MEDZINÁRODNÉINFORMAČNÉ A ANALYTICKÉ
SPOLOČENSTVO
+ Pripojte sa
Podporte
MEDZINÁRODNÉ
Rostyslav Onyshchenko, stážista v analytickom centre Resurgam so zameraním na analýzu krajín strednej a východnej Európy. Іспанською:
Photo: AFP
V podmienkach tlaku Washingtonu na krajiny EÚ, ktorý v júli 2025 oznámil dohodu o nákupe amerických energetických zdrojov zo strany EÚ v hodnote 750 miliárd dolárov počas troch rokov, sa zdá, že vláda Robert Fico súhlasila so spoluprácou s USA v oblasti energetiky a prispôsobila požiadavkám USA a EÚ svoju koncepciu „politiky na štyri svetové strany“ – stratégiu balansovania medzi záujmami Washingtonu, Bruselu, Moskvy a Pekingu.
Po zastavení tranzitu ruského plynu cez Ukrajina 1. januára 2025 čelilo Slovensko prudkému poklesu objemov prepravy cez svojho národného prevádzkovateľa prepravnej siete Eustream: z 18 mld. m³ v roku 2024 na prognózovaných 6 mld. m³ v roku 2026. To premenilo spoločnosť z významného tranzitného uzla na lokálneho operátora.
Napriek existencii poľsko-slovenského interkonektora – plynovodu spájajúceho prepravné sústavy oboch krajín, ktorý zostáva takmer nevyužitý – ako aj prístupu k LNG z Chorvátska a Poľska sa Bratislava preorientovala na plynovod TurkStream. V roku 2025 tvorili priame dodávky od Gazprom tretinu celkového importu. Skutočná závislosť však môže byť vyššia, keďže plyn nakupovaný na európskych huboch má často ruský pôvod.
Podiel plynu na celkovej výrobe elektriny v krajine zostáva na úrovni 9,8 % (oproti 9,9 % v roku 2024; 14 % v roku 2021). Po začiatku plnohodnotnej invázie klesol na 7 %, následne začal postupne rásť a ustálil sa na súčasných hodnotách.
Eskalácia napätia medzi Bratislavou a Bruselom dosiahla vrchol po prijatí plánu krajinami EÚ 27. januára 2026 o úplnom zákaze dovozu ruského plynu (LNG od začiatku roka 2027, potrubný plyn od jesene 2027). Slovensko v súčasnosti finalizuje podanie žaloby na Súd EÚ, zatiaľ čo Maďarsko už príslušnú sťažnosť podalo.V Bruseli boli tieto kroky prijaté pokojne: hovorkyňa Európskej komisie Anna-Kaisa Itkonen zdôraznila, že Komisia je pripravená obhajovať svoju pozíciu na Súde EÚ a uistila, že nariadenie REPowerEU – plán znižovania závislosti EÚ od dovozu fosílnych palív a urýchlenia „zeleného“ prechodu – zostáva v platnosti.
Je príznačné, že na pozadí celkového poklesu tranzitu južnou vetvou ropovodu Družba o 14 % v roku 2025 ide Slovensko proti trendu. Hlavným faktorom poklesu tranzitu bolo rozhodnutie Česka odmietnuť ruskú ropu. V marci 2025 Praha úplne zastavila nákupy, čo ukončilo dodávky týmto smerom.
Naopak, Slovensko svoju závislosť ešte zvýšilo a v roku 2025 zostalo najväčším importérom s objemom takmer 4,9 mil. ton (+24 % oproti predchádzajúcemu roku). Tento nárast umožnila nová schéma tranzitu: maďarská spoločnosť MOL začala preberať ropu do vlastníctva už na bielorusko-ukrajinskej hranici (MOL zmenil podmienky kontraktu s ruskou stranou – ropa sa považuje za predanú nie v závode na Slovensku, ale na hranici Bieloruska a Ukrajiny), čo umožnilo obísť sankčné obmedzenia Kyjeva a vyťažiť kapacity slovenskej rafinérie Slovnaft lacnou surovinou. Dovoz Maďarska sa naopak znížil o 8 % – na 4,35 mil. ton.
