Maďarsko-slovenská operácia na diskreditáciu Ukrajiny: pokus o zapojenie Čechov

Getty Images

Obvinenia Fica sa zintenzívnili v januári 2025, keď Slovensko zažilo najväčší kybernetický útok vo svojej histórii – na Úrad geodézie, kartografie a katastra. To znemožnilo na niekoľko týždňov plnohodnotnú prácu s nehnuteľnosťami, hypotekárnymi úvermi a pozemkami.

Ficova vláda bez dôkazov obvinila Ukrajinu. Zaujímavé je, že útok bol vykonaný metódou šifrovania údajov, ktorú už v roku 2023 použili ruskí hackeri na útoky na Národnú banku Slovenska, Národnú radu a Ministerstvo obrany. A uskutočnil sa prakticky okamžite po odchode veľkej delegácie z Moskvy na čele so spojencom Fica z koalície – Andrejom Dankom. Ficova vláda tento útok využila na podporenie svojich tvrdení o údajnom zahraničnom štátnom prevrate.

Týmito vyhláseniami sa Fico snaží vysvetliť masové protivládne protesty na Slovensku, pričom odmieta dôsledky vlastnej politiky ako hlavný dôvod nespokojnosti občanov.

Celkový zámer je jasný: v kontexte masových protestov a problémov vo vláde sa Fico snaží vytvoriť obraz agresívneho vonkajšieho nepriateľa – Ukrajiny a EÚ, ktorá „koná cez bezohľadnú Ukrajinu“.

Paradoxne, tému „Ukrajina zasahuje do záležitostí susedov“ takmer súčasne prevzala aj vláda maďarského premiéra Viktora Orbána. Najprv predseda frakcie „Fidesz“ Máté Kocsis obvinil Ukrajinu z vedenia kampane na diskreditáciu Orbána. Následne riaditeľ komunikácie strany „Fidesz“ István Hollik obvinil maďarskú opozíciu, že „berie peniaze z Ukrajiny“ a „predala sa Ukrajincom po tom, ako Američania zastavili financovanie z USAID“.

Zaujímavá náhoda, alebo možno ani nie. Je celkom pravdepodobné, že podobné obvinenia sú súčasťou obrannej stratégie Orbána. Tieto obvinenia sa objavili práve v čase, keď u maďarského premiéra odhalili nezverejnený zámok zapísaný na jeho otca v hodnote 45 miliónov eur (15 miliónov za samotný zámok a 30 miliónov na rekonštrukciu). Pritom Orbán a jeho manželka majú oficiálne spoločne iba 14 000 eur úspor.

Téma „vonkajšieho nepriateľa v podobe Ukrajiny“ teda prišla Orbánovi mimoriadne vhod práve v čase, keď sa potreboval brániť pred ďalším korupčným škandálom.

Skrytým cieľom krokov Orbána a Fica je vytvorenie obrazu Ukrajiny ako krajiny, ktorá „sa nelíši od Moskvy“. Nasledujúcim krokom je prirovnať obe strany konfliktu – obeť agresie k agresorovi – a tým ospravedlniť oslabenie podpory Ukrajiny.

Všetko toto je súčasťou širšej informačnej kampane s cieľom: vyhovieť Moskve a oslabiť pozície Ukrajiny, odpútať pozornosť od vnútorných problémov v Maďarsku a na Slovensku vytvorením obrazu vonkajšieho nepriateľa, vytvoriť falošný argument, prečo neposilňovať sankcie, nebrániť Ukrajinu a odôvodniť blokovanie ďalšej pomoci tvrdením, že Ukrajina „porušuje medzinárodné pravidlá“ voči svojim susedom.

Keďže Fico aj Orbán majú v Európe v dôsledku viacerých škandálov spojených s väzbami na Moskvu negatívny imidž, obaja sú motivovaní hľadať ďalších spojencov na podporu svojich argumentov.

Pokus o zapojenie Čechov

Vyzerá to tak, že Viktor Orbán sa snaží nájsť partnera v rámci svojej európskej skupiny – v opozičnom českom politikovi Andrejovi Babišovi. Ide o pomerne prirodzené rozhodnutie po tom, čo pokus o normalizáciu vzťahov medzi súčasnou českou vládou a Orbánom úplne stroskotal a ešte viac zaťažil česko-maďarské vzťahy škandálmi a obvineniami. Orbán je preto aj naďalej pripravený ísť do konfliktu s aktuálnou českou vládou, pretože vsádza na Babiša ako na potenciálneho víťaza českých volieb a možnosť reštartovať vzťahy po jeho prípadnom víťazstve.

V rámci tejto stratégie pricestoval maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó s početnou delegáciou, ktorá podľa českých médií zahŕňala aj zástupcov rôznych inštitúcií, na tajné stretnutie s Babišom. Táto schôdzka mala prebehnúť bez veľkej pozornosti, no nepodarilo sa to utajiť.

Súčasná česká vláda obvinila Maďarov z porušenia protokolov, pretože neinformovali o prítomnosti vysokého maďarského predstaviteľa na území Českej republiky. Praha tieto kroky označila za „sklamanie“.

Podľa dostupných informácií prebiehali stretnutia s predstaviteľmi Babiša počas troch dní. Prvý deň prebehla „neznáma schôdzka“ s niekým z Maďarska. Druhý deň sa Babiš stretol priamo so Szijjártóm. Tretí deň nasledovali ďalšie rokovania s delegáciou ministra. Táto utajenosť vyvoláva obavy o skutočné ciele stretnutí.

Tieto udalosti môžu naznačovať viacstupňovú snahu dosiahnuť nejakú dohodu rýchlo a efektívne – „tu a teraz“.

Som pevne presvedčený, že maďarská strana sa snažila presvedčiť Babiša, aby obvinenia voči Ukrajine z údajného zasahovania do volieb využil ako súčasť svojej predvolebnej kampane. Táto rétorika sa veľmi podobá na tú, ktorú používala proruská strana „Gruzínsky sen“ počas vlastnej predvolebnej kampane v Gruzínsku, pričom dosiahla určitý úspech.

Cieľ Orbánových krokov pod zámienkou „obáv o Babišovu budúcnosť“ je jasný – zapojiť „tretiu stranu“ (menej zaujatú), ktorá by predniesla obvinenia proti Ukrajine. Keďže Orbán a Fico majú silne prokremeľský imidž, ich vyjadrenia sú často vnímané ako neobjektívne.

Babiš je však ideálny kandidát, ktorý bol dlhé roky súčasťou ALDE a práve začína predvolebnú kampaň.

Logika je jednoduchá: nájsť spoločné záujmy a využiť obvinenia proti Ukrajine vo svoj prospech.