Atómová geopolitika na Balkáne. Čo stojí za záujmami Srbska a „Rosatomu“ v rokovaniach o výstavbe jadrovej elektrárne?

V novembri 2024 Srbsko zrušilo zákaz výstavby jadrových elektrární, ktorý platil od roku 1989. Dôvodom tohto rozhodnutia bola závislosť krajiny od uhoľných elektrární, rastúca vnútorná spotreba a obmedzené možnosti dovozu energetických zdrojov. Viac než 62 % srbskej výroby elektriny pochádzalo z tuhých fosílnych palív, čo robí prechod na jadrovú energetiku jednou z najrealistickejších ciest k zvýšeniu energetickej odolnosti štátu.

V rámci „zeleného kurzu“ Belehrad rozširoval kontakty s juhokórejskou spoločnosťou KHNP, keď v roku 2025 podpísal dva memorandá o spolupráci, a s francúzskou spoločnosťou EDF, ktorá vykonáva výskum potenciálu využitia jadrovej energie v Srbsku. Počas návštevy Pekingu v septembri 2025 viedol prezident Srbska Aleksandar Vučić rokovania, počas ktorých vyjadril pripravenosť spolupracovať s Rosatomom v kontexte výstavby jadrovej elektrárne, keďže korporácia má konkurenčné výhody – najmä úplný výrobný cyklus od výstavby po dodávku paliva a likvidáciu odpadu.

Záujmy Srbska v rámci spolupráce s Rosatomom

Európska komisia v rokoch 2023–2024 zaviedla CBAM (Carbon Border Adjustment Mechanism), v rámci ktorého sa od Srbska ako kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ vyžaduje zníženie emisií СО₂. To má priamy vplyv na export srbských kovov a cementu a znamená, že bez nízkouhlíkovej energetiky krajina stratí svoju konkurencieschopnosť na priemyselnom trhu. Keďže krajina je viac než zo 65 % závislá od lignitových (uhoľných) elektrární, plnenie požiadaviek EÚ na „zelenú energiu“ prinútilo štát hľadať podporu pri vytváraní ekologického zdroja energie.

Srbsko sa usiluje o zabezpečenie vlastnej energetickej bezpečnosti a zároveň o nahradenie zastaranej výroby elektriny. Významnou výhodou by bolo vyváženie ponuky a dopytu po elektrine a zníženie zraniteľnosti voči sezónnym výkyvom a krízovým situáciám. Okrem toho, ak by sa projekt realizoval, Srbsko by mohlo nielen pokryť svoje potreby, ale stať sa aj exportérom elektriny v balkánskom regióne, čo by posilnilo jeho geopolitický vplyv na susedné krajiny a podporilo by prípravu vysoko kvalifikovaných odborníkov.

Srbské úrady môžu využiť vyhlásenia o výstavbe jadrovej elektrárne na demonštráciu technologického a eurointegračného pokroku, čo má osobitný význam na pozadí masových protestov v krajine, ktoré trvajú už približne rok. Na jednej strane to pre Srbsko znamená posilnenie politického rebríčka vlády, na druhej strane to vyvoláva odpor opozície voči riziku závislosti od Ruska. Prezident Vučić však vníma výstavbu jadrovej elektrárne ako možnosť prezentovať sa ako líder, ktorý krajine zabezpečil „energetický prelom“.

Výstavba jadrovej elektrárne je mimoriadne nákladná iniciatíva pre Srbsko, ktorá je bez vonkajšieho financovania nedosiahnuteľná. Rosatom ponúka krajine výhodnú dohodu s nízkoúročenými úvermi prostredníctvom ruských štátnych bánk. Za takýchto okolností by sa však Belehrad, ktorý má obmedzený prístup na trhy EÚ, dostal do dlhovej závislosti od Moskvy na desaťročia. V dlhodobom horizonte tak existuje riziko zníženia suverenity Srbska pri určovaní vlastnej národnej energetickej politiky.

