu do slovenčiny, vyhotovený v súlade s akademickým štýlom a presnou politologickou terminológiou:
Rozpory medzi USA a EÚ v predvečer všeobecných volieb v BaH vytvárajú pre Rusko dodatočné príležitosti na posilnenie vlastného vplyvu v Bosne a Hercegovine. Moskva neuznávala legitimitu vysokého predstaviteľa Christiana Schmidta. Zároveň presadzuje zatvorenie Úradu vysokého predstaviteľa a využíva rozkol vnútri Západu na presadzovanie naratívu o neefektívnosti medzinárodného riadenia.
Kľúčovým partnerom Ruska zostáva vedenie Republiky srbskej. Ide o to, že práve prostredníctvom neho môže Moskva vplývať na politické procesy v Bosne a Hercegovine. Rusko preto podporuje Milorada Dodika a jeho stúpencov, ktorí presadzujú rozšírenie autonómie entity, kritizujú ústredné inštitúcie a činnosť Úradu vysokého predstaviteľa. Ak sa táto rétorika premení na praktické kroky, umožní to Moskve eliminovať vplyv západných štátov a posilniť svoj vlastný politický vplyv v regióne.
Oslabenie transatlantickej jednoty rozširuje aj možnosti pre informačný vplyv a zvyšovanie politickej nestability v krajine. V dlhodobej perspektíve, za podmienky ďalšieho oslabovania medzinárodného dohľadu, môže vplyv Ruskej federácie viesť k prehĺbeniu inštitucionálnej krízy, posilneniu separatistických hnutí v Republike srbskej a skomplikovaniu procesu európskej integrácie Bosny a Hercegoviny.
Ďalší vývoj situácie bude v značnej miere závisieť od toho, či dokážu USA a Európska únia obnoviť spoločný prístup k medzinárodnému riadeniu Bosny a Hercegoviny. Ak budú rozpory ohľadom budúcnosti Úradu vysokého predstaviteľa pretrvávať, možnosti medzinárodného spoločenstva ovplyvňovať vnútropolitické procesy v krajine sa budú postupne zmenšovať.
Na tomto pozadí voľby v októbri určia kurz celej Bosny a Hercegoviny. Ak Rada pre implementáciu mieru nedokáže dosiahnuť kompromis ohľadom nového vysokého predstaviteľa alebo ak budú jeho právomoci výrazne obmedzené, môže to posilniť pochybnosti o legitimite samotnej procedúry jeho vymenovania a vytvorí to viac možností pre miestne politické elity využívať ústavné rozpory vo vlastnom záujme.
Za takýchto podmienok sa môže oslabiť podpora proeurópskych politických síl. V predvečer volieb majú pritom najlepšie šance za posledné roky posilniť svoje pozície v Republike srbskej na pozadí klesajúcej podpory strany SNSD.
Zároveň absencia jednotného postoja Západu môže oslabiť dôveru voličov v európsky kurz a poskytnúť dodatočné politické argumenty silám, ktoré presadzujú rozšírenie autonómie Republiky srbskej a obmedzenie medzinárodného dohľadu.
Najpravdepodobnejším scenárom na najbližšie roky zostáva zdĺhavá politická nestabilita. Pretrvávanie medzietnického napätia, rozporov medzi západnými partnermi a aktívneho ruského vplyvu bude vytvárať trvalé riziká pre stabilné fungovanie štátu.
Konflikt okolo vymenovania nového vysokého predstaviteľa presiahol rámec kádrovej otázky a stal sa odrazom zmien v prístupoch Západu k Bosne a Hercegovine. Absencia spoločného postoja oslabuje účinnosť medzinárodného tlaku na politické sily, ktoré systémovo blokujú činnosť štátnych inštitúcií. Predovšetkým to vytvára dodatočné príležitosti pre vedenie Republiky srbskej aktívnejšie presadzovať kurz na rozšírenie autonómie a pre Rusko posilňovať svoj politický a informačný vplyv v regióne.
Vzhľadom na najnižšie preferencie strany SNSD za posledné roky existuje reálna možnosť posilnenia proeurópskych síl v Republike srbskej. To by mohlo znížiť vplyv proruských politických aktérov, oslabiť separatistickú rétoriku a vytvoriť priaznivé podmienky na realizáciu reforiem.
Predvolebný boj však zároveň môže sprevádzať prudké vyhrotenie politických a medzietnických sporov, najmä ak sa proruské sily pokúsia mobilizovať voličov prostredníctvom ústavných sporov a otázky statusu Republiky srbskej.
Práve preto budú najbližšie mesiace určujúce nie len pre vnútornú politiku Bosny a Hercegoviny, ale aj pre celú architektúru vytvorenú po Daytonských dohodách. Ak USA a EÚ nedokážu obnoviť koordinovanú politiku, riziká zdĺhavej politickej nestability zostanú vysoké aj bez prechodu k otvorenému ozbrojenému konfliktu.
Možno vás bude zaujímať
