Pušný prach pre delostrelecké granáty začína bavlnou. Ako si Ukrajina osvojuje „obrannú“ agro-kultúru

V čase, keď sa vojna Ruska proti Ukrajine zatiaľ nepribližuje k svojmu ukončeniu, na viacerých kontinentoch dochádza k vojenským eskaláciám a všetci sa už v duchu pripravujú na tretiu svetovú vojnu, svet zažíva obrovský nedostatok pušného prachu. Bez prachu nebudú granáty pre húfnice, náboje pre automaty, a teda ani víťazstvo vo vojnách.

Výroba pušného prachu sa nezačína v prachárni, ale na poliach, kde sa pod holým nebom pestuje potrebná surovina – bavlník, z ktorého sa získava bavlna.

Bavlnené vlákno sa na 95 % skladá z celulózy, ktorú je potrebné premeniť na nitrocelulózu. Po zmiešaní s ďalšími látkami sa nitrocelulóza mení na bezdymový prach, ktorý sa nakoniec stáva najviac deficitnou zložkou pre muníciu.

Schopnosť zabezpečiť si strategickú surovinu a nebyť závislý od nespoľahlivých geopolitických hráčov sa stáva politickým mainstreamom na celom svete.

Ukrajina to chápe ako málokto iný. Už druhý rok naša krajina uskutočňuje experiment s pestovaním vlastného bavlníka so zameraním na prachové výrobné reťazce. Do akej miery je to úspešné?

Článok bol pripravený na základe videomateriálu medzinárodnej analytickej komunity Resurgam.

Nie nová plodina pre Ukrajinu

Od 30. rokov 20. storočia boli pokusy pestovať bavlnu v priemyselnom meradle na juhu Ukrajiny. Takýto experiment však neuspel pre nepriaznivé klimatické podmienky a nízke výnosy.

Avšak v máji 2024 sa k pestovaniu bavlníka vrátili. Vláda už nezávislej Ukrajiny spustila experimentálny projekt na juhu krajiny. Či sa klíma stala priaznivejšou? Áno.

Dnes sa klimatické podmienky menia veľmi rýchlo. A ak hovoríme konkrétne o našom štáte, tak klimatické pásmo sa posunulo takmer o 100 kilometrov. Dnes je v Odeskej oblasti rovnaká klíma, aká bola predtým napríklad na Kryme. A klimatické zmeny sú pre pestovanie bavlníka práve pozitívne, vysvetľuje Alla Stojanova, predsedníčka OZ „Agrárnici Odesy“.

Klimatické zmeny sú obzvlášť viditeľné v južných oblastiach – Chersonskej, Mykolajivskej a najmä v južnej časti Odeskej oblasti v oblasti Pridunajska. To robí bavlník aktuálnou plodinou pre ukrajinských farmárov v týchto regiónoch.Pozemok na pestovanie bavlníka v Odeskej oblasti

Ako uvádza Vira Borovyk, doktorka poľnohospodárskych vied, bavlník je veľmi perspektívnou plodinou, a to najmä preto, že ho možno pestovať na nezavlažovaných pôdach a na územiach znečistených vojnovými operáciami. Tým viac, že bavlník sa pestuje ako monokultúra a neznižuje výnosnosť v prípade jeho pestovania až štyri roky na jednom mieste.

Agronomické špecifiká

Bavlník je náročná plodina: vyžaduje agronomickú presnosť, priaznivú klímu a pripravenosť hrať dlhú hru. Nie je to len šanca – je to aj riziko. Pretože vojna je nablízku. Závlahy sú zničené. Trhy sa ešte len formujú.

