Energetická revolúcia v Čiernom mori. Ako vzniká nový európsky energetický uzol

Photo: Getty Images

Čierne more dáva 4 z 10 najväčších spustení plynových ložísk v Európe na najbližšie desaťročie. A v záujme Ukrajiny je pridať sa k tomuto zoznamu. Ukrajina však vedie vojnu a nemôže investovať do mora tak rýchlo. Preto stojí otázka – nájde sa pre nás miesto v novej energetickej architektúre po vojne a naozaj vedie cesta k energetickej nezávislosti pod vodou?Čierne more v štruktúre nových európskych ťažieb plynu. Zdroj: Wood Mackenzie

Turecko – už nie tranzitná krajina, ale regionálny líder

Rok 2020 sa stal zlomovým pre energetiku Čierneho mora: po objavení ložiska Sakarya vo vodách Turecka bolo zistených 710 mld. m³. To zmenilo rovnováhu a ukázalo, že Čierne more je sebestačné, a nie len príveskom ruských plynovodov.

Odvtedy sa turecký šelf stal magnetom pre kapitál a technológie. Aj po úpravách inžinierskych riešení a logistiky projekt dobývania hlbokovodných zásob prešiel revíziou rozpočtu a zachoval si trhovú atraktivitu. Analytici zaraďujú turecký šelf do kategórie „advantaged gas“ pre Európu, teda plynu s konkurenčnými výrobnými nákladmi a prijateľnou uhlíkovou stopou. Dodávky už prebiehajú – turecká vláda uvádza dosiahnutie ~40 mil. m³/deň v rokoch 2026–2028, čo by mohlo pokrývať približne tretinu spotreby krajiny.

Z úlohy tranzitnej krajiny Turecko prechádza do pozície regionálneho lídra, ktorý určuje pravidlá hry. Vďaka synergii morskej ťažby a kontinentálnej infraštruktúry Turecko udáva tempo rýchlejšie než susedia. Niekoľko terminálov skvapalneného zemného plynu (LNG) s prístupom pre súkromných „shipperov“ (objednávateľov prepravných služieb), rozšírené podzemné zásobníky plynu, sieťové prepojenia a burzová infraštruktúra. To všetko umožnilo dohody o dodávkach do Moldavska, Rumunska a Maďarska aj 13-ročnú dohodu s Bulharskom v rámci diverzifikácie jeho energetiky, ako aj iniciovanie otvorenej „Operačnej skupiny pre protimínové opatrenia v Čiernom mori“.Chronológia prieskumu zemného plynu vo vodách Turecka. Zdroj: Anadolu Agency

Rumunsko vracia slávu priekopníka európskeho plynárenského priemyslu

Rumunský megaprojekt Neptun Deep, najväčší „zelený“ plynový startup EÚ, má ambíciu stať sa určujúcim pre celý región. Investičné rozhodnutia už boli prijaté. Cieľom je prvý plyn v roku 2027, s nábehom na produkčné plató okolo 8 mld. m³ ročne a so zdrojovou základňou približne 100 mld. m³. Plyn zo šelfu bude odvádzaný novým plynovodom Tuzla–Podișor (308 km), ktorý spojí more s koridorom BRUA (Bulharsko – Rumunsko – Maďarsko – Rakúsko) a ďalej s trhmi strednej Európy.

Plán je jednoduchý a ambiciózny: Rumunsko prekonáva vnútorný deficit a v pozícii čistého exportéra si vracia slávu priekopníka európskeho plynárenského priemyslu. Už od roku 2027 Rumunsko pokryje dopyt Moldavska, Bulharska a Srbska, čím potvrdí svoju subjektivitu v procese formovania čiernomorského energetického hubu.Schéma pripojenia Neptun Deep k energetickej sústave Rumunska. Zdroj: Vienna Project Academy

Bulharsko sa vracia k hĺbkovej prieskumnej ťažbe

Na plynárenskom fronte Bulharsko pracuje v troch líniách:

1. Vysokorizikové, ale potenciálne bohaté hlbokovodné bloky.
   V rokoch 2023–2024 bola obnovená prieskumná činnosť na bloku (územie, ktoré štát ponúka na geologický prieskum a ťažbu) 1-21 Khan Asparuh. Vŕtanie sond Vinekh a Krum sa spustí v štvrtom štvrťroku 2025.

2. Korporátne dohody typu farm-in (partner vykupuje podiel v licencii a financuje práce).
   1-26 Han Tervel – aktuálne jediný aktívny blok.

3. Offshore veterná energetika v rámci programov na ukončenie závislosti Európy od fosílnych palív. Odhady potenciálu sú rozsiahle, no na spustenie sú potrebné: právna infraštruktúra, určenie zón, prístavov a lodiarenských hál, sieťové body na výstup výkonu na pobreží a najmä mechanizmus podpory (aukcie a/alebo kontrakt na rozdiel cien).

„Bezpečný, prepojený a prosperujúci priestor“ pre EÚ

V roku 2025 EÚ vyčlenila Čierne more do samostatnej politickej stratégie: vízia – „bezpečný, prepojený a prosperujúci priestor“. Pod zastrešením Global Gateway sa spojili bezpečnosť, energetika, doprava a „zelená“ transformácia, aby sa Čierne more stalo integrálnou súčasťou jednotného trhu – od plynu po elektrinu.

