Moskva pociťuje dôsledky ekonomického vyčerpania, čo ju môže prinútiť znížiť rozpočty na vojnu

Photo: armyinform.com.ua

Finančné rezervy Moskovy na financovanie vojny.

Hlavným zdrojom financovania rekordných výdavkov na armádu v Moskovii je Fond národného blahobytu (FNB) – rezervný fond, ktorý za tri roky financovania vojny stratil takmer 70 % úspor z príjmov z ropy a plynu od roku 2008.

Bývalý minister financií Ruska Zadoronov vyhlásil, že ak dôjde k poklesu cien ropy, zvyšné prostriedky FNB vydržia len pol roka. Toto tvrdenie zaznelo po tom, ako likvidná časť FNB klesla z 10,8 bilióna rubľov ($113,5 miliardy) na začiatku roku 2022 na 3,8 bilióna rubľov ($37,5 miliardy) ku koncu roku 2024.

Moskovský minister však nešpecifikoval, aké by museli byť ceny ropy, aby sa FNB vyčerpal za šesť mesiacov. Pozrime sa teda bližšie.

FNB sa využíva na pokrytie dvoch typov deficitov:

• V prípade poklesu cien ropy, ktoré sú súčasťou príjmového rozpočtu;

• V prípade neplánovaného nárastu výdavkov.

Na rok 2025 je v rozpočte Ruska naplánovaný deficit na úrovni 1,17 bilióna rubľov. Tieto odhady však nezodpovedajú realite, pretože v rokoch 2022, 2023 a 2024 sa deficit počas roka vždy zdvojnásobil na interval 3–3,5 bilióna rubľov ($32–35 miliárd). Ak sa súčasné trendy zachovajú, rovnaký scenár nastane aj tento rok.

Napríklad v januári 2025 dosiahol rozpočtový deficit Moskvy 1,71 bilióna rubľov, čím za jediný mesiac prekročil celkový deficit plánovaný na celý rok. Moskva to vysvetlila „zálohovými platbami“. Čiastočne to môže byť pravda, no tieto zálohové platby sú až 14-krát vyššie ako v januári 2024.

To ukazuje, že „plánovaný deficit na rok 2025“ nebude zodpovedať realite, rovnako ako v rokoch 2022, 2023 a 2024. Centrálna banka (CB) Ruska už upravila rozpočtovú prognózu týkajúcu sa inflácie a priemernej úrokovej sadzby na rok. Očakáva sa, že v priebehu roka bude revidovaný aj odhad rozpočtového deficitu.

V súčasnosti príjmy z ropy a plynu nenapĺňajú očakávania. Do rozpočtu na rok 2025 bola započítaná priemerná cena ropy vo výške $69,7 za barel pri priemernom výmennom kurze 96,5 rubľov za dolár. Ak priemerná ročná cena ruskej ropy klesne pod $69,7, vzniká deficit, ktorý musí byť pokrytý z FNB. Ak je kurz nižší ako 96,5 rubľa za dolár, vzniká daňový výpadok, ktorý takisto treba pokryť z FNB.

Podľa údajov Reuters  a Bloomberg sa už druhý týždeň po sebe obchoduje moskovská ropa pod rozpočtovými hranicami na úrovni $59,33–60,35 pri výmennom kurze rubľa 90–91.

Hlavným dôvodom poklesu cien pod rozpočtovú úroveň je vysoký cenový diskont, ktorý musí Moskva poskytovať kvôli sankciám, ako aj postupné celosvetové znižovanie cien ropy.

Ak bude táto situácia pokračovať, podľa našich výpočtov je vysoko pravdepodobné, že likvidná časť FNB sa môže vyčerpať už do septembra–októbra 2025. Po tomto termíne bude voľne dostupná finančná rezerva na financovanie vojnových potrieb úplne vyčerpaná, čo donúti Moskvu prehodnotiť vojenský rozpočet a znížiť výdavky už v roku 2026.

A zatiaľ dlhodobý efekt sankcií a ekonomického vyčerpania núti Kremeľ znižovať sociálne výdavky, pričom odvetvia ekonomiky a regióny, ktoré nedostávajú dostatočné financovanie, čelia rozpočtovým krízam.

