Ekonomické problémy Bieloruska a ich vplyv na podporu vojenských potrieb Ruskej federácie

Kontext

Ekonomická situácia Bieloruska: V roku 2025 sa Bielorusko nachádza na rázcestí geopolitickej izolácie, tvrdých sankcií a hlbokej závislosti od Ruska. Na správne zhodnotenie stavu, v akom sa bieloruská ekonomika nachádza, uvedieme niekoľko aktuálnych štatistických údajov.

Vysoká inflácia: Inflácia v roku 2025 sa odhaduje na 17 %. Hlavným stimulom jej rastu sa stal import (elektronika, značkové oblečenie, farmaceutické prípravky). Zároveň sa prejavuje nedostatok tovarov.

Inflácia rastie aj v dôsledku výrazného znehodnotenia národnej meny. To obmedzuje prístup obyvateľstva k základným a najmä importovaným tovarom. Nedostatok dovážaných produktov vzniká kumulatívnym efektom: na jednej strane v dôsledku sankcií a teda obmedzeného obchodu so Západom, na druhej strane systematické narúšanie reťazcov, ktoré Rusko používa na obchádzanie sankcií, bráni aj Minsku získať prístup k dovozu.

Obchodný deficit: Obchodný deficit vzrástol na 3,4 % HDP v prvom štvrťroku 2025 (v porovnaní s prebytkom 0,2 % HDP v prvom štvrťroku 2024).
Prechod z obchodného prebytku do deficitu znamená, že krajina míňa viac na dovoz, než zarába z vývozu. Takáto situácia je znepokojujúcim signálom straty vonkajšej ekonomickej rovnováhy. Následky, ktoré Bielorusko nedokáže plnohodnotne vyrovnať prostredníctvom dostupných svetových finančných nástrojov a bankového systému. Preto jedinou možnosťou zostávajú priame úvery od iných štátov – Ruska alebo Číny.

Prudká zmena obchodnej bilancie bola dôsledkom poklesu dopytu po bieloruskom exporte (v Rusku) a rastu výdavkov na kriticky nevyhnutný dovoz tovarov. Tlak na výmenný kurz rastie, čo takisto prispieva k inflácii a nestabilite na finančnom trhu.

Kritický nedostatok pracovnej sily: K 1. júlu 2025 zamestnávatelia ohlásili 220,6 tisíca voľných pracovných miest, čo už pri 9-miliónovom Bielorusku nadobúda známky krízy.

Veľký počet neobsadených pozícií svedčí o systémovom nedostatku pracovnej sily. Je to dôsledok emigrácie (najmä mladých a kvalifikovaných pracovníkov), starnutia obyvateľstva, ako aj neochoty časti občanov pracovať za aktuálnych podmienok. V dôsledku toho nedostatok pracovných síl spomaľuje hospodársku aktivitu a prehlbuje ekonomickú krízu.

Krajina bezpochyby čelí problémom v hospodárstve. Zložitosť celej situácie však spočíva v tom, že Minsk má len málo možností na manévrovanie pri ich riešení.

Závislosť od Ruskej federácie

Jednou z dostupných možností je požiadať o pomoc Kremeľ, čo však na oplátku vedie k prehlbovaniu závislosti. V roku 2024 už približne 65 % zahraničného obchodu Bieloruska pripadalo na Rusko. Dve tretiny bieloruského exportu smerujú do RF a významná časť zvyšku závisí od ruských logistických reťazcov.

Z toho možno vyvodiť, že Rusko je hlavným obchodným partnerom Bieloruska, a to z hľadiska exportu aj importu. Takáto miera koncentrácie zahraničného obchodu vytvára jednostrannú ekonomickú naviazanosť, ktorá znižuje flexibilitu Bieloruska vo vonkajšej politike aj v ekonomických rozhodnutiach.

V prípade zmien v ekonomickej situácii Ruska alebo jeho zahraničnej politike sa bieloruská ekonomika automaticky stáva zraniteľnou. To tiež obmedzuje možnosti diverzifikácie ekonomiky a núti krajinu prispôsobovať svoju politiku potrebám jedného štátu.

