Naftová povodeň: ako zvýšenie svetovej ponuky ropy ohrozuje Rusko

Photo: Shutterstock

Výsledkom je pokles svetových cien ropy, čo zasahuje rozpočet Ruska, ktorý sa približne z jednej tretiny skladá z ropných a plynových príjmov. Nižšie ceny ropy znamenajú menšie vojenské výdavky Ruska vo vojne proti Ukrajine. Ako ovplyvní zvýšenie svetovej ponuky ropy schopnosť Ruska?

Situácia na ropnom trhu

Koncom roku 2025 môže na trhu s ropou vzniknúť ešte väčší prebytok ponuky, než sa predpokladalo, uviedla 13. augusta vo svojej poslednej mesačnej správe Medzinárodná energetická agentúra (IEA).

Podľa prognózy IEA sa v tomto roku svetová ponuka ropy zvýši o 370 tisíc barelov denne (b/d) na 2,5 milióna b/d, v porovnaní s 2,1 milióna b/d podľa predchádzajúcej prognózy. V roku 2026 ponuka vzrastie o 620 tisíc barelov denne na 1,9 milióna b/d.

Od začiatku roka IEA opakovane znižovala prognózu rastu svetového dopytu po rope v roku 2025 – celkovo o 350 tisíc barelov denne. V predposlednej správe v júli IEA uvádzala, že rast svetového dopytu po rope sa zvýši len o 700 tisíc barelov denne v roku 2025, čo je najnižší ukazovateľ od roku 2009 (s výnimkou roku 2020, keď prepukla pandémia Covid). A v augustovej správe agentúra znížila prognózu rastu svetového dopytu ešte o 20 tisíc barelov denne – na 680 tisíc b/d v tomto roku. V roku 2026 svetový dopyt vzrastie o 700 tisíc barelov denne, pričom dosiahne úroveň 104,4 milióna b/d.

Najnovšie údaje poukazujú na slabý dopyt v popredných ekonomikách. Spotreba v krajinách s prechodnou ekonomikou a v rozvojových krajinách bola slabšia, než sa očakávalo, a prognózy pre Čínu, Brazíliu, Egypt a Indiu boli znížené v porovnaní s júlom.

Ako vždy, Medzinárodná energetická agentúra má pesimistickejší pohľad na rast dopytu po rope než OPEC, ktorý vo svojej správe z 12. augusta uviedol, že dopyt v roku 2026 má vzrásť vďaka posilňovaniu ekonomík v kľúčových regiónoch-spotrebiteľoch ropy. Podľa údajov OPEC sa budúci rok svetový dopyt po rope zvýši o 1,38 milióna barelov, čo je o 100 tisíc viac než v predchádzajúcej prognóze a takmer dvojnásobok oproti prognózam IEA. Celková úroveň ponuky ropy z krajín mimo OPEC+ vzrastie približne o 630 tisíc barelov denne v roku 2026, uvádza OPEC, v porovnaní s minulomesačnou prognózou na úrovni 730 tisíc barelov denne.

V júli klesla volatilita na ropných trhoch takmer na historické minimum, keď sa futures na ropu Brent pohybovali okolo 70 dolárov za barel. Avšak v prvej polovici augusta ceny ropy klesli na približne 66–67 dolárov za barel v dôsledku rozhodnutia OPEC+ o zvýšení ťažby a vyhliadok nestabilného hromadenia zásob v druhej polovici roka. Analytici z Wall Street, vrátane JPMorgan a Goldman Sachs, predpovedajú, že do konca roka ceny klesnú na 60 dolárov za barel.

Prečo sa zvyšuje ponuka ropy?

Ropné štáty z OPEC+ a producenti, ktorí nie sú členmi OPEC+, zvyšujú ťažbu ropy. Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) sa ponuka ropy a skvapalnených uhľovodíkov (NGLs) zo strany OPEC+ v tomto roku zvýši o 1,1 milióna barelov denne a v roku 2026 o 890 tisíc barelov denne. No krajiny mimo OPEC+, ako USA, Kanada, Brazília a Guyana, naďalej vedú v raste ťažby a pridajú 1,3 milióna barelov denne v roku 2025 a 1 milión barelov denne v roku 2026.

