Rozpočtová dráma na Slovensku. Prečo sa premiér Fico ponáhľa prijať „správny“ rozpočet

Photo: AFP via Getty Images

Na tomto pozadí sa dá očakávať, že Fico sa môže odhodlať k predčasným voľbám, aby si vytvoril pohodlnejšiu koalíciu. Aby to však mohol urobiť, potrebuje presadiť „správny“ rozpočet, ktorý by mu zaručil slušný výsledok.

Ústavné víťazstvo Fica

26. septembra hlasovala Národná rada za zmeny Ústavy Slovenskej republiky, ktorými sa doplnili dve ustanovenia zakazujúce adopciu detí neregistrovanými pármi a náhradné materstvo. Na prvý pohľad sa môže zdať, že nejde o udalosť hodnú väčšej pozornosti. No treba si všimnúť, že vládna koalícia (Smer + Hlas + SNS) by tieto zmeny nemohla prijať bez podpory strán mimo koalície, keďže na to je potrebných 90 hlasov, zatiaľ čo koalícia má len 79.

Tieto ústavné dodatky sa prerokúvali už v lete, keď sa ukázalo, že opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), ktoré má 11 mandátov, ich podporí. Vtedy to vyvolalo vlnu odmietnutia v opozičných kruhoch – a aj priamo vo vnútri KDH. Počas hlasovania sa jeden z poslancov KDH zdržal, a návrh preto neprešiel – chýbal jeden hlas.

Opakované hlasovanie sa presunulo na jeseň, čo sa ukázalo ako správne rozhodnutie pre Fica. Očakávalo sa, že aj druhé hlasovanie bude neúspešné, pretože jeden poslanec za Hlas a dvaja poslanci KDH nehlasovali. No traja poslanci hnutia Slovensko (bývalého premiéra Igora Matoviča) hlasovali „za“, čo umožnilo prijatie týchto ústavných zmien.

Na fotografii vpredu opoziční poslanci KDH, vzadu koaliční poslanci SNS tlieskajú po schválení ústavných zmien. Foto: TASR

Matovič je pomerne kontroverzná postava: víťaz volieb v roku 2020, známy svojím výstredným správaním, pre ktoré vydržal vo funkcii premiéra len jeden rok. Niet divu, že sa mu ostatné opozičné strany radšej vyhýbajú. Takéto spory však hrajú Ficovi do karát, pretože vytvárajú trhliny v opozícii.

Ani KDH sa neocitlo v najlepšej situácii. Hoci ju ostatné strany otvorene nekritizujú – keďže v prípade volieb by s ňou museli vytvoriť koalíciu – úspešné hlasovanie umožnilo Ficovi vstúpiť na voličské pole kresťanských demokratov. Teraz môže Ficova strana Smer konzervatívnym voličom prezentovať ústavné zmeny, ktoré boli prijaté z jeho iniciatívy. Od začiatku KDH nemohlo nehlasovať za takéto zmeny, no predchádzajúce neúspešné pokusy mu umožňovali „zachovať si tvár“ – teda ukázať, že hlasovalo za, no o jeden či dva hlasy to neprešlo.

Okrem nového voličského priestoru a rozkolov v opozícii získal Fico ešte jednu dôležitú vec. V prijatých ústavných zmenách sa nachádza aj bod o zrušení nadradenosti európskeho práva nad slovenským – a nie je jasné, ako to vláda Slovenskej republiky v budúcnosti využije.

Prvú časť svojho plánu prípravy na možné predčasné parlamentné voľby Fico úspešne dokončil. Teraz zostáva prijať „správny“ rozpočet.

Medzi vyrovnaným a nevyrovnaným rozpočtom

Otázka verejných financií je pre Fica bolestivá. Vláda musela nedávno pristúpiť ku konsolidácii rozpočtu, aby znížila jeho deficit. Konsolidácia zahŕňa zvýšenie daní – napríklad DPH z 19 % na 23 % na vybrané potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru – ako aj zmrazenie platov väčšiny zamestnancov verejného sektora (s výnimkou učiteľov a zdravotníkov), odklad údržby infraštruktúry a administratívnu racionalizáciu. Všetci členovia koalície konsolidáciu podporili, okrem jedného poslanca – člena Hlasu Jána Ferenčáka, ktorý hlasoval proti. Kvôli tomu predseda poslaneckého klubu Hlasu Robert Puci oznámil, že Ferenčák stratil dôveru hnutia.

Konsolidácia zároveň vyvolala protesty občanov, ktoré zorganizovali opozičné strany Progresívne Slovensko, SaS, KDH a Demokrati.

Protests against the consolidation in Bratislava. Photo: Ivan Majersky

Podľa ústavného zákona o rozpočtovej a finančnej zodpovednosti je vláda v prípade prekročenia všetkých piatich sankčných pásiem dlhového brzdy (50–53 % HDP, 53–55 % HDP, 55–57 % HDP, 57–60 % HDP) povinná predložiť parlamentu len vyrovnaný štátny rozpočet. Tento ústavný zákon však stanovuje dvojročnú výnimku, ktorá začala plynúť od schválenia programového vyhlásenia vlády 21. novembra 2023. To znamená, že Fico nemá veľa času na prijatie rozpočtu, ktorý by uspokojil voličov. V predchádzajúcich rokoch sa rozpočet zvyčajne prijímal v decembri.

