Reform UK. Prečo je táto strana taká populárna a aký je jej postoj k Ukrajine?

Photo: AFP

Ako teda strana Reform UK získala takú prudkú podporu, čo ponúka svojim voličom, či má ako pravicovo-populistická strana naozaj väzby na Rusko a ako by sa v prípade príchodu k moci mohla stavať k podpore Ukrajiny?

História strany a jej ideológia

Svoju politickú činnosť strana Reform UK začala ako strana Brexit, založená koncom roka 2018. Jej vznik pripadol na obdobie ostrých debát o členstve Veľkej Británie v EÚ a celkovej nespokojnosti verejnosti s členstvom ich krajiny v únii, v ktorej nevideli veľký prínos pre rozvoj a geopolitický význam svojho štátu. Stranu Brexit založila britská politička-nacionalistka Catherine Ann Blaiklock, ktorá na poste predsedníčky zotrvala len dva mesiace.

Po nej prevzal vedenie strany Brexit spoluzakladateľ Nigel Farage – známy britský euroskeptik, ktorý predtým viedol vlastnú pravicovo-populistickú Stranu nezávislosti Spojeného kráľovstva (United Kingdom Independence Party, UKIP) a zohral dôležitú úlohu v kampani za referendum o vystúpení Británie z EÚ v roku 2016. Zvláštnosťou UKIP bolo, že jej predstavitelia presadzovali „Brexit bez dohody“ (Clean Brexit). To znamenalo, že odchod Británie z EÚ bez akejkoľvek dohody automaticky ukončí všetky predchádzajúce dohody medzi EÚ a Britániou týkajúce sa obchodu, pohybu osôb, služieb a podobne – teda zbaví Spojené kráľovstvo akýchkoľvek záväzkov voči EÚ.

Po vystúpení Veľkej Británie z EÚ, čo bolo hlavným cieľom strany Brexit, sa jej členovia rozhodli rozšíriť svoj politický program a požiadavky na oponentov a pristúpili k rebrandingu. V rokoch 2020 – 2021 strana zmenila svoj názov na Reform UK a rozšírila aj svoju ideológiu s kľúčovými požiadavkami:

• boj proti nelegálnej migrácii do krajiny;

• zníženie vládnych výdavkov, byrokracie a daní;

• úplná obnova politického systému v prospech decentralizácie (s heslami radikálneho antiestablišmentu), zavedenia pomerného volebného systému a písanej ústavy;

• ekonomická deregulácia;

• posilnenie národnej identity a spoločenskej súdržnosti (pri zachovaní ochrany individuálnych práv);

• obmedzenie environmentálnych regulácií a pod.

V roku 2021 Farage odstúpil z postu predsedu strany a odovzdal vedenie podnikateľovi, europoslancovi a osobnému známemu Richardovi Tysovi. Pod jeho vedením strana rozšírila svoju mediálnu viditeľnosť a príťažlivosť, nominovala svojich kandidátov nielen v Anglicku, ale aj v Škótsku a Walese. Práve v tomto období dosiahla Reform UK vysokú rozpoznateľnosť a organizačnú prítomnosť vo viacerých mestách krajiny.

V roku 2024, na pozadí spoločenskej nespokojnosti s Konzervatívnou stranou a politickej stagnácie, sa Nigel Farage vrátil na post predsedu Reform UK. V tom istom roku počas volieb získala jeho strana päť kresiel v parlamente, čo bol pre ňu prielomový úspech a zároveň výzva pre celý tradičný politický systém Británie. Hoci v týchto voľbách zvíťazila tradičná Labouristická strana na čele s Kirom Starmerom, posledné prieskumy ukazujú rýchly pokles jej preferencií, čo prináša ďalší nárast popularity Reform UK a samotného Faragea.

Či je to hrozba alebo nie, si rozoberieme neskôr. Pre nás je zatiaľ dôležitá analýza toho, vďaka čomu táto populistická strana tak prudko narástla a či nemá väzby na ruské politické záujmy, čo by tiež mohlo zohrávať úlohu v tomto procese.

Vplyv spoločensko-politických hnutí na popularitu strany

Úspech strany by sa dal pripísať bežným volebným procesom, keď stará strana voličov čoraz viac nudí a sklamáva, a preto chcú hlasovať za novšie politické subjekty. Avšak dôvody tohto obratu britskej spoločnosti siahajú oveľa hlbšie než len po novotu strany Reform UK v porovnaní so starými stranami konzervatívcov a labouristov.