OPEC+. 3. augusta sa osem členov OPEC+ dohodlo na zvýšení ťažby ropy o ďalších 547 tisíc barelov denne v septembri. Tým sa završuje zrýchlené zrušenie zníženia ťažby o 2,2 milióna barelov, ktoré bolo zavedené ôsmimi členmi v roku 2023, a zároveň sa započítava aj dodatočná kvóta, ktorú postupne zavádzajú Spojené arabské emiráty.

Na začiatku apríla OPEC+ spôsobil pád cien ropy na najnižšiu úroveň za posledné štyri roky, keď oznámil náhle zrýchlenie plánu na zrušenie aktuálneho balíka znížení, pričom trhy boli zároveň pod tlakom obchodnej politiky Donalda Trumpa, ktorá spomalila svetovú ekonomiku.

Odvtedy OPEC+ pokračuje v sérii výrazných mesačných zvýšení ťažby ropy, pričom tempo ešte zrýchlilo v júli. Hlavným cieľom Saudskej Arábie, lídra OPEC+, je obnoviť podiel na trhu, ktorý OPEC+ stratil v prospech konkurentov počas rokov obmedzovania ťažby.

USA. Podľa prognóz Energy Information Administration (EIA) dosiahne ťažba ropy v USA rekordných 13,41 milióna barelov denne v roku 2025 vďaka zvýšenej produktivite vrtov, hoci nižšie ceny ropy spôsobia pokles ťažby v roku 2026. Pokles na 13,28 milióna barelov denne v roku 2026 bude prvým znížením ťažby od roku 2021 pre najväčšieho producenta ropy na svete. Podľa EIA budú ceny ropy Brent v priemere predstavovať 51 dolárov za barel v budúcom roku.

Kanada. Podľa prognózy S&P Global Commodity Insights dosiahne ťažba tzv. ropných pieskov (piesky s priemyselne významným obsahom ropy) na severe Alberty rekordnú priemernú úroveň 3,5 milióna barelov denne v roku 2025 (o 5 % viac ako v roku 2024) a do roku 2030 prekročí 3,9 milióna barelov denne. Rast ťažby podporuje zvýšenie efektívnosti, optimalizácia a priaznivé ekonomické prostredie.

Kanada je štvrtým najväčším producentom ropy na svete, pričom približne dve tretiny z jej 4,9 milióna barelov denne sa ťažia z ropných pieskov severnej Alberty.

Južná Amerika. Do roku 2030 sa v tomto regióne očakáva rast ťažby ropy približne o tretinu, v porovnaní so štvrtinou na Blízkom východe a desatinou v Severnej Amerike. Vyčnievajú tri krajiny:

Brazília. Konzultačná spoločnosť Rystad Energy prognózuje, že ťažba ropy v Brazílii tento rok vzrastie o 10 % a prekročí 3,7 milióna barelov denne. 4. augusta britská spoločnosť BP oznámila objav ložiska Boomerange v Brazílii, čo je jej najväčší objav za posledných 25 rokov. Analytici považujú tento objav za pozitívny signál pre ropné vyhliadky Brazílie ako celku. Ropní giganti ako Chevron, Shell a TotalEnergies rozširujú svoju činnosť v tejto krajine.

Petrobras, štátna ropná spoločnosť Brazílie, takisto investuje do rozširovania prieskumu a ťažby. V druhom štvrťroku 2025 zvýšil Petrobras ťažbu ropy o 7,6 % – na 2,32 milióna barelov denne. Rast umožnilo spustenie nových plávajúcich plošín (FPSO), z ktorých jedna začala fungovať skôr, než sa plánovalo.

