MEDZINÁRODNÉINFORMAČNÉ A ANALYTICKÉ
SPOLOČENSTVO
+ Pripojte sa
Podporte
MEDZINÁRODNÉ
Potapchuk Ivan, stážista Centra „Resurgam“ v oblasti analýzy krajín Severnej Ameriky
Photo: Victor J Blue/B/Bloomberg via Getty Images
Celkový počet migrantov v Minnesote je pomerne nízky, najmä v porovnaní s južnými štátmi. Podiel nelegálnych migrantov predstavuje približne 1,5–1,6 % populácie, zatiaľ čo na Floride je to okolo 3,4 % a v Kalifornii 5 %. Operáciu „Metro Surge“, ktorá sa najprv zameriavala na mestá Minneapolis a Saint Paul a následne na celý štát, bolo preto ťažké vysvetliť z hľadiska boja proti migrácii. Pravdepodobne mala skôr charakter politicky motivovanej akcie. Operácia bola sprevádzaná eskaláciou tvrdých taktických postupov ICE, zastrašovaním a vyhrážkami voči občianskym pozorovateľom. Kampaň viedla k zatknutiu približne 3 000 osôb vrátane občanov USA.
Počas operácie federálni agenti zabili dvoch amerických občanov – Rene Good a Alexa Pretti. Ďalšia osoba zadržaná ICE zomrela počas pobytu vo väzbe. Operácia destabilizovala ekonomiku aj občiansky život v Minnesote: školy prešli na dištančné vyučovanie a zatýkanie migrantov narušilo bežné ekonomické procesy. V reakcii na to vyšli tisíce obyvateľov Minneapolis do ulíc a protestovali proti činnosti ICE. Protesty sa nerozšírili len v rámci jedného mesta, ale postupne po celej krajine. Demonštranti požadovali zrušenie ICE a stiahnutie federálnych dôstojníkov zo svojich štátov, čo poukazuje na hlbokú krízu migračnej politiky – ešte donedávna jednej z najsilnejších stránok administratívy Donald Trump.
Jednou z prioritných tém prezidenta Trumpa je migrácia, najmä nelegálna. Ako nástroj na realizáciu svojich záväzkov si zvolil ICE – štruktúru schopnú rýchlo dosahovať stanovené ciele prostredníctvom prezidentských výkonných nariadení. Využívanie federálnej služby umožňuje prezidentovi obísť zdĺhavý legislatívny proces v Kongrese a zabezpečiť okamžité spustenie praktických opatrení.
Pred desiatimi rokmi bol rozpočet tejto služby nižší než 6 miliárd dolárov – výrazne menej ako pri iných agentúrach v rámci United States Department of Homeland Security. V dôsledku výkonných nariadení získala ICE rozšírené právomoci aj výrazné navýšenie financovania. V súčasnosti ide o najlepšie financovaný orgán presadzovania práva v USA, ktorého rozpočet dosahuje 85 miliárd dolárov.
Pre priame podriadenie prezidentovi býva ICE často prirovnávaná k „súkromnej armáde“, ktorá koná mimo tradičných mechanizmov presadzovania práva. Kongresman John Mannion, demokrat zo štátu New York, označil ICE za „osobnú paramilitárnu jednotku prezidenta“. Novinár Radley Balko, autor knihy o militarizácii americkej polície, tvrdil, že prezident Trump využíval túto štruktúru „tak, ako autokrat využíva paramilitárne formácie – na vybavovanie osobných účtov, spôsobovanie bolesti, násilia a diskomfortu ľuďom, ktorých považuje za svojich politických nepriateľov“. V knihe How Democracies Die Stephen Levitsky a Daniel Ziblatt argumentujú, že existencia podobných paramilitárnych zložiek sa často považuje za jeden z kľúčových znakov autoritárskeho režimu.
Reakcia politickej scény bola nejednoznačná. Senátor Tim Walz, bývalý kandidát demokratov na viceprezidenta vo voľbách 2024, a starosta Minneapolis Jacob Frey požadovali ukončenie činnosti ICE v štáte. Prezidentská administratíva dlhší čas popierala existenciu krízy a bránila dôstojníkov ICE, pričom zosnulých protestujúcich označovala za teroristov. Následne však najprv zmenila vedenie operácie a 13. februára celú operáciu ukončila s tvrdením, že všetky ciele boli splnené.
Trump bol odpoveďou na spoločenský dopyt po zmene migračnej politiky, no po posledných udalostiach sa nálady voličov začali meniť. 59 % opýtaných považuje kroky ICE za príliš agresívne – o 10 percentuálnych bodov viac než v júli 2025. Kľúčovú úlohu zohrali nezávislí voliči, z ktorých 71 % dnes označuje takúto politiku za prehnanú. Podpora zrušenia ICE sa v porovnaní s rokom 2018 zdvojnásobila – z 18 % na 36 %.
Je pozoruhodné, že tento nárast je spôsobený Trumpovými podporovateľmi. 29 % umiernených republikánov sa domnieva, že prístup k deportáciám je príliš tvrdý, zatiaľ čo 43 % podporuje ciele kampane, ale nie spôsob, akým sa realizujú.