Záujmy Ruska v srbskom jadrovom projekte

Po roku 2022 sa Rosatom stal objektom sankcií, čo viedlo k obmedzeniu jeho vplyvu na značnú časť svetových energetických trhov. Keďže Balkán zostáva regiónom trvalej prítomnosti Moskvy, spoločný projekt so Srbskom sa môže stať ekonomickým a politickým prelomom pre Rusko, demonštrujúcim, že izolácia nie je prekážkou pre Kremeľ pri exporte vysokotechnologických produktov. V prípade, že sa obe strany dohodnú na výstavbe, iniciatíva sa môže stať príkladom „novej energetickej diplomacie“ Ruska.

Energetická spolupráca s Belehradom otvára Moskve nové možnosti na posilnenie vplyvu v balkánskom regióne. Výstavba jadrovej elektrárne vytvára štrukturálnu závislosť Srbska prostredníctvom paliva, zariadení, servisu a ďalších komponentov, ktoré sú pod kontrolou dodávateľa – Ruska. Realizáciou projektu získa Kremeľ významný kanál ekonomického a geopolitického tlaku na Balkán, ktorý je už aj tak v niektorých oblastiach závislý a neustále vystavený informačnému vplyvu Ruskej federácie.

Dohoda o projekte by bola pre Rusko aj finančne výhodná, keďže Rosatom by zabezpečoval celý cyklus – od finančného krytia až po prevádzku. V dôsledku toho by Moskva mohla získať zisk a dlhodobé medzinárodné kontrakty na údržbu, čo by prispelo k jej postupnému vymaneniu sa z medzinárodnej izolácie. Okrem toho by Rusko získalo kontrolu nad časťou energetickej politiky Srbska a v prípade exportu energie do susedných balkánskych krajín aj možnosť ovplyvňovať ďalšie krajiny-importérov.

Úloha EÚ a iných aktérov

Európska komisia pozorne sleduje priebeh rokovaní, pretože dohodu s Rosatomom vníma ako potenciálnu hrozbu pre energetickú bezpečnosť EÚ a regiónu a zároveň ako krok, ktorý je v rozpore so sankčným režimom. Brusel môže požadovať vykonanie medzinárodného tendra a zapojenie európskych spoločností s cieľom zabrániť ruskej monopolizácii energetického sektora v Srbsku.

Keďže výstavba jadrovej elektrárne má cezhraničný vplyv, krajiny susediace so Srbskom – ako Chorvátsko, Rumunsko, Bosna a Hercegovina – môžu predložiť protestnú nótu proti projektu z dôvodu ekologických rizík. To môže viesť k ďalším konzultáciám s medzinárodnými odborníkmi.

Vzhľadom na sankcie svetové banky spravidla nefinancujú projekty s účasťou ruskej strany. To znamená, že Srbsko nebude mať alternatívne zdroje kapitálu a zvýši svoju závislosť od Moskvy, čo ovplyvní vnútornú aj zahraničnú politiku krajiny.

Potenciálny vplyv na Ukrajinu a jej zahraničnopolitické záujmy

Posilnenie úlohy Ruska na Balkáne sťaží Ukrajine presadzovanie protiruských sankcií a oslabí jej pozície v rámci boja o informačný priestor. Finančná závislosť Srbska sa stane nástrojom vplyvu Moskvy v otázke vojny na Ukrajine.

Okrem toho narušenie energetickej solidarity môže ovplyvniť sankčnú politiku voči Rusku, keďže niektoré krajiny získajú motiváciu rokovať s Kremľom. Spolupráca Moskvy so Srbskom sa môže stať signálom znižovania zahraničnopolitickej izolácie Kremľa, čo následne oslabí podporu Ukrajiny.

Závery

Srbsko stojí v oblasti energetiky pred voľbou medzi dvoma modelmi rozvoja: moskovským modelom – rýchlejším riešením, no za cenu závislosti, a európskym modelom – pomalšou, ale stabilnou a bezpečnou cestou, založenou na princípoch transparentnosti. Rokovania Srbska s Rosatomom tak predstavujú nielen ekonomické rozhodnutie Belehradu o budovaní energetickej suverenity, ale aj určenie strategického smerovania jeho zahraničnej politiky.

Okrem toho pre Belehrad existuje celý rad rizík – napríklad možná izolácia od európskych trhov a investičných programov, riziko uvalenia sankcií, či sťažený prístup k fondom a medzinárodným úverom.

 Analytický článok pripravila Daria Honcharenko, stážistka think tanku Resurgam.