Momentálne sme na začiatku: testujeme odrody, prispôsobujeme technológie, hľadáme špecializovanú techniku, skúmame požiadavky na teplotu, vlhkosť a pôdy. Pred nami je mnoho výziev.Pokúsna plocha s pestovaním bavlníka v Odeskej oblasti

Minulý rok sme uskutočnili testovanie; testovalo sa 5 odrôd. Tento rok – 6 odrôd. Po prvom roku sme mohli urobiť záver, že bavlník môže priniesť úrodu. Rôzne odrody pri rôznych spôsoboch pestovania, rôzne kombinácie ukázali, že potenciálne klíma minulého roka umožnila v závislosti od odrody zozbierať z jedného hektára od 1,5 do 3 ton surového bavlníka, uvádza Serhij Meľnyk, riaditeľ Ukrajinského inštitútu expertízy odrôd rastlín.

Podľa Meľnyka je takáto úroda bavlníka optimálnou normou, ktorá ukazuje, že ho možno pestovať v podmienkach ukrajinskej klímy.

Samozrejme, jeden rok je netypický, testovanie treba vykonávať minimálne tri roky, a ešte lepšie päť rokov. Vtedy sú aj menšie riziká. Ale my toľko času nemáme, aby sme sa mohli dlho rozbiehať.

Ešte nedozretý bavlník

Olha Trofimceva, vedúca pre oblasť poľnohospodárstva a biodiverzity v Ukraine Facility Platform, tvrdí, že na rozšírenie malého pilotného projektu pestovania bavlníka na skutočne komerčné plochy farmári potrebujú ekonomické stimuly.

„Keď hovoríme o akejkoľvek plodine – či už je to bavlna, alebo povedzme zelenina, alebo nejaké bobule –, musíme sa okamžite pozerať na celý reťazec od výrobcu až po konečného spotrebiteľa. To znamená, že musíme rozumieť, kde sa táto plodina, tento produkt bude využívať. Či je preň na jednej strane vnútorný dopyt a domáci trh, alebo či je preň možnosť exportu,“ uvádza Trofimceva.

Serhij Meľnyk je presvedčený, že ak sa bavlník stane ekonomicky výhodným, všetci sa mu budú venovať.

Pred dvadsiatimi rokmi sa nikto nechcel zaoberať repkou. A keď vznikol dopyt po nej – ako po oleji s vysokou teplotnou odolnosťou, po bionaftu, po šrot, po iné produkty –, trh okamžite ožil a všetci sa začali tejto plodine venovať.

Spomína, že kedysi bolo možné z jedného hektára získať maximálne tonu repky, zatiaľ čo dnes je to až štyri tony.

Podpora štátu

Pestovanie bavlny je určitým rizikom, ktoré na seba berú farmári, keďže sa zaoberajú exotickou plodinou. Farmár by v tomto procese nemal zostať sám. Aby sa nová plodina udomácnila, sú potrebné komplexné podporné programy a predovšetkým jasné chápanie toho, kam túto surovinu predávať. Bez vybudovaných trhov a spracovania to zostane len na úrovni experimentu.

Tento rok bolo približne 20 podnikov, ktoré prejavili záujem zasiať a pestovať bavlnu. V akej miere sa im to podarilo, uvidíme o niekoľko týždňov. V súčasnosti môžu poľnohospodári, ktorí majú možnosť zasadiť bavlnu, získať od štátu kompenzáciu vo výške 10-tisíc hrivien na hektár, čo predstavuje približne polovicu nákladov.

Tento rok sme, žiaľ, trochu meškali s prijatím štátnej pomoci, ale bola schválená. Stalo sa to 29. apríla a dnes poľnohospodári, ktorí majú možnosť siať, môžu získať okolo 10-tisíc hrivien na hektár. Je to kompenzácia od štátu.

Na budúci rok budeme určite presadzovať podporu pre tých poľnohospodárov, ktorí budú pestovať bavlník. A myslím si, že tú podporu 10-tisíc na hektár zachováme, – povedal poslanec parlamentu Stepan Černiavskyj, ktorý je jedným z aktívnych nositeľov tejto myšlienky v parlamente.

Jedným z hlavných problémov pri masovom pestovaní bavlníka je nedostatok špecializovaných kombajnov. Cena takých použitých kombajnov je približne 250-tisíc dolárov.

Specialised combine harvester for harvesting cotton. Source: TRADEFarmMachinery

Ako uvádza Alla Stojanova, minulý rok zbierali bavlnu ručne, pretože plochy boli malé.