Source: https://www.politico.com/news/2026/01/24/poll-republicans-ice-immigration-deportations-00744668
V Snemovni reprezentantov USA sa republikáni ocitli v situácii, keď si na udržanie kontroly nad dolnou komorou môžu dovoliť stratiť najviac dve kreslá. Podľa najnovšej analýzy politického zloženia volebných obvodov je 27 zo 435 považovaných za „nerozhodnuté“. Väčšinu obvodov, ktoré sa považujú za sporné, v súčasnosti kontrolujú práve republikáni — 15 z 27 (zvyšných 12 kontrolujú demokrati). To znamená, že strana musí vynakladať kolosálne zdroje na obranu úradujúcich zákonodarcov v tradične demokratických štátoch, ako sú Kalifornia či New York. Zároveň je v dôsledku poklesu podpory činnosti ICE strana nútená vynakladať značné finančné prostriedky na ochranu úradujúcich zákonodarcov v prímestských oblastiach, kde téma imigrácie v minulosti republikánom pomáhala, no teraz pôsobí proti nim.
Graf rozdelenia kresiel v snemovni na základe pravdepodobných víťazov. Zdroj: https://www.politico.com/news/2026/01/24/poll-republicans-ice-immigration-deportations-00744668
Volebná mapa do Snemovne reprezentantov 2026 Bezpečné — Spoľahlivé (určitá výhoda jednej zo strán); Pravdepodobné — Pravdepodobné (pomerne vysoká pravdepodobnosť víťazstva); Prikláňa sa — Prikláňa sa k... (malá výhoda); Nerozhodné — Neisté (obaja kandidáti majú rovnaké šance, 50/50). Zdroj
Vo volebnom cykle do Senátu je pozorovateľná prevaha republikánov: hoci sú nútení obhajovať 22 kresiel oproti iba 13 u demokratov, strategická výhoda zostáva na strane konzervatívcov vďaka špecifikám volebnej mapy. Počas medziobdobných volieb sa totiž – na rozdiel od Snemovne reprezentantov – v Senáte obmieňa len jedna tretina kresiel.Väčšina republikánskych mandátov, ktoré podliehajú opätovnému zvoleniu, sa nachádza v tzv. „hlboko červených“ republikánskych štátoch, ako sú Idaho, Wyoming či Mississippi, kde sa víťazstvo úradujúceho senátora považuje za takmer garantované, pokiaľ nenastanú mimoriadne škandály. Naopak, demokrati sa napriek menšiemu počtu obhajovaných kresiel ocitajú v zraniteľnej pozícii, keďže musia brániť kriticky dôležité „nerozhodnuté“ štáty, najmä Georgiu a Michigan, kde každé percento hlasov môže zmeniť rovnováhu síl. Jedinou vážnou výzvou pre republikánov v tomto cykle zostáva obhajoba umiernenej senátorky Susan Collins v tradične liberálnom štáte Maine a boj o uvoľnené kreslo v Severnej Karolíne. Napriek štatistickej nerovnosti v počte mandátov, o ktoré sa hrá, tak šance demokratov zostávajú minimálne.
Mapa volieb do Senátu v roku 2026, vyššie je graf rozdelenia kresiel do Senátu na základe pravdepodobných víťazov. Zdroj: https://www.270towin.com/2026-senate-election/
Ukončenie vojny na Ukrajine môže slúžiť ako ďalší mierotvorný „úspech“ Donalda Trumpa, a práve preto USA chcú tento výsledok dosiahnuť čo najrýchlejšie – do konca leta. Toto pochopil a potvrdil aj prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj: „Prečo práve do tohto leta? Rozumieme, že ich vnútorné otázky v Amerike majú vplyv a pravdepodobne sa stanú pre nich ešte aktuálnejšími. Pravdepodobne budú mať iné priority — Kongres.“
Pravdepodobná výhra demokratov v jednej komore obmedzí moc Trumpa a skomplikuje nasledujúce dva roky jeho funkčného obdobia. V takom prípade by sa zopakoval scenár medziobdobných volieb z roku 2018, keď demokrati získali prevahu iba v Snemovni reprezentantov. Vtedy najvýraznejšou zmenou bolo využitie Snemovne ako „subpoena power“ (právo predvolávať do súdu), prostredníctvom ktorého sa začala kontrola daňových priznaní prezidenta, jeho obchodných operácií a správania administratívy voči prístupu k štátnym tajomstvám. Pripomeňme, že tento parlamentný dohľad vyústil do prvého impeachmentu Donalda Trumpa koncom roku 2019. Stalo sa tak po oznámení informátora o telefonickom rozhovore prezidenta USA s prezidentom Ukrajiny, v ktorom Trump vyvíjal tlak na Zelenského, aby spolupracoval pri vyšetrovaní kandidáta na post prezidenta v roku 2020 za Demokratickú stranu, Joea Bidena. Po medziobdobných voľbách 2018 Snemovňa tiež začala blokovať legislatívne návrhy Trumpa.
Zároveň je potrebné poznamenať, že počas druhého funkčného obdobia sa prezident USA oveľa viac spolieha na výkonné dekréty: za necelý rok ich podpísal 239 – viac než počas celého prvého obdobia, keď ich bolo 220.
Otázkou teda zostáva, či obnovený Kongres bude presadzovať rozhodnutia výhodné pre Ukrajinu, alebo sa skôr zameria na vnútornú krízu. Tieto voľby, na rozdiel od predchádzajúcich, nemajú pre Ukrajinu zásadný význam. Aj v prípade víťazstva demokratov bude úloha USA pri podpore Ukrajiny postupne klesať v dôsledku presunu pozornosti na vnútornú politiku a realizáciu doktríny „Monroe 2.0“. Krátkodobo však má obnovenie zloženia Snemovne reprezentantov význam: vytvorí systém kontrol a vyváženia pre administratívu Trumpa, čo umožní zmierniť jej rozhodnutia a zabrániť radikálnym posunom.
Možno vás bude zaujímať