Pozrime sa na výsledky sociologického prieskumu výskumného centra YouGov, ktoré boli zverejnené 24. júna 2025. Podľa nich (na otázku, keby sa voľby konali práve teraz, za ktorú stranu by ste hlasovali) má strana Reform UK najväčšiu popularitu medzi mužmi (31 %), ľuďmi v strednom a vyššom veku (40–49 rokov – 26 %; 60–69 rokov – 37 %), osobami s nižším vzdelaním (43 %), príslušníkmi nižšieho sociálneho a ekonomického statusu (C2DE – 35 %) alebo s príjmom pod 20 000 libier (32 %) a medzi ľuďmi, ktorí venujú málo pozornosti politickému životu krajiny (34 %). Z toho vychádza „portrét voliča Reform UK“ – starší alebo dôchodkový človek s nízkym ekonomickým postavením, bez vysokoškolského vzdelania a s nízkym záujmom o vnútropolitické procesy. Tento obraz už sám osebe veľa napovedá o politických preferenciách týchto Britov, ale pre úplný záver sa treba obrátiť na ďalší prieskum od YouGov, ktorého výsledky boli zverejnené 28. januára 2025, keď už boli zaznamenané vysoké ukazovatele podpory Reform UK.

Na otázku „Kto zvažuje možnosť hlasovania za Reform UK“ odpovedalo kladne 24 % Britov. Väčšinu z týchto ľudí tvorili konzervatívci (33 %). Zaujímavé je, že dlhé roky boli hlavnou voličskou základňou konzervatívcov starší a vlastenecky naladení ľudia, ktorých je mnoho aj medzi voličmi Reform UK. Na otázku tejto skupine, čo ich na Reform UK najviac priťahuje, odpovede najčastejšie zneli: výrazná odlišnosť od Konzervatívnej a Labouristickej strany (19 %), politika voči migrantom (18 %), osobitný prístup k politike (11 %), ako aj politické hodnoty, čestnosť, otvorenosť a snaha presadzovať záujmy Británie vo svete. Zaujímavým zistením je, že medzi dôvodmi podpory strany nebola dominantná osoba Nigela Faragea a jeho líderstvo (len 4 %), čo môže naznačovať, že popularita medzi voličmi Reform UK vychádza skôr z hodnôt, programu a navrhovaných prístupov, než z osobnosti lídra.

Výhoda Reform UK oproti tradičným britským stranám je teda výsledkom hlbokých politických, spoločenských a ekonomických zmien v Európe, ktoré sprevádzala ľavicovo-liberálna politická paradigma. Pre ňu bola charakteristická multikulturalita (masové prijímanie migrantov z krajín tzv. „tretieho sveta“), pozitívna diskriminácia s rôznymi pohlavnými, genderovými a etnickými kvótami a tzv. „zelená agenda“, ktorá napokon viedla k rozsiahlym ekologickým obmedzeniam pre priemyselnú výrobu.

V dôsledku ekonomickej stagnácie a spoločenského napätia sa Konzervatívna aj Labouristická strana stali neatraktívnymi. Najmä tradičný elektorát Konzervatívnej strany bol výrazne sklamaný jej činnosťou v období rokov 2010 až 2024 (keď boli konzervatívci pri moci). Významná časť konzervatívnych voličov (najmä starší a vlastenecky orientovaní) prešla k podpore pravicovo-populistickej a antiestablišmentovej strany Reform UK, ktorá spochybnila prežitú a nestabilnú ľavicovo-liberálnu politickú paradigmu.

Väzby s Ruskom

Pri analýze dôvodov rastúcej popularity krajne pravicových strán v Európe nemožno obísť tému ich prepojení s ruskými osobami a zdrojmi príjmov. To isté platí aj pre britskú stranu Reform UK, pri ktorej síce nebolo dokázané priame zapojenie predsedu Nigela Faragea alebo iných významných členov do spolupráce s Ruskom, no existuje množstvo dôkazov o väzbách jej donorov (či už firiem, alebo jednotlivcov) na krajinu-agresora.

Podľa zdrojov denníka The New York Times je jedným z veľkých donorov Reform UK, ktorý bol obviňovaný z väzieb na Rusko, letecká a kozmická spoločnosť HR Smith Group. Podľa dokumentov táto spoločnosť (konkrétne jej dcérska firma Techtest) predávala v rokoch 2023–2024 vysielače, vybavenie pilotných kabín, antény a ďalšie citlivé technológie v hodnote takmer 2 mil. USD indickej štátnej spoločnosti Hindustan Aeronautics, ktorá je najväčším obchodným partnerom ruského štátneho exportéra zbraní „Rosoboronexport“. Hindustan Aeronautics bola v oficiálnych záznamoch uvedená ako dodávateľ zbraní pre ruskú armádu, no nebola pod sankciami. HR Smith tvrdila, že jej predaje boli legálne a že vybavenie bolo určené pre indickú pátraciu a záchrannú sieť, zatiaľ čo Hindustan Aeronautics odmietla akékoľvek obvinenia z dodávok komponentov Rusku.

