Najrozhodnejšia z „koalície odhodlaných“? Dokáže Spojené kráľovstvo zaručiť bezpečnosť Ukrajiny

Prezident Volodymyr Zelenskyj sa 26. augusta 2025 stretol s bývalým náčelníkom obranného štábu Spojeného kráľovstva, admirálom Tonym Radakinom, a s novým náčelníkom obranného štábu Richardom Knightonom. Zdroj: Kancelária prezidenta Ukrajiny

Spojené kráľovstvo je kľúčovým partnerom Ukrajiny už od roku 2014, keď Rusko začalo svoju agresiu. Vojenská a diplomatická podpora Londýna bola často rozhodnejšia a odvážnejšia než podpora zo strany iných krajín. A po začiatku druhého prezidentstva Donalda Trumpa, ktorý oslabil podporu Ukrajiny, prevzala Británia vedúcu úlohu v koordinácii pomoci pre Kyjev. Napokon práve Spojené kráľovstvo je hlavným hnacím motorom takzvanej „koalície odhodlaných“ – zoskupenia krajín, ktoré môžu prevziať záväzky na podporu bezpečnosti Ukrajiny po skončení vojny.

Otázkou však zostáva, či bude mať Spojené kráľovstvo dostatok odhodlania nielen pomáhať Ukrajine, ale aj priamo zaručiť jej bezpečnosť po vojne.

Úloha Británie v „koalícii odhodlaných“

Skupina krajín s názvom „Coalition of the Willing“ („Koalícia odhodlaných“), ktoré sa zaviazali podporovať Ukrajinu v jej vojne proti Rusku, bola oficiálne vytvorená 2. marca 2025 z iniciatívy britského premiéra Keira Starmera počas samitu v Londýne.

Termín „coalition of the willing“ je zaužívaný v medzinárodných vzťahoch a označuje dočasné medzinárodné partnerstvo, vytvorené na dosiahnutie určitého cieľa – zvyčajne vojenského alebo politického charakteru.Summit lídrov európskych štátov a EÚ v Londýne, 2. marca 2025. NTB/Javad Parsa/via REUTERS

V ukrajinskom priestore sa používajú dva preklady tohto pojmu – „koalícia rozhodných“ a „koalícia ochotných“ – čo spôsobuje istý zmätok. Ako uvádza Alona Hetmančuk, novovymenovaná vedúca Misie Ukrajiny pri NATO, „koalíciou ochotných“ sami seba nazývajú jej iniciátori – Británia a Francúzsko, ako aj nimi pozvaní ďalší účastníci príslušných stretnutí, v súlade so zaužívanou terminológiou v medzinárodných vzťahoch. Lídri „koalície ochotných“ sa od „koalície rozhodných“ líšia predovšetkým tým, že sami seba označujú týmto termínom a snažia sa zapojiť širší okruh účastníkov, než by bolo potrebné na rýchle a rozhodné kroky.

Podľa Hetmančuk však v prípade Ukrajiny ide o viac než klasickú „koalíciu ochotných“. Ide o koalíciu, ktorá môže konať podstatne viac a pohybovať sa oveľa rýchlejšie než G7, EÚ či NATO – a to aj ignorovaním „červených čiar“ Putina. „Na takéto kroky treba nielen ochotu podporiť Ukrajinu, ale aj preukázať primeranú mieru rozhodnosti. Keďže najrozhodnejším a najambicióznejším krokom sa v tom čase javila samotná možnosť vyslania vojsk týchto krajín na Ukrajinu, veľmi rýchlo sa pojem koalícia rozhodných v povedomí mnohých zúžil na združenie krajín, ktoré sú pripravené to urobiť,“ píše Hetmančuk. Preto budeme v tomto článku uprednostňovať preklad „koalícia rozhodných“.