S ohľadom na to je ťažké si predstaviť situáciu, v ktorej by sa Minsk odvrátil od Ruska a začal viesť nezávislú politiku. Rovnako je chybné predpokladať, že správanie Lukašenka bude predvídateľné na základe toho, čo ukazoval od februára 2022. Kríza a s ňou spojené prehlbovanie závislosti Bieloruska od Kremľa budú zužovať možnosti Minska vyhýbať sa tým krokom, ktorým sa doteraz vyhýbal.

Rozsah ruskej pomoci

Rusko poskytuje Bielorusku úvery a iné formy finančnej pomoci. Napríklad v roku 2023 Moskva poskytla Minsku úver vo výške 1,7 miliardy dolárov.

Existuje tiež pojem „reverzná spotrebná daň“. Ide o formu finančnej kompenzácie, keď krajina–exportér (v tomto prípade Rusko) vracia časť daní zaplatených pri predaji určitých tovarov.

V Bielorusku dosiahla reverzná spotrebná daň a iné transfery z Ruska historické maximum, čím zabezpečili príjmy vo výške približne 3 % HDP. Bez tejto vonkajšej podpory by sa Bielorusko pravdepodobne stretlo s vážnym fiškálnym deficitom.

Táto rozsiahla finančná podpora zo strany Ruska sa fakticky stala kľúčovým faktorom stabilizácie bieloruských verejných financií v období ekonomickej turbulencie, sankcií a poklesu vlastných exportných príjmov.

Zároveň však ešte viac prehĺbila finančnú a politickú závislosť Minska od Moskvy. Získané úvery, transfery a reverzné spotrebné dane umožňujú bieloruskej vláde zachovávať sociálne dávky, financovať štátne programy a podporovať kľúčové odvetvia, no táto pomoc má svoju cenu — ekonomickú aj geopolitickú.

Na druhej strane, so zhoršovaním krízových javov v ekonomike RF to nevyhnutne negatívne ovplyvní aj Lukašenkov režim.

Zvyšovanie dlhových záväzkov voči Rusku oslabuje schopnosť Bieloruska samostatne manévrovať, a každoročné započítavanie ruských transferov do rozpočtu robí bieloruský fiškálny systém ekonomicky nestabilným a závislým.

Preto, ak predpokladáme, že Rusko v blízkej dobe bude od svojho suseda požadovať aktívne zapojenie do vojenskej spolupráce, je čoraz pravdepodobnejšie, že Lukašenko môže súhlasiť.

Je teda mimoriadne dôležité nevnímať správanie Lukašenka z roku 2022 ako nemennú realitu. Prehlbovanie závislosti v dôsledku krízových javov povedie k širšiemu zapojeniu Minska do podpory Kremľa.

Existujúca vojenská spolupráca

Odborníci sa domnievajú, že vojenské zákazky a spolupráca s Ruskom prinášajú Bielorusku dodatočne 5–7 miliárd dolárov ročne. Overiť to je ťažké, no vzhľadom na úroveň ich interakcie možno predpokladať, že príjmy z toho sú značné.

Existuje dostatok dôkazov, že Bielorusko dodáva do Ruska zameriavače pre obrnenú techniku, bojové drony, komponenty pre vojenskú techniku a tiež elektronické systémy pre obranný sektor.

Štátom kontrolovaná bieloruská spoločnosť „Integral“, výrobca mikroelektroniky, je kľúčovým dodávateľom mikročipov, ktoré sa používajú v ruských raketách, vrátane rakiet ruskej výroby Iskander, Ch-101, Ch-59M2A a S-300.

Podľa informácií ukrajinskej rozviedky bol v Bielorusku otvorený závod na výrobu kompozitných komponentov pre bezpilotné lietadlá. Jeho prevádzka sa začala vo februári 2025.

V podniku „Zenit-BelOMO“ prebieha výroba optických zameriavacích systémov a autodielov určených na domáci trh aj na export do RF. Nabehnutie na plnú kapacitu je plánované do konca tohto roka.