Známky prehlbujúcej krízy v moskovskej ekonomike:

1. Oneskorenie financovania strategických projektov.

Jeden z najväčších infraštruktúrnych projektov, ktorý osobne inicioval Putin s označením „strategický“, sa v súčasnosti nachádza na pokraji zlyhania. Ide o výstavbu federálnej diaľnice Moskva – Jekaterinburg M-12, ktorá mala byť otvorená koncom roka 2024, no k tomu nedošlo pre masové prepúšťanie pracovníkov. Z tohto dôvodu bolo otvorenie odložené na jar 2025.

Hlavným dôvodom odchodov zamestnancov sú niekoľkomesačné oneskorenia vo vyplácaní miezd, ktoré sa začali v septembri 2024. Priemerný dlh voči zamestnancom predstavuje 2 – 3 mesiace. V dôsledku toho sa na jednom z úsekov diaľnice, kde pracovalo 1 000 robotníkov, viac ako 600 rozhodlo odísť alebo odmietlo nastúpiť do práce.

Ďalším príkladom je výstavba opevnení v Kurskej oblasti. Po úspešnej operácii ukrajinských síl začali rusy budovať nové obranné línie okolo Kurska. V tom čase však stále nevyplatili dodávateľov za predtým postavené opevnenia. Jeden z dodávateľov vyzval kolegov a pracovníkov, aby vyšli na Červené námestie, po čom bol zatknutý na 8 dní.

2. Pokles devízových vkladov v bankovom systéme.

Toto je druhý dôležitý indikátor zhoršovania hospodárskej situácie v Moskve. Devízové rezervy v ruských bankách prvýkrát klesli na úroveň predkrízového roku 2008. K novembru 2024 sa na klientskych účtoch firiem a fyzických osôb v ruských bankách nachádzalo iba 159 miliárd dolárov. Pred začiatkom rozsiahlej invázie mala banková sústava Ruska devízové vklady vo výške až 301 miliárd dolárov, teda takmer dvojnásobok.

Pokles devízových vkladov sa netýka len dolárov a eur, ale aj jüanov a ďalších mien. Tento trend znižuje flexibilitu a prispôsobivosť celého bankového sektora.

Budúce ekonomické vyhliadky pre Rusko zostávajú nepriaznivé. Len v decembri 2024 vybrali fyzické a právnické osoby z devízových účtov 4,9 miliardy dolárov. Za štvrtý kvartál predstavoval odlev rekordných 15,9 miliardy dolárov.

3. Rýchly rast základnej a spotrebiteľskej inflácie.

V januárovej správe Centrálna banka (CB) Moskvy zhrnula inflačnú situáciu nasledovne: „Neexistujú žiadne známky postupného spomaľovania rastu cien (inflácie).“ Odmietnutie CB zvýšiť kľúčovú úrokovú sadzbu v decembri kvôli politickému tlaku teraz prináša svoje dôsledky.

Výsledkom je zrýchlenie inflácie z 11 % na 14,5 % v decembri až januári (ak sa berie mesačné tempo v ročnom vyjadrení).

Spotrebiteľská inflácia dosiahla až 22,9 % (základné potreby + potravinový kôš). Bežní občania pociťujú práve „spotrebiteľskú infláciu“.

Inflácia bude rásť aj naďalej, pretože jej hlavná príčina – vysoké vojenské výdavky – nebola odstránená. Okrem toho, po dlhodobom konflikte medzi oligarchickým okolím Putina a šéfkou Centrálnej banky Nabiullinovou, získali oligarchovia Putinovu podporu. To viedlo k strate nezávislosti Centrálnej banky ako regulátora.

Prieskum Združenia priemyselníkov a podnikateľov Ruska ukázal, že 37 % firiem pripravilo ročné plány na zvýšenie cien svojich produktov. Toto číslo sa za deväť mesiacov takmer zdvojnásobilo (v apríli 2024 to bolo 19 %).

4. Nelegálny odliv kapitálu z Moskvy dosiahol rekordné úrovne za posledných 30 rokov.

Nelegálne odlivy kapitálu z Moskvy cez šedé platobné schémy dosiahli úroveň 90. rokov.