Dňa 10. apríla 2025 na prvom stretnutí ministrov obrany členských krajín v rámci „koalície rozhodných“ predstavil britský minister obrany John Healey štyri hlavné ciele tohto zoskupenia: zabezpečenie bezpečného neba, bezpečného mora, mieru na súši, a podporu Ozbrojených síl Ukrajiny ako hlavného faktora odstrašovania ruskej agresie prostredníctvom komplexnej pomoci Ukrajine. To, že takéto vyhlásenia zazneli práve z Londýna, svedčí o tom, že za aktívnym rozvojom „koalície rozhodných“ stoja Briti.

John Healey zároveň predstavil aj spôsoby realizácie cieľov koalície: možnosť nasadenia medzinárodných bezpečnostných síl na území Ukrajiny, podporu Ukrajiny počas rokovacieho procesu, či vyslanie mierovej misie krajín členov koalície a podobne.

Británia často organizovala samity „koalície rozhodných“ na svojom území alebo vo forme online stretnutí, na ktorých sa zúčastňujú nielen lídri členských štátov, ale aj členovia ich vlád – najmä ministri obrany a ministri zahraničných vecí.
Aj keď sa stretnutie „koalície rozhodných“ 10. júla 2025 konalo v Ríme, predsedala mu práve Británia, ktorá bola jeho organizátorom.

Londýn sa zároveň snaží zapojiť do „koalície rozhodných“ viac krajín – najmä USA, ktoré sa pokúšajú dištancovať od európskych problémov. Tak sa na tom istom stretnutí v Ríme po prvý raz objavili americkí zástupcovia – osobitný vyslanec Donalda Trumpa Keith Kellogg a senátori Lindsey Graham a Richard Blumenthal, ktorí patria k najproukrajinskejším americkým politikom. Sam Trump sa pripojil telefonicky počas rozhovoru krajín „koalície rozhodných“, ktoré sa zišli v Paríži 4. septembra.

Ako vidno, Británia zohráva vedúcu a organizačnú úlohu v „koalícii rozhodných“, no zároveň plní svoje záväzky voči Ukrajine podľa cieľov tejto koalície. To sa týka najmä finančnej a vojenskej pomoci Kyjevu, ako aj potenciálneho vyslania vojenského kontingentu na Ukrajinu. Na začiatku vzniku koalície Keir Starmer oznámil dohodu s Ukrajinou, v rámci ktorej mal Londýn financovať nákup viac ako 5000 protileteckých rakiet v hodnote 1,6 miliardy libier. Ďalší významný záväzok, ktorý Británia splnila spolu s inými európskymi vládami, bolo dodanie Ukrajine diaľkových rakiet, o čom sa verejnosť dozvedela po samite 4. septembra.

Britskí vojaci na Ukrajine

Najviac spornou otázkou, ktorá sa v rámci „koalície odhodlaných“ pravidelne diskutuje, je vyslanie vojenského kontingentu na Ukrajinu. Ešte vo februári 2025 Starmer potvrdil možnosť vyslania britských jednotiek. Výsledkom bolo, že táto téma prerástla do rozsiahlej politickej diskusie, v ktorej čoraz viac strán súhlasilo s tvrdením, že prítomnosť zahraničného vojenského kontingentu na Ukrajine by bola spoľahlivou zárukou bezpečnosti.

Dňa 10. júla 2025 minister obrany John Healey opätovne potvrdil pripravenosť Spojeného kráľovstva rozmiestniť jednotky na Ukrajine. Dodal, že spolu s francúzskymi a inými vojakmi by počet vojenského personálu na území Ukrajiny predstavoval približne 50 000 osôb, pričom USA by boli pripravené tento plán podporiť.