Bieloruské podniky nielen podporujú ruský vojensko-priemyselný komplex, ale tiež pomáhajú obchádzať medzinárodné obmedzenia, dodávajúc potrebné komponenty a zariadenia pre seba aj pre Kremeľ.

Možno teda predpokladať, že prvou oblasťou, v ktorej sa na pozadí prehlbujúcej sa krízy Minska bude prehlbovať spolupráca Bieloruska a RF, je vojenská sféra. Mnohé závody plánujú dosiahnuť maximálne výrobné kapacity tento a budúci rok. Najpravdepodobnejším scenárom sa preto javí pokračovanie tejto spolupráce.

Hrozba pre bieloruskú ekonomiku

Bielorusko sa stalo úplne závislým od Ruska. Ako sme už uviedli vyššie, podiel exportu do Ruska vzrástol na približne 65 %. Navyše väčšina zo zvyšných 35 % sa vyváža cez Rusko, využívajúc ruskú infraštruktúru. Preto by bolo spravodlivé tvrdiť, že Rusko v určitej forme „kontroluje“ približne 90 % bieloruského exportu.

V takýchto podmienkach je priestor na manévrovanie mimoriadne obmedzený.

Hlavným rizikom pre bieloruskú ekonomiku je nestabilita ruskej ekonomiky. Bieloruské vedenie porušilo klasické pravidlo: nikdy nedávajte všetky vajcia do jedného košíka.

Ekonomická kríza v Bielorusku sa skutočne stala katalyzátorom pre užšiu integráciu s ruským vojensko-priemyselným komplexom.

To vytvára začarovaný kruh:

1. Sankcie → Izolácia → Závislosť od Ruska

2. Vojensko-priemyselná kooperácia → Krátkodobé ekonomické uľahčenie

3. Prehlbovanie závislosti → Strata hospodárskej autonómie

Hoci rastúci obchod medzi Minskom a Moskvou zmiernil aktuálne ekonomické ťažkosti prvého, Bielorusko sa v dlhodobom horizonte stáva závislejším od Kremľa a vzdáva sa svojho hospodárskeho suverenity.

Pokusy o diverzifikáciu. Čína

Okrem ruského smeru Bielorusko aktívne pracuje na posilnení hospodárskych väzieb s Čínou, najmä po sprísnení sankcií.

Napríklad v auguste 2024 Bielorusko a Čína podpísali dohodu o vytvorení zóny voľného obchodu pre služby a investície. Podľa Lukašenka má táto dohoda prispieť k rastu exportu do Číny o 12 % a k prilákaniu 30 % dodatočných čínskych investícií v priebehu nasledujúcich piatich rokov.

V auguste 2024 sa taktiež uskutočnila návšteva čínskeho premiéra Li Qianga v Minsku. Výsledkom bolo spustenie piatich priemyselných projektov v hodnote 1 miliardy dolárov a ďalších 12 projektov v hodnote 2 miliardy dolárov je v štádiu schvaľovania.

Tieto projekty zahŕňajú spoluprácu s čínskymi provinciami Čchung-čching a Šen-si, ako aj modernizáciu spoločného podniku BelGee, ktorý za 14 rokov vyrobil viac ako 300 000 automobilov. Celkovo podľa čínskej štatistiky objem dvojstranného obchodu medzi Bieloruskom a Čínou v prvom polroku 2025 presiahol 4 miliardy dolárov, čo je o 5 % viac než v prvom polroku 2024.

V roku 2024 celkový objem obchodu dosiahol 8,4 miliardy dolárov, z čoho export Číny do Bieloruska predstavoval 6,58 miliardy dolárov. Bieloruský export do Číny zahŕňa chemické výrobky, repkový olej, drevo, mliečne výrobky a celulózu.