Aby sa Slovensko nestalo objektom diplomatického dištancovania zo strany európskych lídrov, ako sa to stalo s Viktor Orbán, rozhodol sa Robert Fico demonštrovať svoju konštruktívnosť v Paríži. Označenie týchto rokovaní francúzskym prezidentom za „strategické prebudenie“ signalizuje snahu Bratislavy prezentovať pripravenosť na dialóg. Návšteva bola primárne zameraná na energetiku: Robert Fico potvrdil rokovania so zástupcami francúzskych spoločností Électricité de France (EDF) a Framatome, ako aj účasť na marcovom jadrovom samite v Paríži. To naznačuje, že cieľom Bratislavy bolo získať podporu lídra EÚ v oblasti jadrovej energetiky. Okrem „vyhladzovania hrán“ vo vzťahoch s Bruselom na pozadí nových obmedzení týkajúcich sa ruských energetických zdrojov mal tento krok aj podtext poistky proti nepredvídateľnosti novej americkej administratívy.
Zmena politickej krajiny vo Washingtone, odchod administratívy lojálnej voči Bruselu na čele s Joe Bidenom a návrat Donald Trump, prinútili Robert Fico prehodnotiť svoje kalkulácie. Tento faktor spolu so snahou vybudovať pragmatickejší formát vzťahov priamo s USA, ako aj s ohľadom na možné zmeny v obchodnej politike Washingtonu, prispel k zbližovaniu Slovenska a Maďarska so Spojenými štátmi.
O blízkosti politiky tohto tria svedčí výnimka z amerických sankcií, ktorú si maďarský premiér vyjednal pre svoju krajinu na dovoz ruskej ropy ropovodom Družba. Platnosť tejto výnimky sa má podľa zámeru vzťahovať aj na rafinériu Slovnaft v Bratislave, ktorá patrí maďarskej spoločnosti MOL.
Vyvrcholením spolupráce s USA v oblasti energetiky bola Ficova návšteva Washingtonu 17.–18. januára 2026 a podpis memoranda o spolupráci v oblasti jadrovej energetiky s ministrom energetiky USA Chrisom Wrightom. Dokument vytvára základ pre výstavbu nového 1 200 MW bloku spoločnosťou Westinghouse Electric Company v jadrovej elektrárni Bohunice, ktorý má byť uvedený do prevádzky v roku 2041, ako aj pre rozvoj malých modulárnych reaktorov.
Tento krok diverzifikuje energetický sektor krajiny a v dlhodobom horizonte oslabuje páky vplyvu Moskvy, ktorá si v súčasnosti udržiava kontrolu prostredníctvom dodávok náhradných dielov a servisu existujúcich jadrových blokov.
Od 27. januára bol tranzit ruskej ropy určenej pre východnú Európu cez ukrajinský úsek ropovodu Družba pozastavený v dôsledku ruského útoku. Počas spoločnej tlačovej konferencie s americkým ministrom zahraničných vecí Marco Rubio Robert Fico ostro kritizoval Ukrajinu: „Máme informácie, že [ropovod] už mal byť opravený,“ uviedol Fico po stretnutí v Bratislave. „To, čo sa dnes deje okolo ropy, považujem za politické vydieranie Maďarska pre jeho nekompromisný postoj k členstvu Ukrajiny v EÚ,“ dodal.
Celkový podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny na Slovensku dosiahol v roku 2025 úroveň 24,2 %. Dominantné postavenie v štruktúre výroby si naďalej udržiava vodná energia, ktorá v roku 2024 predstavovala približne 17,9 % celkovej produkcie elektriny v krajine. Rozvoj tohto segmentu sa však za posledných 15 rokov prakticky zastavil.
Jediným segmentom s výraznou pozitívnou dynamikou v posledných rokoch bola solárna energetika, kde len v roku 2024 pribudlo 274 MW inštalovaného výkonu. V roku 2024 solárna výroba zabezpečila približne 1,4 % celkovej produkcie elektriny, čo je o 0,3 percentuálneho bodu viac než rok predtým. Materiálno-technickým základom tohto rozvoja bol masívny dovoz komponentov z Číny – trend typický pre celý Európsky zväz, kde 98 % importovaných solárnych panelov pochádza z Číny.