Dňa 20. augusta 2025, po stretnutí európskych lídrov a prezidenta USA Donalda Trumpa vo Washingtone, náčelník Generálneho štábu obrany admirál Tony Radakin poskytol viac detailov o myšlienke vojenského kontingentu. Opísal hlavné ťažkosti, ktoré by podľa neho mohli vládu krajiny prinútiť dokonca upustiť od tejto myšlienky. Po prvé, uviedol, že Británia by bola pripravená vyslať jednotky iba do tylových oblastí – na ochranu kritickej infraštruktúry, výcvik ukrajinských vojakov a monitorovanie bezpečnosti v krajine. Podľa Radakina by prítomnosť zahraničných vojakov na frontovej línii predstavovala priamy cieľ pre Rusko, ktoré by tak mohlo zvýšiť úroveň eskalácie a vyprovokovať Západ k reakcii.

Po druhé, ďalším dôvodom oneskorenia prijatia takéhoto rozhodnutia je podľa Radakina postoj Spojených štátov – konkrétne hľadanie konsenzu s USA o vyslaní alebo vyzbrojení vojsk na Ukrajinu. Po stretnutí vo Washingtone 18. augusta Trump odmietol vyslať mierové sily na Ukrajinu, avšak zdá sa byť pripravený poskytnúť leteckú podporu pre európsky kontingent.

Je zrejmé, že prijatie rozhodnutia o rozmiestnení vojenského kontingentu bude zložité (alebo dokonca nemožné) a jeho výsledok bude nedostatočný pre bezpečnosť Ukrajiny vzhľadom na celý rad predovšetkým politických obmedzení.

Vojensko-priemyselná spolupráca

Ak je perspektíva vyslania britských vojakov na Ukrajinu nejasná, záväzky v oblasti výroby zbraní pre Ukrajinu sú oveľa realistickejšie, keďže prinášajú menšie riziká. Spojené kráľovstvo už patrí medzi krajiny, ktoré najviac investujú do ukrajinského obranného priemyslu.

Prvou veľkou a rozsiahlu dohodou bol obranný pakt podpísaný medzi Spojeným kráľovstvom a Ukrajinou 8. apríla 2024. Táto zmluva bola prvým krokom v realizácii ustanovení Dohody o spolupráci v oblasti bezpečnosti, podpísanej medzi krajinami na začiatku roka. Zahŕňala najmä podporu obranno-priemyselnej spolupráce, spoločnú výrobu a transfer technológií. Táto dohoda bola prielomová pre posilnenie vzťahov medzi Londýnom a Kyjevom, pretože Ukrajina mohla nielen dovážať zbrane, ale aj rozvíjať vlastnú domácu výrobu zbraní vďaka podpore a investíciám zo strany západných spoločností.Starmer a Zelenskyj na pozadí jedného z dronov vyrobených na Ukrajine s finančnou podporou Spojeného kráľovstva, 16. januára 2025. Zdroj: Efrem Lukatsky/AP Photo/picture alliance

Dôležitá je dohoda o spoločnej výrobe dronov britskými spoločnosťami, ktorá bola podpísaná 24. júna 2025. Podľa dohody bude výroba dronov prebiehať počas nasledujúcich troch rokov. Londýn bude financovať nákup širokého spektra ukrajinských modelov bezpilotných lietadiel, ktoré sa budú spoločnými silami vyrábať v Británii, a následne všetky vyrobené drony poputujú na potreby Ozbrojených síl Ukrajiny. Po skončení vojny budú vyrobené drony rozdelené medzi Veľkú Britániu a Ukrajinu. Zároveň podľa dohody Ukrajina bude poskytovať údaje z frontu o fungovaní a efektívnosti dronov.

Celkovo existuje veľa rôznych obrannopriemyselných dohôd týkajúcich sa výroby zbraní na Ukrajine. Otázkou však zostáva, či budú Briti rovnako usilovne pomáhať Ukrajine s výrobou zbraní aj po skončení vojny. Rôzne obmedzenia by mohli viesť k oslabenému obrannopriemyselnému partnerstvu – napríklad potenciálny príchod strany Reform UK, ktorá nie je naklonená Ukrajine.