Napriek týmto snahám čelí diverzifikácia hospodárskej závislosti cez Čínu viacerým obmedzeniam:

Objem obchodu

Hoci obchod s Čínou rastie, zostáva výrazne menší než obchod s Ruskom. Celkový objem zahraničného obchodu Bieloruska v prvom polroku 2025 predstavoval 41,2 miliardy dolárov, z čoho export tvoril 19,007 miliardy a import 22,190 miliardy dolárov (BelTA). Ak predpokladáme, že obchod s Čínou za celý rok 2025 dosiahne 8–9 miliárd dolárov, ide len o približne 10–11 % z celkového objemu obchodu, zatiaľ čo Rusko dominuje s podielom 65 %.

Energetická závislosť

Bielorusko zostáva kriticky závislé od ruských energetických surovín. Táto závislosť obmedzuje hospodársku autonómiu, keďže Čína nedokáže nahradiť Rusko ako dodávateľa energie.

Logistické obmedzenia

Značná časť bieloruského exportu, aj do krajín, ktoré nie sú Ruskom, prechádza cez ruskú infraštruktúru. To robí z Ruska kľúčového hráča v logistických reťazcoch Bieloruska, čo sťažuje diverzifikáciu.

Pre Peking je dôležitý export cez Bielorusko do Európy, ale súčasný sankčný režim neumožňuje Minsku mať prístup k pobaltským prístavom, o ktoré má Čína záujem. Vzhľadom na tieto fakty možno konštatovať, že Bielorusko dosiahlo určitý pokrok v diverzifikácii svojej ekonomiky prostredníctvom spolupráce s Čínou. Avšak tieto snahy neviedli k výraznému zníženiu hospodárskej závislosti od Ruska. Rusko zostáva dominantným partnerom pre svoj značný podiel na obchode, energetickú závislosť a kontrolu nad logistickými trasami.

Spolupráca s Čínou má strategický charakter, ale jej rozsah a vplyv zostávajú obmedzené v porovnaní s ruskými. Pokiaľ ide o budúce prognózy – pravdepodobne Bielorusko sa bude naďalej snažiť rozvíjať vzťahy s Čínou, keďže je to preň očividne výhodné. No vzhľadom na závislosť ich obchodného obratu od ruskej infraštruktúry je ťažké predpokladať, že Rusko v krátkodobom horizonte dovolí Číne, aby ho vyradila z dominantného postavenia.

Potenciál na zmierenie s Európou

Vzťahy medzi Bieloruskom a EÚ zostávajú napäté od roku 2020, keď sfalšované prezidentské voľby a brutálne potlačenie protestov viedli k rozsiahlym sankciám zo strany Únie. K augustu 2025 EÚ naďalej uplatňuje reštriktívne opatrenia vrátane zmrazenia aktív, zákazu cestovania pre úradníkov a obchodných obmedzení.

Vo februári 2024 Rada EÚ prijala nové závery, ktoré potvrdzujú podporu bieloruského ľudu v jeho úsilí o slobodné, demokratické, suverénne a nezávislé Bielorusko, no zároveň vyjadrujú znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv, prenasledovaním občianskej spoločnosti a krokmi ovplyvňujúcimi národnú identitu. Navyše EÚ neuznáva legitímnosť režimu Lukašenka, čo sťažuje akýkoľvek dialóg na úrovni vlád.

Z času na čas sa však objavujú určité signály, ktoré naznačujú snahu Minska zlepšiť vzťahy s Európou.

Napríklad výskum Carnegie Endowment for International Peace uvádza, že Bielorusko začalo demontovať niektoré protiopatrenia voči Západu, najmä v oblasti poľnohospodárskych produktov, a prejavilo záujem o postupný dialóg s EÚ v otázkach obchodu, tranzitu, dopravy a politických väzňov.

Okrem toho Minsk podniká určité kroky na zníženie migračných tokov do EÚ cez svoje územie. Bielorusi obmedzili vydávanie víz a prestali napomáhať prístupu utečencov z krajín Blízkeho východu do pohraničných oblastí s EÚ.