Guyana. Rystad Energy očakáva, že ťažba ropy v tejto krajine tento rok vzrastie o 12 % – na približne 690 tisíc barelov denne, a do roku 2030 dosiahne okolo 1,2 milióna barelov denne. Vplyv ropy na ekonomiku Guyany je obrovský. Krajina s približne 820 tisíc obyvateľmi je momentálne najrýchlejšie rastúcou ekonomikou sveta. Jej HDP vzrástol o viac než 33 % v roku 2023 a o viac než 40 % v roku 2024.

Kľúčom je gigantické ropné ložisko Stabroek Block, približne 200 km od pobrežia Guyany. Momentálne tam fungujú štyri plávajúce plošiny (FPSO) – Liza, Unity Gold, Payara Gold a One Guyana, ktorá predčasne spustila ťažbu 8. augusta na poli Yellowtail a je najväčšou FPSO na Stabroek Block s počiatočnou priemernou ťažbou 250 tisíc barelov denne. Americká spoločnosť ExxonMobil pripravuje ešte dva projekty – Uaru a Whiptail, ktoré budú uvedené do prevádzky začiatkom 2026, resp. 2027. Projekt Uaru podľa údajov spoločnosti pridá približne 250 tisíc barelov dennej ťažby po plánovanom spustení.

Argentína. Ropný sektor tejto krajiny sa momentálne dynamicky rozvíja pod vedením prezidenta Javiera Mileiho. Boom poháňa Vaca Muerta, bridlicový región na západe krajiny. V prvom štvrťroku 2025 tam ťažba ropy vzrástla o 26 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka – na 253 tisíc barelov denne.

V júni 2025 celková ťažba ropy v Argentíne dosiahla priemerne 771 888 barelov denne, z čoho viac než 62 % tvorí bridlicová ropa. To je o 3,32 % viac v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom a až o 16,79 % viac oproti rovnakému obdobiu minulého roka.

Source: Argentina Ministry of Economy

Problémy pre Rusko

Rusko čelí komplexu problémov, ktoré postupne privádzajú vládu k potrebe prehodnotiť rozpočtové parametre. Ruský federálny rozpočet je približne z jednej tretiny napĺňaný z ropných a plynových príjmov, a preto pokles svetových cien ropy bude zvyšovať jeho deficit.

Podľa predbežných údajov ministerstva financií RF sa za január – júl deficit rozpočtu zvýšil na 4879 mld. rubľov (2,2 % HDP), čo prekročilo aktuálny ročný plán vo výške 3792 mld. rubľov (1,7 % HDP). Len v júli samotnom predstavoval deficit 1186 mld. rubľov.

V júli 2025 ruský rozpočet získal 787 mld. rubľov ropných a plynových príjmov – čo je o 28 % menej než v rovnakom období minulého roka. Ide už o tretí mesiac po sebe, keď pokles dosiahol približne 30 %. Celkovo za 7 mesiacov klesli ropné a plynové príjmy medziročne o 18,5 % a dosiahli 5522 mld. rubľov.

Príčinami poklesu sú zníženie svetových cien ropy a silný rubeľ. Podľa údajov Ukrajinskej zahraničnej spravodajskej služby sa priemerná cena ropy značky Urals znížila o 18,4 % – na 60,37 dolára za barel. Zároveň sa rubeľ od začiatku roka posilnil o 45 % – zo 113,71 na 81,25 za dolár USA. Dodávky plynu do EÚ klesli o 50 % – na 9,93 mld. kubických metrov.

Napriek tomu výdavky federálneho rozpočtu rýchlo rastú. Za január – júl stúpli o 20,8 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka a dosiahli 25 194 mld. rubľov. Kým celkové príjmy rozpočtu vzrástli len o 2,8 %. Ako je známe, vojenské výdavky RF v roku 2025 vzrástli o štvrtinu – na 6,3 % HDP, čo je najvyššia hodnota od čias studenej vojny.

