Koniec schémy „Lukoilu“ s opätovným predajom Gunvor

22. októbra 2025 administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa oznámila zavedenie rozsiahlych sankcií proti dvom najväčším ruským ropným spoločnostiam – „Rosnefti“ a „Lukoilu“. Minister financií Scott Bessent vysvetlil, že tieto opatrenia sú reakciou na absenciu vážnych úmyslov Kremľa ukončiť vojnu na Ukrajine.

Sankcie fakticky zablokovali spoločnostiam možnosť pracovať na medzinárodných trhoch. Ministerstvo financií poskytlo čas na ukončenie operácií do 21. novembra 2025. Celkovo to postavilo pod hrozbu existenciu celej medzinárodnej siete aktív ruských spoločností.

Oznámenie dohody s Gunvor

Ale 30. októbra 2025, len týždeň po zavedení sankcií, „Lukoil“ nečakane oznámil prijatie ponuky švajčiarskej obchodnej spoločnosti Gunvor Group na odkúpenie všetkých medzinárodných aktív ruského ropného giganta. Podľa odhadov Financial Times hodnota aktív predstavovala približne 22 miliárd dolárov.

Dohoda predpokladala prevod Gunvoru rozsiahleho portfólia aktív, vrátane rafinérií v Bulharsku, Rumunsku a Holandsku, ako aj 75 % podielu v irackom ropnom ložisku a siete približne 2000 čerpacích staníc v Európe a USA.

V prípade dokončenia dohody by sa Gunvor premenil na plnohodnotného energetického giganta s vlastnou ťažbou na úrovni 440 tisíc barelov ropy a kondenzátu denne, čo približne zodpovedá objemu ťažby samotného Ekvádoru.

História Gunvoru a väzby s Kremľom

Spoločnosť Gunvor Group bola založená v roku 1997 švédskym podnikateľom Torbjornom Törnqvistom a ruským oligarchom Gennadijom Timčenkovom, ktorý je blízkym priateľom prezidenta Putina. V 2000-tych rokoch sa Gunvor stal jedným z najväčších svetových obchodníkov s ruskou ropou.

V roku 2014, tesne pred zavedením sankcií USA v súvislosti s anexiou Krymu, Timčenko predal svoj 44 % podiel Törnqvistovi.

Odvtedy sa Gunvor snažil prezentovať ako spoločnosť, ktorá prerušila väzby s Ruskom. V roku 2023 vyhlásil, že už neobchoduje s ruskou ropou, hoci vydanie The Bell informovalo, že obchod sa len znížil, ale úplne neprestal.

Podozrenia voči spoločnosti

Analytici blízki Ministerstvu financií USA vyslovili viacero vážnych podozrení týkajúcich sa dohody medzi Gunvorom a Lukoilom:

Po prvé, otázky vyvolala mimoriadna rýchlosť dosiahnutia dohody. Niekoľko iných energetických spoločností sa po správach o sankciách obrátilo na „Lukoil“ s otázkou o možnosti kúpy aktív, ale okamžite dostali odmietnutie. Naproti tomu Gunvor v priebehu niekoľkých dní dosiahol dohodu so spoločnosťou.

Po druhé, vznikla otázka financovania dohody. Gunvor, ktorého vlastný kapitál sa odhaduje približne na 7 miliárd dolárov, plánoval odkúpiť aktíva v hodnote až 22 miliárd dolárov. Vedúci predstavitelia Gunvoru kategoricky odmietali poskytnúť informácie o skutočnej hodnote dohody a o zdrojoch jej financovania.

Po tretie, sankčná história samotného Gunvoru kvôli jeho úzkym väzbám na Kremeľ vyvolávala vážne pochybnosti o úprimnosti úmyslu spoločnosti úplne prerušiť vzťahy s ruským režimom.

V reakcii na tieto podozrenia vedenie Gunvoru začalo intenzívnu lobistickú kampaň vo Washingtone. Törnqvist poskytol niekoľko rozhovorov, v ktorých tvrdil, že Gunvor nemá väzby s Kremľom a že dohoda nebude zahŕňať možnosť spätného odkúpenia aktív. Avšak na otázky, ktoré by pridali transparentnosť procesu, vedenie spoločnosti odmietlo odpovedať.

Rozhodnutie Ministerstva financií USA

6. novembra 2025 Ministerstvo financií USA zverejnilo vyhlásenie v sociálnej sieti X, v ktorom uviedlo, že „bábka Kremľa – spoločnosť Gunvor – nikdy nezíska licenciu na činnosť ani na dosahovanie zisku“.

Toto rozhodnutie bolo výsledkom dôkladnej kontroly a analýzy väzieb Gunvoru s Kremľom, ktorú uskutočnil minister financií Scott Bessent a jeho tím. Vyhlásenie ministerstva fakticky ukončilo otázku možnosti realizácie dohody.

Niekoľko hodín po zverejnení vyhlásenia Ministerstva financií Gunvor zverejnil vlastnú odpoveď na sociálnych sieťach, v ktorej označil vyhlásenie amerického úradu za nepravdivé a chybné, no zároveň oznámil stiahnutie svojej ponuky na odkúpenie medzinárodných aktív „Lukoilu“.

Scenáre budúcnosti pre aktíva „Lukoilu“

Po zablokovaní dohody s Gunvorom zostáva budúcnosť medzinárodných aktív spoločnosti neistá. Najjednoduchšou možnosťou pre „Lukoil“ bude predaj aktív súčasným partnerom v príslušných projektoch. Napríklad v ropnom ložisku West Qurna 2 v Iraku spoločnosť vlastní 75 % podiel, zatiaľ čo zvyšok patrí iným hráčom. V kazašských projektoch Tengiz a Karachaganak „Lukoil“ vlastní 5 % a 13,5 %, pričom hlavné podiely patria západným spoločnostiam.

Zároveň Bulharsko a Rumunsko, kde sa nachádzajú najväčšie ropné rafinérie „Lukoilu“, aktívne zvažujú možnosti štátnej kontroly nad týmito objektmi. Bulharský parlament už prijal rozhodnutie, ktoré umožňuje štátu vymenovať osobitného správcu na riadenie závodu „Lukoil Neftochim Burgas“. Toto rozhodnutie je vyvolané kritickou závislosťou od tohto podniku, keďže rafinéria zabezpečuje viac ako polovicu palivových potrieb krajiny.

Kľúčovým faktorom, ktorý bude určovať tempo a podmienky týchto procesov, zostáva pozícia administratívy Donalda Trumpa a trvanie vojny na Ukrajine. Ak sa sankčný tlak na Moskvu bude zvyšovať, proces rozpredaja aktív „Lukoilu“ sa urýchli. Naopak, akékoľvek rokovania o ukončení vojny môžu viesť k prehodnoteniu sankčnej politiky.