Zaujímavé je, že niektoré protiopatrenia boli zrušené okamžite po nedávnej Lukašenkovej návšteve Pekingu. Takéto kroky nie sú len gestom smerom k Západu, ale odrážajú aj širšie geopolitické posuny: na pozadí napätia medzi Izraelom a Iránom má Čína čoraz väčší záujem o rozšírenie severného tranzitného koridoru cez Bielorusko. Aspoň taký dojem vzniká vzhľadom na časový odstup od návštevy v Pekingu. Je úplne reálne predpokladať, že Čína od Minska požaduje hľadanie ciest k normalizácii vzťahov s Európou.

Dialóg medzi Minskom a Bruselom teda existuje, no strany sú pravdepodobne ešte veľmi ďaleko od kompromisu, a to aj vzhľadom na faktor Cichanouskej, ktorá nemá záujem o normalizáciu. Európska únia stále verejne vyzýva Lukašenka, aby odstúpil z moci. Niektoré krajiny EÚ poskytli azyl predstaviteľom bieloruskej opozície a pokračujú v tvrdej línii voči Minsku. Lídri Litvy a Poľska sa systematicky stretávajú s bieloruskou opozíciou a vystupujú proti spolupráci s Lukašenkovým režimom.

Spojené štáty pod novou administratívou naopak zmenili prístup. Washington prisľúbil zmiernenie sankcií výmenou za prepustenie politických väzňov. Treba však dodať, že ide len o sankcie zavedené v reakcii na sfalšovanie volieb. Sankcie prijaté v reakcii na podporu Bieloruska vojne na Ukrajine zostávajú mimo rámca rokovaní.

Obmedzený výsledok sa dosiahol a niektorí politickí väzni boli prepustení. Dá sa určite povedať, že za novej Trumpovej administratívy budú kontakty častejšie, no zatiaľ je ťažké si predstaviť, ako by mohli prevážiť vplyv Ruska.

Očakávania ohľadom budúcej spolupráce s RF

Na pozadí hospodárskej krízy, vonkajšej izolácie a rastúcej závislosti od Moskvy je celkom pravdepodobné ďalšie prehlbovanie vojenskej spolupráce medzi Bieloruskom a Ruskom. Súčasné trendy naznačujú, že to nie je len možný, ale takmer nevyhnutný scenár.

Po prvé, ekonomická realita núti bieloruské vedenie aktívnejšie hľadať zdroje devízových príjmov. Vojensko-priemyselná kooperácia s Ruskom už prináša Minsku miliardové príjmy a vzhľadom na absenciu alternatív sa tento smer bude iba rozvíjať. Spúšťanie nových výrobných liniek, modernizácia obranných podnikov, podpisovanie kontraktov – to všetko ukazuje na systematickú spoluprácu, ktorá sa neobmedzuje len na jednorazové dodávky.

Po druhé, politická logika Lukašenkovho režimu spočíva v udržaní moci za každú cenu. To znamená, že sotva pôjde do konfrontácie s Kremľom, najmä keď práve Moskva mu zaručuje politickú, finančnú a dokonca aj vojenskú podporu v prípade vnútorných hrozieb. Výmenou za to Bielorusko pravdepodobne ďalej otvorí svoje zdroje, územie a výrobné kapacity pre potreby armády RF.

Po tretie, rastie inštitucionalizácia vojenskej spolupráce. Na území Bieloruska už sú umiestnené spoločné vojenské centrá, ruské jednotky a tiež prvky jadrovej infraštruktúry. To svedčí nielen o spolupráci, ale o postupnej integrácii obranných politík oboch štátov.

Oslabenie vojenskej kooperácie v najbližších rokoch pravdepodobne nemožno očakávať. Naopak, jej posilnenie bude reakciou na sankčný tlak, vnútorné problémy Bieloruska a potreby ruskej armády v podmienkach zdĺhavej vojny proti Ukrajine a konfrontácie so Západom.

Takto je vysoko pravdepodobné, že hospodárska závislosť Bieloruska povedie v strednodobej perspektíve k ešte tesnejšej vojenskej integrácii oboch krajín.

Analytický materiál pripravil Anatoliі Gorshkov špeciálne pre medzinárodnú informačno-analytickú komunitu Resurgam.