Ruské úrady už upravili plán: namiesto 10,94 bilióna rubľov ropných a plynových príjmov sa očakáva iba 8,32 bilióna. To povedie k ďalším výdavkom z Fondu národného blahobytu (FNB), ktorého likvidné aktíva sa už znížili takmer trikrát – na 4 bilióny rubľov. V reakcii na pokles príjmov vláda RF znižuje kompenzácie ropným spoločnostiam v rámci palivového dempfera.

Podľa údajov ministerstva financií môže rozpočet v auguste nedostať dodatočné ropné a plynové príjmy vo výške 12,1 mld. rubľov. V období od 7. augusta do 4. septembra bude ministerstvo financií denne predávať zlato a cudziu menu v objeme 0,3 mld. rubľov (celkovo 6,2 mld. rubľov za uvedené obdobie).

Kvôli deficitu rozpočtu je Rusko nútené znižovať jednorazové platby novobranecom v niektorých regiónoch. Podľa údajov ukrajinskej Hlavnej správy rozviedky sa napríklad v Baškirsku znížili platby z 1,6 milióna na 1 milión rubľov, v Belgorodskej oblasti – z 3 miliónov na 800 tisíc, v Nižegorodskej oblasti – z 3 miliónov na 1,5 milióna rubľov, v Jamalo-Neneckom okruhu – z 3,1 na 1,9 milióna rubľov. Zároveň však v niektorých regiónoch platby rastú: napríklad v Tatarstane zvýšili bonus na 3,1 milióna rubľov, v Riazanskej oblasti sľubujú priplatiť o 1 milión viac.

V súčasnosti, so zreteľom na ekonomické problémy Ruska, možno určiť takéto scenáre:

1. Kontrolovaný scenár – deficit rozpočtu na úrovni 3–5 biliónov rubľov. Kontrola nad takým objemom deficitu je však zachovaná len pre rok 2025 – vďaka zostatkom likvidných rezerv a obmedzeniu investičných programov. V roku 2026 už takýto deficit bude „rizikovým scenárom“.

2. Rizikový scenár – deficit v rozmedzí 5–8 biliónov rubľov. Kremeľ v tomto scenári bude nútený výrazne škrtávať rozpočet, predovšetkým zásadným obmedzením sociálnych platieb. Investičné programy budú prevažne zmrazené. Fond národného blahobytu ako likvidná rezerva bude vyčerpaný. Krytie deficitu sa bude realizovať vydávaním drahých federálnych dlhopisov (OFZ) a odčerpávaním likvidity z bánk prostredníctvom ich núteného odkupu.

3. Kritický scenár – deficit od 8 do 11 biliónov. Nastane všetko vyššie uvedené, no to nebude stačiť na riešenie situácie – a preto jediným riešením na odvrátenie kolapsu finančného systému zostane priame zníženie vojenských výdavkov. Takýto deficit môže výrazne ovplyvniť front v dôsledku obmedzenia vojenských výdavkov.

Dostupné rezervy Ruska na krytie deficitu:

1. Fond národného blahobytu (FNB) – 4,13 bilióna rubľov. Minulý mesiac doň bolo prevedených zo všetkých korešpondenčných účtov 1,29 bilióna. Robí sa to s ohľadom na potrebu pokryť veľký deficit na konci roka a zabrániť titulkom o „vyčerpaní“.

2. Dodatočné federálne dlhopisy (OFZ): nie viac ako 1–2 bilióny navyše k 4,7 bilióna zakotveným v rozpočte. No bude to kritické, keďže ruské banky už dnes majú deficit likvidity vo výške 1,25 bilióna a očakávajú podporu od Centrálnej banky, nie ďalšie nútené odkupy OFZ pre ministerstvo financií.

3. Tlač peňazí. Otázkou je, aký objem dokáže absorbovať finančný systém, vzhľadom na deficit likvidity bánk a to, že skrytá emisia prebieha aktívne od októbra 2024. Peňažná masa je kriticky objemná, zatiaľ ju banky absorbujú cez dlhopisy, ale tento mechanizmus nemôže byť večný, keďže následky už sú – deficit likvidity bánk.