Zatiaľ však nie sú viditeľné varovné signály o oslabovaní vojensko-priemyselnej spolupráce. Navyše 16. januára 2025 Zelenskyj a Starmer podpísali dohodu o 100-ročnom partnerstve medzi Ukrajinou a Britániou. Verkhovna Rada Ukrajiny túto dohodu ratifikovala 18. augusta, hoci britský parlament ju zatiaľ neratifikoval. V oblasti obrannopriemyselnej spolupráce dohoda predpokladá rýchlu, inovatívnu a udržateľnú výrobu zbraní a munície, poskytovanie ročnej vojenskej pomoci Ukrajine najmenej vo výške 3 miliárd libier ročne a definovanie spoločných vojenských potrieb (vrátane otázky rozmiestňovania vojenských základní a podpory obrannej infraštruktúry na území Ukrajiny).Premiér Keir Starmer a prezident Volodymyr Zelenskyj po podpísaní Dohody o storočnom partnerstve, 16. januára 2025. Zdroj: Kancelária prezidenta Ukrajiny

Prekážky a verejná mienka

Po rozbore niekoľkých príkladov bezpečnostných záväzkov a potenciálnych záruk bezpečnosti, ktoré môže Ukrajina po vojne získať od Veľkej Británie, sa vynára kľúčová otázka – dokáže ich Londýn aj reálne naplniť? Existuje celý rad obmedzení, ktoré tomu môžu brániť.

1. Politické prekážky

Po prvé, politická situácia vo Veľkej Británii je napätá v dôsledku ekonomických a migračných otázok. Ak by sa na vlne spoločenskej nespokojnosti k moci dostala pravicovo-populistická strana Reform UK, je veľmi pravdepodobné, že potenciálna úloha Británie v ukrajinskom bezpečnostnom modeli by sa znížila, čo by celkovo oslabilo „koalíciu odhodlaných“. Účasť v tejto koalícii totiž stojí na nestabilnom, situačnom konsenze, ktorý sa môže ľahko narušiť v prípade zmeny vlády v jednej alebo viacerých členských krajinách.

Samotní Briti majú rozporuplné názory na vyslanie svojich vojakov na Ukrajinu. Podľa prieskumu verejnej mienky Ipsos z 15. septembra 2025 podporuje takéto rozhodnutie 41 % Britov, hoci ešte v marci tohto roku ich bolo 52 % (podľa prieskumu YouGov). Celkovo však 55 % Britov súhlasí s tým, že Spojené kráľovstvo by malo poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky podobné tým, ktoré poskytuje NATO.Dva z piatich Britov naďalej podporujú vyslanie britských mierových síl na Ukrajinu po uzavretí dohody po ukončení vojny. Zdroj: Ipsos

Druhým problémom je aj účasť Spojených štátov, ktorú „koalícia odhodlaných“ nevyhnutne potrebuje. Podpora USA bude nevyhnutná aj v prípade, že Washington odmietne vyslať svoje jednotky. Zahŕňa to pomoc pri plánovaní misie, logistike, spravodajstve a dodávkach dodatočných zbraní. Napríklad už 20. marca minister ozbrojených síl Luke Pollard vyhlásil, že Británia nevysle mierotvorcov na Ukrajinu bez podpory USA. Je nepravdepodobné, že by sa postoj Británie v tejto otázke stal rozhodnejším, hoci Trump pravdepodobne bude ochotný zapojiť USA do tejto iniciatívy aspoň v obmedzenej miere.

2. Vojenské prekážky

Schopnosť Spojeného kráľovstva poskytovať Ukrajine bezpečnostné záruky naráža na problémy spojené so znižovaním početnosti ozbrojených síl a potrebou zvýšiť obranné výdavky.

