Macron: Prečo by sme sa nemali pozerať na neho a jeho rozhodnutia dnes, ale skôr na to, čo z toho môže vzniknúť zajtra
Benoit Tessier/Reuters
Existujú dva hlavné dôvody – na mikro (národnej) a makro (paneurópskej) úrovni.
Začnime zdola – mikrorovnou
Všetci sa pozerajú na Macrona, no pozerať by sa mali na tých, ktorí sú vedľa neho. Na známeho francúzskeho 39-ročného politika Stéphaneho Séjourného. Všetci spájajú Macronovu stranu „Renaissance“ priamo s jeho osobou, no táto strana bola vytvorená (ako rebranding v roku 2022) nie „pre Macrona“, ale „pod Macrona“ s perspektívou jeho nevyhnutnej náhrady po skončení druhého prezidentského mandátu.
„Renaissance“ bolo vytvorené, presnejšie preformátované 5. júna 2022 po prvom kole prezidentských volieb, v čase, keď Macron bojoval o druhé funkčné obdobie. V tom čase už bolo matematicky viac-menej jasné, že Macron s najväčšou pravdepodobnosťou zostane na druhé obdobie. Pri zrode strany „Renaissance“ stál práve Séjourné, ktorý sa snažil vytvoriť široké zjednotenie na základe bývalej koalície propremiérskej strany „Republika vpred!“ (La République En Marche!).
Kto je vlastne Stéphane Séjourné?
Od dátumu založenia či preformátovania Macronovej strany „Renaissance“ je jej oficiálnym a nemenným generálnym tajomníkom. Od roku 2021 do 11. januára 2024 zároveň zastával funkciu predsedu skupiny „Renew“. Dobre si zapamätajte tento moment so „Renew“, pretože neskôr bude dôležitý na makroúrovni príčin a dôsledkov.
No v januári Macron stiahol Séjourného z Bruselu do Versailles a vymenoval ho na politicky významnú pozíciu – ministra zahraničných vecí Francúzska.
Takže, vytvoriť prakticky novú platformu „pre Macrona“, keď už má druhé funkčné obdobie, nedáva na prvý pohľad zmysel. Prečo teda? Pretože v samotnej strane „Renaissance“ sa ani veľmi neskrývalo, aký bol skutočný cieľ všetkých týchto preformátovaní.
Táto strana bola vytvorená s cieľom pripraviť Macronovho nástupcu a zabezpečiť mu viac-menej slušný, predovšetkým však stabilný parlamentný základ v roku 2027. Mať najväčšie zastúpenie by bolo žiaduce, ale nie je to kritická potreba. Hlavným cieľom strany „Renaissance“ je zostať lídrom francúzskej politiky.
Autorom tejto myšlienky je samotný vtedajší predseda skupiny „Renew“ – Stéphane Séjourné. On je iniciátorom tejto stratégie a zároveň pravdepodobným nástupcom Macrona. Jeho funkcia ministra zahraničných vecí je súčasťou mediálnej prípravy na rolu nástupcu. Séjourného politická úloha bude vďaka Macronovi iba narastať, čím sa len potvrdí téza o jeho nástupníctve.
Ako predčasné voľby pomôžu Macronovi a Séjournému?
Ešte raz zdôrazníme: takéto rozhodnutia nie sú spontánne. Macronov tím dokonale rozumel, sledoval a mal k dispozícii údaje o približnom percentuálnom rozdiele medzi „Renaissance“ a stranou Marine Le Pen „Národné združenie“ (RN).
Preto rozhodnutie o predčasných voľbách bolo prijaté ešte pred výsledkami volieb do Európskeho parlamentu. Existuje niekoľko dôvodov pre toto rozhodnutie:
1. Osobné motívy .Macron už dosiahol politický vrchol (2 prezidentské mandáty) a počas druhého mandátu chce, aby si ho história pamätala ako lídra, ktorý obnovil veľkosť „La France“, a nie ako politika, ktorý sa systematicky ponáral do vnútorných kríz a strácal francúzsky vplyv v Nigeri, Burkine Faso a ďalších geopoliticky dôležitých regiónoch.
No všetky významné historické rozhodnutia – ako napríklad vysielanie inštruktorov na Ukrajinu, zvyšovanie pomoci Ukrajine, eskalácia napätia s Putinom a pravdepodobne aj s Čínou – sú vo Francúzsku extrémne nepopulárne. A práve tieto kroky sú hlavnými nástrojmi opozície (Mélenchon, Le Pen a ďalší), ktorá útočí na pozície „Renaissance“ skrz osobné rozhodnutia Macrona.