Momentálne Rusko prakticky nadoraz dosiahlo deficit rozpočtu na úrovni 5 biliónov rubľov, teda de facto prešlo štádium „kontrolovaného scenára“. Do konca roka bude mať Rusko deficit vo výške 6–7 biliónov rubľov – teda na hranici medzi „rizikovým“ a „kritickým“.

Ďalšie znižovanie svetových cien ropy bude podkopávať ruský rozpočet. Ešte radikálnejšie na situáciu môžu vplývať sekundárne sankcie USA voči obchodným partnerom Ruska, ktorí kupujú jej energetické suroviny, čo by kriticky znížilo ruský rozpočet.

6. augusta prezident USA Donald Trump už zaviedol dodatočné 25-percentné clá proti Indii za nákup ropy od RF. Podľa Bloomberg, hoci indická vláda nevydala oficiálne pokyny či odporúčania na obmedzenie nákupov ruskej ropy, najväčšie štátne rafinérie – Indian Oil, Bharat Petroleum, Hindustan Petroleum – už vylúčili ruskú ropu z plánov na ďalší cyklus nákupov s dodávkou v októbri. Predovšetkým štátne indické rafinérie sa vzdávajú spotových nákupov ruskej ropy.

Dôvodom nie je iba neistota zo strany Trumpových ciel, ale aj rozhodnutie EÚ do konca roka úplne odmietnuť indické ropné produkty vyrobené z ruskej ropy. Väčšina súkromných indických rafinérií pokračuje v nákupoch ruskej ropy, no aby si udržal odberateľov, Kremeľ bol nútený ponúknuť dodatočnú pevnú zľavu 5 dolárov na každý barel, aby si udržal zákazníkov. Táto cena nezohľadňuje dodatočné náklady na poistenie, logistiku a ďalšie.

Takto sa zľava priblížila takmer k úrovniam polovice februára, keď Rusko bolo nútené dumpovať v dôsledku efektu „rozlúčkových sankcií Bidena“. To znamená zníženie čistých príjmov Kremľa z predaja ropy do Indie.

Čo očakávajú rôzni účastníci ropného trhu?

• Po prvé, aj bez rozhodnutia indickej vlády budú obchodníci obmedzovať nákupy ruskej ropy v dôsledku sankcií EÚ (stabilný faktor) a neistoty ohľadom rozhodnutí USA (nestabilný faktor). Podľa údajov Kpler je známe, že indickí obchodníci sa zaujímajú o všetky dostupné objemy blízkovýchodnej ropy a snažia sa ju „získať“, no nahradiť 37 % vlastného trhu bez značných strát je prakticky nereálne.

• Po druhé, očakáva sa, že India sa oficiálne dohodne na vyšších nákupoch americkej ropy. Už teraz indickí obchodníci začali viac nakupovať ropu z USA.

• Po tretie, trend rastu zliav na ruskú ropu sa zachová, keďže Kremeľ od augusta do októbra tradične odstavuje svoje rafinérie na údržbu, čo znamená, že Rusko bude mať väčšiu potrebu predávať práve surovú ropu (a nie ropné produkty) – teda poskytovať väčšie zľavy kupujúcim.

Očakáva sa teda, že zľava na ruskú ropu, ktorú nakupuje India, bude ďalej narastať, no samotné objemy sa budú aj tak znižovať pre riziká spôsobené nielen Trumpovou politikou, ale aj EÚ.

V štatistikách sa to začne odrážať koncom septembra a v októbri, keďže dodávky ropy sa „rezervujú“ vopred. To znamená, že teraz India dostáva tie objemy, ktoré si zarezervovala v predchádzajúcich mesiacoch, a štatistika ešte nezobrazuje plný efekt sankcií EÚ a krokov Trumpa.