K 1. aprílu 2025 tvoril stály stav ozbrojených síl Spojeného kráľovstva (pripravených aj nepripravených) približne 147 300 vojakov. Všetky tri zložky ozbrojených síl nedosahujú svoje cieľové ukazovatele: pozemné vojsko je pod plánovanou úrovňou o 3 %, námorníctvo a námorná pechota o 8 % a letectvo o 13 %. Celkovo bola početnosť britských ozbrojených síl o 8 590 osôb (6 %) nižšia, než sa plánovalo. V rozpočtovom roku 2024/25 sa celkový počet príslušníkov ďalej znížil – službu opustilo o 1 140 osôb viac, než do nej vstúpilo. V predchádzajúcom roku čistý úbytok predstavoval 4 430 osôb.

Ministerstvo obrany uviedlo, že čelí „personálnej kríze“ v dôsledku pretrvávajúcich problémov s náborom a udržaním personálu. Kľúčová otázka teda znie: bude schopné Spojené kráľovstvo vyslať na Ukrajinu vojakov, ktorých má samo nedostatok? A to navyše v situácii, keď – podobne ako väčšina európskych krajín – potrebuje modernizovať vlastnú výzbroj.

Vo februári 2025 analytické centrum UK in a Changing Europe konštatovalo, že Spojené kráľovstvo je „nepripravené na dlhodobý konflikt“, aj napriek tomu, že v rokoch 2014 až 2023 stabilne vynakladalo mierne nad 2,1 % HDP na obranu, čím malo šiesty najväčší vojenský rozpočet na svete (£53,9 mld. v roku 2023/24). Vo februári predseda vlády Keir Starmer oznámil zvýšenie obranných výdavkov Británie na 2,5 % HDP do roku 2027 a na 3 % počas funkčného obdobia nasledujúceho parlamentu.Ozbrojené sily Spojeného kráľovstva: počet príslušníkov v stálej službe (pripravených aj nepripravených) k 1. aprílu (v tisícoch). Zdroj: House of Commons Library

3. Finančné prekážky

Spojené kráľovstvo prežíva vážnu fiškálnu krízu, ktorá môže v budúcnosti obmedziť úroveň podpory pre Ukrajinu. Vo fiškálnom roku 2024/25 dosiahol rozpočtový deficit Spojeného kráľovstva 148 – 152 miliárd libier (5,3 % HDP), čo je o 20,7 miliardy libier viac ako v predchádzajúcom roku. A v tomto roku je situácia ešte horšia.

V júni 2025 si Spojené kráľovstvo požičalo 20,7 miliardy libier, čo je druhý najvyšší júnový údaj od začiatku vedenia mesačných záznamov v roku 1993. Štátny dlh dosiahol 95,8 – 96,3 % HDP k polovici roka 2025 – čo je najvyššia úroveň od začiatku 60. rokov 20. storočia.

Napriek tomu, že sa krajina nachádza v dlhovej pasci, Spojené kráľovstvo naďalej pomáha Ukrajine, čo svedčí o jeho mimoriadnej oddanosti bezpečnosti našej krajiny. Avšak akékoľvek problémy v krajine, ktorá je naším najväčším spojencom, nie sú v prospech Ukrajiny. Súčasné politické, vojenské a finančné ťažkosti v Spojenom kráľovstve – napriek pomerne stabilnému konsenzu medzi Britmi o potrebe podporovať Ukrajinu – môžu obmedziť úlohu Londýna v ukrajinskom bezpečnostnom modeli. Nedostatočné odstrašovanie by naopak zvýšilo pravdepodobnosť ďalšej ruskej invázie – a to nielen na Ukrajinu.

Británia musí naďalej financovať ukrajinskú obranu a posielať Ukrajine zbrane. Británia musí pokračovať v spolupráci s Ukrajinou v obrannopriemyselnom sektore. Británia musí zostať lídrom pri budovaní bezpečnostnej infraštruktúry na Ukrajine a zjednocovať ostatné krajiny sveta, ktoré sú ochotné sa na tom podieľať. Británia musí v sebe nájsť toľko odhodlania, koľko je potrebné, aby zaručila bezpečnosť Ukrajiny.

Analytický článok Matviy Sukhachov, komentátora britskej politiky, exkluzívne pre Resurgam.