Macronovo okolie samozrejme nie je nadšené z takýchto následkov, pretože plánujú politický život aj po skončení jeho prezidentského mandátu.
Macron sa teda mohol rozhodnúť pokračovať vo svojej „historickej ceste“ a zmieriť sa s tým, že do roku 2027 zo strany „Renaissance“ nezostane takmer nič. Avšak objavila sa iná možnosť – aby si „Renaissance“ zachovalo NORMÁLNE zastúpenie v parlamente aj po roku 2027, predčasné voľby teraz sú ideálnou šancou splniť hlavný cieľ vzniku strany: zabezpečiť Macronovmu nástupcovi parlamentnú základňu.
A očakávaný neúspech v eurovoľbách bol perfektným mediálnym základom a dôvodom na rozpustenie parlamentu. Navyše, toto rozhodnutie bolo v súlade s výzvami opozície, ktorá k nemu vyzývala po zverejnení exit pollov. To by zdvojnásobilo Macronove body ako lídra, ktorý počúva občanov Francúzska.
2. Stranícke motívy.Tieto motívy úzko súvisia s osobnými. Macron sa oslobodí od svojho „versaillského dvora“ a bude môcť robiť „čo chce a ako chce“. Vrátane zahraničnej politiky. Po voľbách sa prezident Macron ako politik bude musieť menej obzerať na stranícke preferencie. Svojimi krokmi už neohrozí svoju politickú skupinu, pretože „predĺžil parlamentné zastúpenie strany Renaissance nad rámec svojho funkčného obdobia“.
Mnohí vnímajú tieto voľby ako „katastrofu“ – že Macron stratí väčšinu v parlamente a Le Penová určite vyhrá. No zabúdajú na niekoľko dôležitých detailov: Macron v poslednom období aj tak nemal väčšinu v parlamente.
Francúzsko má dvojkomorový parlament. V hornej komore (Senát) mala Macronova strana iba 17 kresiel z 348. V dolnej komore (Národné zhromaždenie) mala strana Renaissance 170 kresiel z 577. Macronova koalícia mala spolu 250 miest, opozícia 278. Celková väčšina v parlamente je 289 poslancov, ktoré Macron nikdy nemal, a preto ich získaval ad hoc podľa potreby z časti opozície.
Inými slovami, Macron nikdy nemal väčšinu v parlamente Francúzska, no to mu nebránilo viac-menej efektívne fungovať vo výkonnej a legislatívnej moci počas jeho prezidentovania.
Prečo? Pretože Francúzsko je poloprezidentská republika, kde prezident síce formálne nie je predsedom výkonnej moci, ale má rozhodujúci vplyv na jej formovanie a fungovanie.
Takže Macron predčasnými voľbami neprichádza o „väčšinu“ v parlamente, ale si zaručuje zastúpenie pre svojich nástupcov a zároveň si dáva voľné ruky pre vlastné rozhodnutia už teraz – ak mu jeho plán vyjde. Macron tak chce dosiahnuť stav, v ktorom ho funkcia a povinnosti voči iným nebudú brzdiť v jeho krokoch a vyjadreniach, s výnimkou jeho vlastných vnútorných obmedzení.
3. Volebná účelnosť.Macronovo rozhodnutie je odôvodnené špecifikami francúzskeho volebného systému. Francúzskych poslancov volia v dvoch kolách: v prvom kole sa vyberú dvaja (alebo viac) kandidátov, ktorí získali najviac hlasov – počet finalistov závisí od stanoveného kvóra. V druhom kole sa potom spomedzi týchto finalistov rozhoduje, kto obsadí miesto v parlamente. Výnimkou sú prípady, keď niektorý kandidát už v prvom kole získa 50 % + 1 hlas, no takých prípadov nebýva veľa.
