Figúry sú rozostavené: z Mníchova všetko začalo, z Mníchova sa to musí aj skončiť. Otázkou zostáva len ako a v koho prospech?

Michaela Stache (AFP)

Na Mníchovskej konferencii v roku 2007 vojnový zločinec Putin predniesol pokračovanie svojho prejavu z roku 2005 o nespravodlivom svete a rozpade Sovietskeho zväzu ako o najväčšej geopolitickej „tragédii“ minulého storočia. Je zrejmé, že toto vyhlásenie obsahovalo nielen osobnú víziu Putina, ale aj jeho budúce ciele. Práve tento prejav, ktorý západný svet nepochopil ako hrozbu, odštartoval Putinov pohyb smerom k „obnoveniu Sovietskeho zväzu“.

Dňa 15. februára 2025 sa začne nové zasadnutie Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. No kľúčové nie sú len diskusie, ale predovšetkým rozhodnutia, ktoré môžu alebo nemusia byť prijaté.

To, čo bude prijaté, určí nielen budúcnosť Ukrajiny, ale aj Európy a USA. Rozhodne tiež o tom, aké paralely sa budú v budúcnosti robiť: či s Teheránskou konferenciou v roku 1943, alebo s Jaltskou konferenciou v roku 1945.

Hra sa začala... Figúry urobili prvé ťahy.

Existujú dve „zóny“, v ktorých prebiehajú prípravné, neverejné boje:

Prvá zóna – pokus zaviesť úplný zákaz (blokádu) tieňovej flotily Ruska v Baltskom mori.

Tento návrh presadzujú severské a pobaltské krajiny. Časť tejto myšlienky bola pravdepodobne zámerne zverejnená v článku Politico, aby jej realizácii zabránila.

Podstata návrhu, ktorý presadzujú krajiny Baltského regiónu, je jednoduchá: zablokovať ruskú tieňovú flotilu (ropné tankery) v Baltskom mori, čím by sa okamžite odstrihlo významné percento vývozu ropy, z ktorého Rusko financuje svoju vojenskú ekonomiku.

Na to, aby pobaltské a severské krajiny mohli tento plán realizovať, sú potrebné dve podmienky: získať väčšinu krajín, ktoré sú „za“ tento krok, prijať príslušné kolektívne rozhodnutie v rámci EÚ.

Ak väčšina krajín podporí tento návrh, vznikne priestor na kolektívny tlak na Maďarsko, ktoré bude nepochybne blokovať akékoľvek sankcie proti Rusku.

Dánsko, Švédsko a Fínsko urobili prvé kroky: od príslušných vyhlásení, odpojenia elektrických sietí a rokovaní – až po cielené zameranie sa na kroky, ktoré Moskva podnikala v rámci hybridnej vojny proti krajinám Baltského regiónu (poškodenie káblov, narušenie vzdušného priestoru a podobne). Cieľom je ukázať, že Moskva už vedie vojnu proti krajinám NATO. Možno nejde o priamu vojnu, ale je to hybridná vojna.

Moskva tiež podnikla svoje kroky: spustila informačnú kampaň o deeskalácii v Baltskom mori, popierajúc svoju účasť, zdôrazňujúc náhodnosť incidentov a manipulujúc titulky o „poškodení“ (v skutočnosti opravách) káblov „Rostelekomu“.

Cieľom takejto informačnej kampane je vytvoriť obraz, že nešlo o „sabotáže“, že Moskva nevedie hybridné vojny a že za všetko môže „rusofóbia“ škandinávskych a baltských krajín. Moskva zároveň manipuluje verejnú mienku prostredníctvom západných médií, pričom jednu náhodnú udalosť – poškodenie káblov pri Nórsku – prezentuje ako ekvivalent všetkých štyroch ďalších sabotážnych incidentov.

Konečný cieľ je oslabiť argumenty baltských a škandinávskych krajín pred ostatnými členmi EÚ, aby „prísne sankcie na tieňovú flotilu ruských tankerov v Baltskom mori“ neboli považované za adekvátnu odpoveď na ruské sabotáže. Vytvoriť informačnú situáciu, že „nie všetko je také jednoznačné“. Logika je jednoduchá – spochybniť očividné prípady sabotáže, aby protivníci prišli o svoje argumenty.

Druhá zóna – to je pokračovanie vojenskej podpory zo strany USA aj naďalej.

Prvý krok urobila Ukrajina, keď minulý rok prostredníctvom Lindsey Grahama ponúkla Trumpovi možnosť s „užitočnými surovinami pre USA“. A zdá sa, že to je jediný efektívny mechanizmus, ktorý môže, z jednej strany, zachovať „tvár Trumpa“, pretože bude schopný zmenu svojho názoru a sľubov predať svojmu voličstvu ako výhodnú dohodu, pretože USA získajú peniaze a zdroje, a z druhej strany, Ukrajina bude môcť získať radu potrebných rozhodnutí pre pokračovanie vyčerpávania Moskvy a vytvorenie silnejšej pozície pri vyjednávaní.

A na tomto poli prebehla prvá bitka.

Tucker Carlson, z nejasných dôvodov (čo bolo katalyzátorom), podporil ruský naratív, že polovica americkej pomoci bola údajne predaná Ukrajinou mexickým narkokartelom. Ide o zjavnú manipuláciu, kde Carlson spojil Ukrajinu s najviac medializovaným problémom USA – migráciou a kartelmi. Ale prečo práve teraz? A odpoveď prišla počas niekoľkých hodín. Odpoveď, ktorú sa Carlson pokúsil zničiť.

Ukázalo sa, že republikán Joe Wilson zaregistroval v Kongrese zákon, ktorého podstatou je dať Trumpovi právo odovzdať Ukrajine víťaznú zbraň vo forme pôžičky alebo lend-lease. Cieľom tohto návrhu zákona je ochrániť Trumpa pred možnými následkami, ak poskytnuté zbrane znížia obrannú schopnosť USA alebo budú vyžadovať ignorovanie zákonov o ochrane kritických technológií.

Samozrejme, bez príkazu z Bieleho domu, predseda Johnson tento návrh na hlasovanie nepostaví. A či tento príkaz príde – rozhodne sa počas schôdzok, ktoré prebiehajú tento týždeň.

Takže Carlson, ako jeden z lobbistov pre Moskvu, milovník ruských supermarketov a predstaviteľ príslušného krídla verného Kremľu v Bielom dome, sa jednoducho pokúsil zablokovať procesy a neutralizovať Wilsona.

Mali by ste pochopiť situáciu:

Trump nemá ucelenú stratégiu týkajúcu sa kľúčových strategických otázok. Trumpova politika je súbor chaotických a situatívnych rozhodnutí, ktoré závisia na prezidentovom pohľade v konkrétnom okamihu. A tento pohľad formuje jeho okolie, ktoré sa skladá z rôznych vplyvových skupín: od tých, ktorí sú pripravení podporovať Európu a Ukrajinu, až po tých, ktorí propagujú „reset“ vzťahov s Moskvou legalizovaním anexe.

Medzitým dnes začne ďalšia bitka so stretnutím  viceprezidenta Pencea a predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen. A do 15. februára nás čaká ešte niekoľko zaujímavých udalostí, o ktorých budeme hovoriť, keď nastanú.

Bitka o budúcnosť Európy pokračuje…