Otvorenou otázkou zostáva dotovanie cien energií pre domácnosti a reforma dôchodkového systému, ktorá sa začala sprísnením podmienok na predčasný odchod do dôchodku. Ficovi hrá do karát obchodná dohoda medzi USA a EÚ, výsledkom ktorej je nižšia, ako pôvodne oznámená, colná sadzba, ktorá bola nakoniec znížená na 15 % a vzťahuje sa aj na export automobilov na americký trh – čo je dobrá správa pre slovenský automobilový priemysel a príbuzné odvetvia.

Na tom sa však dobré správy končia. Konsolidácia, ktorú vláda navrhla, bola už tretia za dva roky vládnutia koalície. Preto vláda musí hľadať ďalšie zdroje úspor. Rozpočet na rok 2026 sa pripravuje v podmienkach slabého hospodárskeho rastu. Počiatočný odhad pre tento rok počítal s rastom 1,9 % HDP, no v júni bol znížený na 1,3 %. Najnovšie údaje naznačujú ešte pomalší vývoj.

Nepriaznivý obraz dopĺňa inflácia na úrovni približne 4 %, ktorej rast spôsobilo najmä zdražovanie služieb a zvýšenie nepriamych daní.

Štátny dlh rastie rýchlejšie, než predpokladal schválený rozpočet – tento rok môže dosiahnuť 84 miliárd eur, teda 61,6 % HDP. Každý občan tak už nesie dlh približne 15 500 eur, čo je o 1 200 eur viac ako minulý rok.

Situácia vyzerá pre vládu mimoriadne pochmúrne, pretože za týchto podmienok by vyrovnaný rozpočet znamenal politický rozsudok smrti pre členov koalície. V dôsledku nutnosti škrtov nevyhnutne utrpí sociálna zložka rozpočtu. Vláda si to uvedomuje – preto už v marci minister financií Ladislav Kamenický vyhlásil, že chce štátny rozpočet na rok 2026 schváliť do 21. novembra, aby sa vláda vyhla povinnosti predkladať vyrovnaný rozpočet.

Podľa zákona musí byť návrh rozpočtu predložený Národnej rade do 15. októbra. Parlament zvyčajne prijíma rozhodnutie na poslednom riadnom zasadnutí na konci novembra – začiatkom decembra. Pravdepodobne sa Fico pokúsi zvolať mimoriadne zasadnutie do 21. novembra, aby mal čas prijať rozpočet, ktorý mu vyhovuje. Termíny sú veľmi napäté – ak naozaj chce prijať rozpočet, ktorý mu umožní bojovať o prvenstvo v prípade predčasných volieb.

Predčasné voľby sa však môžu konať aj v dôsledku konfliktov vo vnútri koalície. Niekedy sa môže zdať, že sú zámerne podnecované. Hlavnou obeťou týchto útokov je Hlas. V SNS Andreja Danka kritizujú prezidenta Petra Pellegriniho za to, že sa chcel stretnúť s Ficom a ministrom financií, aby pred podpisom rozpočtu prediskutovali konsolidáciu.

Zároveň Fico už predtým naznačil, že poslanecký klub Hlasu sa môže rozpadnúť pre neochotu poslanca Ferencáka hlasovať spoločne. Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok to poprel ako nepravdivé. Nebol to prvý útok – už v auguste Fico tvrdil, že koaličný partner Hlas sa príliš zblížil s Progresívnym Slovenskom, čo musel Šutaj Eštok opäť dementovať.

Najnovším z týchto útokov bolo vyhlásenie bývalého poslanca Hlasu a súčasného ministra investícií Samuela Migala, ktorý uviedol, že prezident Pellegrini plánuje zvrhnúť Ficovu vládu a nahradiť ju technokratickým kabinetom. Migal je síce formálne nezávislý, no na post ministra ho nominovala Ficova strana Smer.

Záver

Robert Fico dokázal presadiť zmeny v Ústave, hoci sa to považovalo za málo pravdepodobné. Týmto krokom sa mu podarilo rozštiepiť opozíciu, čo vytvára priaznivé podmienky na prijatie štátneho rozpočtu na rok 2026, avšak čas na jeho schválenie je obmedzený. Vláda nebude schopná prijať zároveň vyrovnaný aj politicky výhodný rozpočet – ekonomické ukazovatele to jednoducho neumožňujú. Preto, aby sa Fico nemusel obracať na parlament so žiadosťou o vyslovenie dôvery pri nevyrovnanom rozpočte, musí konať rýchlo – času má veľmi málo.

V súčasnosti má Fico tri možné scenáre pre budúcnosť:

• Prvý scenár – podarí sa mu presadiť nevyrovnaný rozpočet. V takom prípade by Fico mal vyhlásiť predčasné voľby, aby dosiahol čo najlepší výsledok, pretože neskôr už takú príležitosť mať nebude.

• Druhý scenár – ak sa Ficovi nepodarí rozpočet presadiť a bude musieť pracovať na vyrovnanom rozpočte, aj tak by mal zvážiť predčasné voľby. Dva roky s rozpočtom, ktorý bude obsahovať škrty v sociálnych výdavkoch, by mohli mať na Smer oveľa horší vplyv než jeden rok.

• Tretí scenár – ak sa mu nepodarí prijať požadovaný rozpočet, vydržať do roku 2027 v nádeji na zlepšenie ekonomickej situácie. Tento variant je však pre Fica najmenej výhodný.

  ---

  Analytický článok pripravil Ostap Denysenko, komentátor slovenskej politiky, exkluzívne pre Resurgam.