Tento rok možno aj tri hektáre zozbierať ručne. To nebude problém. Ale na budúci rok, ak prejdeme na priemyselné plochy, už budeme potrebovať špecializovanú techniku – určité kombajny na zber bavlníka.

Dnes rokujeme so spoločnosťami, výrobcami, ktorí vyrábajú takúto techniku. Hovorila som napríklad so zástupcami spoločnosti John Deere. Oni také kombajny majú, už sme si ich pozerali, budú nám vyhovovať. Povedali, že ak prejdeme na priemyselnú úroveň, budú pripravení nás nimi vybaviť, – vysvetľuje Stojanova.

Je zrejmé, že ukrajinská bavlna môže nájsť svoj trh aj na Ukrajine. Vtedy však bude potrebné formovať príslušnú politiku v agropotravinárskom sektore, ktorá sa nebude týkať len pestovania bavlny. Aby sa nestalo, že sa vypestuje napríklad 30-tisíc hektárov bavlníka a nastanú problémy s odbytom pre nevyriešené otázky, napríklad ohľadom využitia tejto bavlny na vojenské účely alebo aj jej spracovania.

Potreby Ukrajiny – 10-tisíc ton celulózy ročne

Podľa Stepana Černiavského ročná potreba obranného sektora Ukrajiny na celulózu na výrobu pušného prachu predstavuje 10-tisíc ton. Na zabezpečenie týchto objemov je potrebné zasiať bavlník na ploche približne 30-tisíc hektárov.

V prvej etape plánujeme, že budúci rok dosiahneme približne 20-tisíc hektárov. To sú naše výpočty. Objaví sa už primárne spracovanie. Myslím si, že samotná výroba pušného prachu bude u našich európskych partnerov. Ale primárne spracovanie bude u nás na Ukrajine, – povedal Stepan Černiavskyj.

Zožatá úroda bavlníka

Oľha Trofimceva uvádza, že spracovanie bavlny sa pravdepodobne bude realizovať aj hlbšie na Ukrajine – bližšie k západnej hranici. Podľa nej bude plocha území s bavlnou na Ukrajine dokonca väčšia – niekde medzi 50 000 – 70 000 hektárov. Ale je nevyhnutné, aby boli zabezpečené odbytové trhy.

Pre nás je podľa mňa v prvom rade kľúčový trh Európskej únie, – hovorí Trofimceva.

Treba chápať, že keď sa na Ukrajine budujú spracovateľské kapacity, tak výroba a všetky najmodernejšie technológie budú sústredené na Ukrajine, pretože všetko sa bude robiť od nuly. Najnovšie zariadenia a nové technológie urobia ukrajinskú výrobu konkurencieschopnejšou z hľadiska kvality, nákladov a aj zabezpečenia ďalších trhov.

Alla Stojanova uvádza, že na potreby Ukrajiny bude treba 20-tisíc hektárov.

Ak sa zapoja susedné regióny: Mykolajiv, Cherson, Záporožie a dokonca aj Vinnycja, tak môžeme zabezpečiť seba aj Európu.

Výhody ukrajinskej bavlny na trhu

To, čo je pre nás normou – výroba bez nútenej či detskej práce – sa čoraz častejšie stáva výhodou na medzinárodnom trhu. Kým časť bavlnených produktov z autoritárskych krajín podlieha obmedzeniam, Ukrajina môže ponúknuť etickú a transparentnú alternatívu.

No táto šanca nie je neobmedzená. Treba nielen rozvíjať výrobu, ale aj pozorne sledovať trhy. Pretože aj krajiny, ktoré deklarujú dodržiavanie ľudských práv, niekedy zatvárajú oči nad pôvodom surovín. A tu je dôležitá úloha diplomacie – odkomunikovať, že ukrajinská bavlna spĺňa nielen kvalitatívne štandardy, ale aj princípy poctivosti.