To znamená, že kandidáti z prezidentskej strany Renaissance sa musia dostať do „dvojky“ alebo „trojky“ v prvom kole, a potom už bude fungovať hlasovanie na základe „antirejtingu“. A práve „antirejting“ kandidátov z Le Penovej strany Národné združenie je vyšší než „antirejting“ pro-prezidentských kandidátov. Preto kumulatívny efekt, ktorý môžeme nazvať hlasovanie „proti Le Penovej“, môže pomôcť Obrodeniu získať viac poslancov vďaka samotnému systému dvojkolových volieb. Kľúčové je, aby kandidáti z Obrodenia postúpili do druhého kola – a na to je potrebné, aby popularita strany neklesla pod kritickú úroveň, ktorá umožní jej kandidátom dostať sa do „dvojky“ či „trojky“.
15 – 17 % preferencií je práve tou kritickou hranicou, kde ešte môže dvojkolový volebný systém hrať v prospech Macrona. Ak by však popularita strany klesla ešte nižšie, Macronovi kandidáti by sa jednoducho nedostali do druhého kola. Preto sa voľby konajú práve teraz, kým ešte majú podporu na úrovni 15 – 20 %.
To NEZNAMENÁ, že Macronova strana automaticky porazí Le Penovú v júni, ale znamená to, že sa odohrá tvrdý boj a rozdiel v počte poslancov medzi nimi bude menší, než naznačuje aktuálna popularita Macrona a jeho strany.
Preto tento výsledok bude lepší, než by si Renaissance mohlo zabezpečiť v roku 2027 a neskôr. Navyše, voľby teraz s väčšou pravdepodobnosťou zaručia zastúpenie Macronovho nástupcu v roku 2027.
Z politického hľadiska sú teda Macronove kroky veľmi premyslené a neopierajú sa o emócie. No toto je len mikroúroveň – stále existuje aj makroúroveň dôvodov.
Makroúroveň
Čo majú spoločné rozhodnutie Macrona, činnosť Séjourného a rezignácia belgického premiéra De Crooa?
Všetci sú poprednými členmi európskej skupiny Renew. Navyše sú predstaviteľmi práve francúzsko-belgického krídla tejto skupiny.
Momentálne prebiehajú náročné rokovania o tom, akú podobu bude mať Európsky parlament a aká bude výkonná moc EÚ.
Hoci si Ursula von der Leyen na začiatok rokovaní vybrala tradičných spojencov – S&D a Renew, stále sa pozerá aj trochu viac doprava. Dôvodom je to, že vedenie jej "starých spojencov" zatiaľ nemôže garantovať 100 % podporu na jej znovuzvolenie. Problémom je vnútorná opozícia na úrovni 10 – 20 % v týchto troch celoeurópskych skupinách, na ktoré sa spolieha Ursula von der Leyen. Preto existuje reálne riziko, že v tajnom hlasovaní neuspeje.
V súčasnosti je líderkou Renew Francúzka Valérie Hayer, ktorá je zároveň poslankyňou za Macronovu stranu Renaissance. Pred Valérie Hayer bol predsedom už spomínaný Francúz Séjourné a pred ním bývalý belgický premiér Guy Verhofstadt. Jeho kolega z vlády, Belgičan Charles Michel, bol už dve funkčné obdobia predsedom Európskej rady a teraz potrebuje nástupcu, keďže tretí mandát už nemôže zastávať. Na kľúčových pozíciách Renew je mnoho ďalších francúzsko-belgických politikov.
Ak to zhrnieme, jasne vidíme francúzsko-belgickú kontinuitu. Avšak v týchto voľbách zachránili Renew pred katastrofou (stratou iba 3 mandátov) krajiny stredovýchodnej Európy, ktoré patria do ALDE (Česko, Bulharsko, Dánsko, Nemecko).
V dôsledku toho bude stredovýchodné krídlo Renew tiež nárokovať na rozšírenie svojho vplyvu a na funkcie, o ktoré sa celkovo skupina Renew usiluje v bruselských úradoch. Toto krídlo chcelo presadiť Zimmermannovú, zatiaľ čo francúzsko-belgické podporovalo bývalého talianskeho premiéra Draghiho so záštitou Macrona. Celkovo skupina Renew stratila 20 mandátov – z toho 12 pre slabý výsledok strany francúzskeho prezidenta Macrona.