Jedným z vedľajších dôsledkov sankcií je odliv reálnych finančných prostriedkov z ruskej ekonomiky. Aby sa sankcie obišli, ruské podniky využívajú rôzne „prostrednícke“ firmy v tretích krajinách.

Tieto schémy však zároveň uľahčujú ruským podnikateľom odliv kapitálu do zahraničia. Čím viac peňazí prechádza cez sprostredkovateľské tranzitné etapy, tým väčšie je riziko, že sa časť týchto prostriedkov jednoducho „stratí“.

Podľa správy Centrálnej banky Moskvy bolo v roku 2024 cez nelegálne platobné operácie vyvedených 9,6 miliardy dolárov, pričom tieto prostriedky sa už „nedajú vystopovať ani nájsť“.

V porovnaní s rokom 2021 sa odliv kapitálu cez šedé schémy zvýšil 96-násobne a dosiahol úroveň z rokov 1995–98, keď Rusko prežívalo jednu zo svojich najväčších ekonomických kríz. Najzávažnejšie je, že tieto vyvedené prostriedky boli jedny z najlikvidnejších v ekonomike.

5. Rozpočtové krízy začali zasahovať celé regióny Moskovie.

Najbohatší banský región Ruska znižuje počet zamestnancov materských škôl na polovicu a štyrikrát obmedzuje údržbu komunálnych služieb kvôli nedostatku finančných prostriedkov a najväčšej rozpočtovej kríze v regióne.

Kuzbas, konkrétne Kemerovská oblasť, na ktorú pripadá 60 % ťažby čierneho uhlia a 80 % koksovateľného uhlia, sa dostala do situácie, keď nie je schopná financovať základné potreby regiónu.

Hlavným dôvodom je pokles príjmov regiónu o 13 %, čo viedlo k zníženiu rozpočtu oblasti o 20 % – z 308 miliárd rubľov v roku 2024 na 246 miliárd v roku 2025.Dôležité je tiež zohľadniť devalváciu rubľa – 246 miliárd rubľov v roku 2025 nebude mať rovnakú kúpnu silu ako v roku 2024.

Hlavnou príčinou poklesu príjmov bola kríza v uhoľnom priemysle, v dôsledku ktorej uhoľné podniky Ruska v roku 2024 zaznamenali straty vo výške 91 miliárd rubľov, zatiaľ čo v roku 2023 dosiahli zisk 350 miliárd rubľov.

Napriek verejnému prísľubu Putina „poskytnúť regiónu pomoc“ žiadne dodatočné finančné prostriedky neprišli. Preto bola miestna vláda nútená začať rozpočtové škrty.

Prvým opatrením bolo zníženie výdavkov na komunálne služby z 34 miliárd na 8 miliárd rubľov.

To však nestačilo na pokrytie rozpočtového deficitu, a tak sa rozhodli znížiť výdavky na vzdelávanie z 65 miliárd na 57 miliárd rubľov.

Najnovšie sa objavili informácie, že pod škrtmi trpia aj materské školy.

Podľa ruských médií miestna vláda vydala nariadenie, podľa ktorého sa v predškolských zariadeniach prepustí takmer polovica zamestnancov.

Správy potvrdili aj ďalšie materské školy. Zamestnanci troch ďalších škôlok potvrdili prípravy na prepúšťanie. Učiteľky sú nútené podať výpoveď „dobrovoľne“. Jedna zo zamestnankýň anonymne uviedla, že z 14 učiteľov v jej škôlke už prepustili 7.

Miestna vláda odmieta komentovať situáciu, ale priznáva najväčšiu rozpočtovú krízu v regióne za posledné roky.

Záver

Dlhodobá vojna a sankčný tlak výrazne oslabili schopnosť moskovskej ekonomiky reagovať na aktuálne riziká.Pokračujúci tlak a vyčerpanie vytvárajú predpoklady pre makroekonomické otrasy, ako je stagflácia a nekontrolovaná inflácia koncom roka 2025.Prvé prejavy týchto procesov sú už čoraz zreteľnejšie na makro- aj mikroekonomickej úrovni.