Ruslan Mjatiev, redaktor Turkmen.news, uvádza:

Veľký problém turkménskej bavlny je, že sa najčastejšie zbiera s použitím donútenia. Je to prax z čias Sovietskeho zväzu, keď úradníkov rôznej úrovne od konca augusta do polovice decembra posielali zbierať bavlnu. Táto prax existuje dodnes s jediným rozdielom, že školákov už nenútia, ale posielajú rozpočtových zamestnancov.

Počas posledných desiatich rokov majú ľudia v Turkménsku možnosť voľby: buď ísť zbierať bavlnu sami, alebo zaplatiť peniaze za námezdného robotníka. „To sa tiež považuje za nútenú prácu. Ľudia sú totiž zo svojho vlastného vrecka nútení platiť cudziu prácu,“ – uviedol.

School teachers and kindergarten teachers bring cotton to be weighed, Turkmenistan, 2022. Photo: Turkmen.News

Preto mnoho západných krajín od roku 2018 oficiálne zaviedlo zákaz dovozu turkménskej bavlny alebo textilu vyrobeného z turkménskej bavlny.

Dnes viac ako 140 svetových značiek, vrátane Nike, Adidas a ďalších veľkých značiek, verejne odmietlo spolupracovať s Turkménskom. Ak teda vedia, že surovina pochádza z tejto krajiny, nebudú s týmto dodávateľom pracovať. Turkménsko má teraz veľmi málo možností predávať svoj textilný tovar či surovú bavlnu, – uvádza Mjatiev.

Na svetových trhoch sa odohráva tvrdý boj. Bavlna je strategická surovina tak pre obranný, ako aj pre ľahký priemysel.

Denník Financial Times písal, že poprední výrobcovia zbraní, najmä švédska Saab a nemecký Rheinmetall, upozornili, že Európa je nadmerne závislá od bavlneného vlákna z Číny, na ktorú pripadá takmer polovica svetového obchodu. Najväčšími dovozcami materiálu sú Nemecko, Švédsko a Belgicko.

Podľa USDA Foreign Agricultural Service v poľnohospodárskom marketingovom roku 2024/2025 svetová produkcia bavlny predstavovala 119,9 milióna bavlnených balíkov (štatistika tradične určuje váhu bavlneného balíka na 480 libier, čo je približne 218 kg).

Lídrom je Čína, ktorá vyprodukovala 32 miliónov bavlnených balíkov, čo predstavuje 27 % svetovej produkcie bavlny. Na druhom mieste je India s 24 miliónmi bavlnených balíkov (20 %). Ďalej nasledujú Brazília – 17 miliónov (14 %), USA – 14,4 milióna (12 %), Austrália – 5,6 milióna (5 %), Pakistan – 5 miliónov (4 %), Turecko – 3,95 milióna (3 %), Uzbekistan – 3 milióny (3 %), Argentína – 1,3 milióna (1 %), Benin – 1,26 milióna (1 %).

Európska únia je na 11. mieste s produkciou 1,24 milióna bavlnených balíkov (1 % svetovej produkcie).

Popredné krajiny – producenti bavlny na svete v roku 2024/2025 (v 480-librových balíkoch, 480 lb. Bales). Zdroj: USDA Foreign Agricultural Service

Ak sa pozrieme na štruktúru trhu EÚ s bavlnou dnes, 45 % bavlny na trh EÚ dodávajú samotné krajiny Európskej únie. V prvom rade Grécko, Španielsko, Bulharsko. To znamená, že juh Európy už pestuje bavlnu. Ale 55 % tohto dopytu na trhu EÚ sa pokrýva dovozom z tretích krajín, pričom týmito dodávateľmi sú ázijské krajiny. A predovšetkým najväčší podiel na dodávkach bavlny do EÚ má Turecko, – vysvetľuje Oľha Trofimceva.

Ukrajinská bavlna sa môže stať prvkom bezpečnosti Európy. Treba systematicky na diplomatickej úrovni ukazovať a komunikovať, že na miskách váh stojí otázka kolektívnej bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok strategickej suroviny, nevyhnutnej pre obranu.