Macron a De Croo chcú týmito „koordinovanými krokmi“ dosiahnuť dva ciele:
Udržať francúzsko-belgickú dominanciu v celoeurópskej skupine „Renew“. S najväčšou pravdepodobnosťou sa De Croo teraz vydá „do európskej politiky“ po stopách svojho kolegu a krajana Ch. Michela a Guya Verhofstadta. Francúzsko-belgická skupina „uvoľnila“ silného politika pre bruselskú politiku a vyjednávanie o európskych pozíciách. Tento politik svojou váhou môže súperiť so Strack-Zimmermann alebo estónskou premiérkou Kajou Kallas, ktorých pozície v skupine Renew posilnili práve v čase, keď Macronov vplyv na skupinu zažil najväčšiu krízu od jej vzniku.
Ursula von der Leyen chce spolupracovať s Renew, ale nie je si istá, či bude mať dostatok hlasov na znovuzvolenie za predsedníčku Európskej komisie. Preto zvažuje aj iné možnosti, hoci primárne rokuje s Renew. Ak však hlavným vyjednávačom a lídrom procesu za Renew bude „voľný politik“, bývalý belgický premiér De Croo, posilní to aj pozíciu Macrona. Ak by však hlavným vyjednávačom s Ursulou von der Leyen bola Kaja Kallas, posilnilo by to skôr iné krídlo skupiny, než Macrona.
De Croo je politik, ktorého Ursula žiadala o podporu pri mnohých svojich projektoch v EÚ, a zároveň politik, ktorý posledných 6 mesiacov pred voľbami do Európskeho parlamentu predsedal EÚ. To motivuje Ursulu von der Leyen rokovať s Renew a odmietnuť iné možnosti spolupráce s radikálnou pravicou. Takto budú rokovania medzi Ursulou von der Leyen a Renew prebiehať pod vplyvom Francúzska a Belgicka, a nie časti Renew spojené s ALDE. Renew si robí nároky na post predsedu Európskej rady alebo šéfa diplomacie EÚ.
Rehabilitácia Macrona a strany „Renaissance“. Ako sme opísali v prvej časti, predčasné voľby vo Francúzsku pravdepodobne nezaznamenajú takú drvivú porážku Macronových síl, akú zaznamenali vo voľbách do Európskeho parlamentu, a to kvôli špecifikám miestneho volebného systému. Macron uskutoční predčasné voľby 30. júna a druhé kolo 7. júla.
Hlasovanie o predsedovi Európskej komisie sa uskutoční 18. júla. To znamená, že Macron bude mať šancu znížiť mediálnu rezonanciu (drvivú porážku) víťazstva Le Penovej práve dva týždne pred summitom EÚ a hlasovaniami o nových výkonných pozíciách. Tým sa Macron pokúsi ukázať, že prevaha Le Penovej nie je až taká absolútna. To donúti Ursulu von der Leyen brať do úvahy Macronove argumenty a v posledných dvoch týždňoch rokovaní sa prikloniť k frakcii Renew. Zároveň sa tým zníži pravdepodobnosť akýchkoľvek rokovaní Ursuly von der Leyen s Le Penovou. V prípade úspechu predčasných volieb si Macron zachová aj politickú schopnosť vymenovať eurokomisára z Francúzska, ktorý mu bude vyhovovať.
Preto na makroúrovni koordinované kroky lídrov Renew – Macrona a De Crooa – predstavujú pokus o zabezpečenie si vplyvu v skupine Renew,minimalizáciu negatívnych dôsledkov zlých výsledkov volieb do Európskeho parlamentu,vytvorenie priaznivých podmienok pre rokovania s Ursulou von der Leyen, aby:
a) V záujme väčšieho počtu hlasov NEŠLA k Le Penovej a jej skupine ID.
b) Vyrokovať pre Renew pozíciu predsedu Európskej rady alebo šéfa európskej diplomacie.
Existuje také príslovie: "Ak sa ti nepáči situácia na šachovnici a tvoje ťahy sú obmedzené – prevráť šachovnicu, rozlož figúrky nanovo a začni novú partiu."
Macronove kroky mnohí bez kontextu vnímali ako konanie človeka, ktorý už prehral, no v skutočnosti ide o novú politickú hru, ktorú jeho oponenti hneď nepostrehnú. Práve Macronovi oponenti, omámení svojím úspechom vo voľbách do Európskeho parlamentu, mu môžu pomôcť dosiahnuť úspech v predčasných parlamentných voľbách vo Francúzsku.
Nie je zaručené, že táto nová politická partia Macronovi prinesie víťazstvo, ale minimálne mu dá novú šancu na úspech oproti beznádejnej situácii, ktorú mal na "starej šachovnici".
Možno vás bude zaujímať