Ostatné sektory obnoviteľnej energetiky však takúto dynamiku nevykazujú. Ku koncu roka 2024 zdroje bioenergie zabezpečovali približne 207 MW inštalovaného výkonu, čo predstavuje len mierny nárast o 3 MW oproti roku 2023 (v tom istom roku bioenergia pokrývala približne 4,9 % celkovej výroby elektriny).
Ešte kritickejšia je situácia vo veternej energetike, ktorá sa počas posledných dvoch desaťročí nachádza v úplnej stagnácii a zotrváva na úrovni 3 MW inštalovaného výkonu bez akéhokoľvek rastu.
Ďalší rozvoj sektora však naráža na nové výzvy v dôsledku revízie štátnej politiky. Slovenský regulátor Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) oznámil ukončenie akejkoľvek podpory obnoviteľnej energetiky do roku 2026 a zrušil mechanizmus garantovaného výkupu elektriny za fixné tarify. Toto rozhodnutie, ktoré sa dotkne približne 600 výrobcov, je oficiálne odôvodnené potrebou bojovať proti špekulantom a chrániť spotrebiteľov pred financovaním tzv. „zelenej ideológie“.
Dôsledkom je prechod odvetvia do podmienok tvrdej trhovej konkurencie bez dodatočných finančných záruk, pričom prioritou zostáva jadrová energetika ako najstabilnejší zdroj.
Ficova vláda sa snaží minimalizovať finančné straty na úkor EÚ a získať politické benefity z Bruselu za odklon od ruského paliva. Slovensko bude naďalej nakupovať ruskú ropu, pokiaľ Brusel nezavedie úplné embargo. Pre USA zostane Slovensko priateľským bodom v Európe a spolupráca medzi vládami má potenciál ďalšieho prehlbovania, najmä v energetike. Bratislava zostane pre Ukrajinu dôležitým logistickým hubom, vláda Roberta Fica však bude podporovať spoločné iniciatívy len tam, kde uvidí jasný politický alebo ekonomický prínos pre svoju krajinu.
Bratislava fakticky uzná bezalternatívnosť kurzu EÚ a stiahne žalobu proti zákazu ruského plynu. Ak Brusel zavedie aj úplný zákaz dovozu potrubnej ropy, Ficova vláda bude nútená podriadiť sa novým pravidlám napriek platnému kontraktu do roku 2029. To spustí proces nahrádzania ruského plynu stabilnými dodávkami z USA, krajín EÚ a ich partnerov. Fico bude môcť voličom prezentovať, že náročné požiadavky Bruselu premenil na dodatočné finančné zdroje pre štát. Washington si upevní pozíciu jedného z kľúčových dodávateľov jadrových technológií (spolu s Francúzskom) a plynu. Výrazné oteplenie vzťahov s Ukrajinou sa však neočakáva, keďže Fico zostáva závislý od nálad svojich voličov – spolupráca sa obmedzí na ekonomicky výhodné oblasti.
Ficova vláda zostane pri moci a spolu s Maďarskom napadne zákaz plynu na Súde EÚ s cieľom maximalizovať vyjednávaciu pozíciu výmenou za výhody. Súčasne sa bude snažiť udržiavať kontakty s lídrami veľkých európskych krajín, aby predišla politickému dištancovaniu a obmedzeniu finančných tokov z Bruselu. Ruská ropa bude pokračovať v dodávkach cez Ukrajinu až do skončenia kontraktu. V prípade aspoň dočasného upokojenia na fronte vláda využije situáciu na legitimizáciu obchodu s Moskvou pod zámienkou návratu k stabilite, čo poskytne politické krytie pre ďalšie nákupy ruskej ropy. Paralelne môže Slovensko využiť právo veta na spomalenie vstupu Ukrajiny do EÚ – nepôjde však o „múr“, ale skôr o „závoru“, ktorú Fico zdvihne až po získaní ústupkov z Bruselu.
Možno vás bude zaujímať