Ide o posilnenie prepojenosti „východ–západ“ a „juh–sever“, obnovu dodávateľských reťazcov, znižovanie závislosti od ruských energetických nosičov a rozvoj vlastných zdrojov a infraštruktúry. Pridaný je aj dôraz na odmínovanie, ochranu kritickej infraštruktúry a zabezpečenie podmorských káblov – praktické podmienky, bez ktorých je v týchto turbulentných časoch práca na mori jednoducho nemožná.

Súbežne s rozširovaním Južného plynového koridoru EÚ podporuje Vertikálny koridor (Grécko – Bulharsko – Rumunsko – Maďarsko – Slovensko – Moldavsko – Ukrajina) na presun plynu z juhu/východu do strednej Európy. Cieľ je jasný: zvýšiť energetickú bezpečnosť a znížiť dovoznú závislosť v duchu REPowerEU.

EÚ zároveň pripravuje podmorský vysokonapäťový prepoj medzi Rumunskom a Gruzínskom – Black Sea Submarine Cable (BSSC) – projekt, ktorý vytvára novú „os“ pre zelenú elektrinu a posilňuje odolnosť energetických sústav. Linka spojí Gruzínsko s Rumunskom a vytvorí koridor na export energie z obnoviteľných zdrojov z južného Kaukazu do Európy. V mori sa paralelne rozvíja aj stratégia offshore vetra: EÚ cieli na 60 GW do roku 2030 a 300 GW do roku 2050, pričom Čierne more patrí medzi päť oblastí s najvyšším potenciálom.

Ukrajina – nie je divákom

Pre Ukrajinu je kľúčová priama väzba stability regiónu na našu bezpečnosť, kurz na integráciu trhov a priamy záujem EÚ o čiernomorské projekty s potenciálnou podporou Európskeho investičného banku.

Napriek vojne Ukrajina zostáva významným hráčom regiónu. S 12 podzemnými zásobníkmi s aktívnou kapacitou vyše 31 mld. m³ sme už dokázali schopnosť fungovať ako najväčší „trezor“ pre EÚ. V režime colného skladu a počas stres-testov v zime 2023/24 bola preukázaná možnosť bezpečne reexportovať uskladnené objemy späť do EÚ vďaka flexibilite plynárenskej prepravnej sústavy a rezervám v PZP. Zároveň na jar 2025 zásoby v PZP klesli na minimum za posledných najmenej 11 rokov (viac než 6 mld. m³ k 11. máju) – čo zdôrazňuje potrebu rýchlej obnovy ťažby a garantovaných importných trás pred sezónou 2025/26.Mapa ukrajinských PZP. Zdroj: AT „Ukrtranshaz“

Po prijatí REMIT (európske štandardy transparentnosti obchodovania) a spustení údajov o obchodoch na ukrajinskej energetickej burze v roku 2024 sa trh stáva transparentnejším a bližším pravidlám EÚ – základ pre likviditu a dôveru investorov. K tomu sa pridáva aj integrácia trás: Ukrajina sa pripojila k Memorandu o Vertikálnom koridore, čo otvára juho-severné toky LNG a čiernomorského plynu do strednej Európy.

Vlastná bilancia sa tiež zhutnila. Od roku 2022, keď spotreba klesla na ≈19,8 mld. m³ a ťažba bola len mierne nižšia ≈18,5 mld. m³, si udržiavame deficit v rozmedzí 3 mld. m³. Pri modernizácii a raste vŕtania je to odrazový mostík k faktickej sebestačnosti po vojne. Infrastruktúrne sme predbehlӣ ťažobné možnosti: medzivládne prepojenia so všetkými susedmi sú dostatočné pre súčasné potreby a dokonca naddimenzované vzhľadom na zastavenie ruského tranzitu. Ukrajina je teda pripravená byť zásobníkom, tranzitérom aj trhoviskom pre región.

Trh Čierneho mora sa hýbe bez nás – ale nie proti nám. Našou úlohou je prekonfigurovať infraštruktúru a politiky tak, aby sme po vojne rýchlo využili okno príležitostí: reverzný plyn, export „zelenej“ elektriny, vlastná offshore geológia. Naše riziká – neistota vojny, zastarané výrobné kapacity, potreba kapitálu pre offshore projekty.

Čierne more vstupuje do dekády, kde plyn a „zelená“ elektrina budú fungovať spoločne. EÚ integruje región do jednotného systému, znižuje závislosť od Ruska a zvyšuje autonómiu prostredníctvom vlastných zdrojov, sietí a prístavov. Turecko a Rumunsko už udávajú tempo, Bulharsko dozrieva na skok.

Ukrajina nie je divákom: máme trh a žiadané PZP. Kurz EÚ nie je „obchádzanie“ Ukrajiny, ale vytváranie vzájomne zameniteľných trás a rezervných kapacít. Ak sa ukotvíme v týchto reťazcoch – reverzné prepojenia, spoločné protokoly s Rumunskom/Bulharskom/Moldavskom a účasť na „zelených“ projektoch – nielenže sa vrátime, ale aj spevníme vlastnú energetickú odolnosť.

Analytický článok pripravil Sergii Rybalka, stážista think tanku Resurgam