Ďalšími príkladmi väzieb donorov Reform UK na Rusko sú jednotlivci – milionári či miliardári, ktorí majú majetky v Rusku alebo boli zapojení do ruských offshorových schém či mali osobné kontakty s ruskými oligarchami. Spomínajú sa osoby ako investor David Lilley, ktorý do roku 2022 vlastnil tisíchektárové poľnohospodárske pozemky v Stavropoľskom kraji; Chris Harborne (alebo Chakrit Sakunkrit), ktorý figuroval v Panamských dokumentoch ako osoba spojená s offshorovými schémami a ruskými oligarchami a pomáhal kryptomenovému operátorovi Tether obchádzať bankové obmedzenia zo strany USA (Tether bol pritom kritizovaný za možné väzby na pranie špinavých peňazí vrátane prostriedkov z Ruska). Ale aj menej zjavné, no významné osoby ako veľký donor Reform UK Jeremy Hosking, ktorý okrem tejto strany financoval aj krajne pravicové zoskupenie Leave.EU. To bolo podrobené dôkladným preverovaniam pre možné väzby na súkromnú firmu na strategickú komunikáciu Cambridge Analytica, ktorá bola taktiež obviňovaná z kontaktov s Ruskom.

Z toho všetkého je zrejmé nielen to, že tieto fakty korešpondujú s proruskými vyjadreniami Nigela Faragea a jeho opakovanými vystúpeniami v médiu Russia Today (šíriacom ruskú propagandu a diskreditujúcom Ukrajinu v zahraničí), ale aj to, komu v skutočnosti rast popularity takýchto pravicovo-populistických strán v Európe prospieva. V prvom rade je to Rusko, ktoré prostredníctvom financovania a ovládania týchto strán usiluje o oslabenie vnútorných inštitúcií v európskych krajinách, rozbitie tradičných politických systémov a zasievanie chaosu, nestability a napätia v spoločnostiach – s cieľom podkopať podporu Ukrajiny vo vojne. Takýto cieľ sa pritom výrazne zhoduje s antiestablišmentovou rétorikou Reform UK, ktorá otvorene deklaruje snahu zmeniť stabilný dvojstranícky systém na model, ktorý jej viac vyhovuje.

Postoj k Ukrajine

Je zrejmé, že na pozadí proruských vyjadrení z úst Nigela Faragea zaznievali aj veľmi skeptické vyhlásenia voči Ukrajine, ktoré sa týkali predovšetkým neochoty poskytovať jej diaľkové rakety, snahy prinútiť Ukrajinu k dialógu s RF a tvrdení, že Západ vyprovokoval Rusko k invázii na Ukrajinu. Jeho postoj a názory na Ukrajinu sa však výrazne zmenili, čo si zaslúži podrobnejšiu analýzu.

To sa týka Farageovho vyhlásenia z 13. februára 2025, v ktorom hovoril o potrebe vstupu Ukrajiny do NATO a o dlhodobej spolupráci medzi týmito dvomi stranami. Následne, 20. februára, zaznelo nové vyhlásenie, v ktorom Farage zdôraznil, že Zelenskyj nie je diktátor a že k výrokom Trumpa „treba pristupovať vážne“. Dôvody, prečo sa v tomto prípade Farage postavil na stranu Ukrajiny, môžu byť komplexné, a preto sa treba pozrieť na to, čo týmto vyhláseniam predchádzalo.

Faktom je, že okrem možných väzieb na Rusko má Reform UK úzke kontakty s trumpistickým krídlom Republikánskej strany a Farage osobne sympatizuje s Trumpom ako ideologickým a hodnotovým partnerom. Hlavným dôvodom, prečo sa Farageova pozícia odklonila od postoja republikánskych trumpistov, je však s najväčšou pravdepodobnosťou zásah Elona Muska do vnútorných záležitostí Spojeného kráľovstva. Dňa 6. januára 2025 Musk vo svojom príspevku na sociálnej sieti X vyzval lídra Reform UK Faragea, aby odstúpil z čela strany a uvolnil miesto „potrebnejšej osobe“. Pravdepodobne to mohlo súvisieť s konfliktom medzi Muskom a Farageom okolo uväzneného ultrapravicového aktivistu Tommyho Robinsona, kde Musk podporil jeho prepustenie, zatiaľ čo Farage sa od neho dištancoval pre jeho radikalizmus. Tento krok mohol byť istým „spúšťačom“, ktorý podnietil Faragea k tomu, aby išiel do protiútoku a z pohľadu pragmatizmu a cynizmu sa postavil na stranu Ukrajiny, ba dokonca podporil jej vstup do NATO. Tým mohol zároveň vyslať odkaz Trumpovej administratíve o „potrebe kontroly prezidenta nad ultrapravicovými republikánmi/táborom MAGA, aby sa nezasahovalo do vnútorných politických procesov“. Podpora Ukrajiny je v tomto prípade čisto pragmatickým pokusom zachovať si vlastný status pred príliš radikálnou pravicou a neoprávneným zasahovaním svojich kľúčových partnerov – trumpistov. K takýmto faktorom možno zaradiť aj menšie príklady, ako napríklad vyhlásenie ministra obrany USA Petea Hegsetha, že jeho krajina už nebude uprednostňovať európsku a ukrajinskú bezpečnosť, čo Farage mohol tiež vnímať ako neprimeraný krok zo strany svojich partnerov.

Dôležitým faktorom mohli byť aj volebné procesy vo Veľkej Británii a jednotná podpora Ukrajiny zo strany tradičných politických strán spolu s odsúdením krokov prezidenta Trumpa. Neochota zostať osamotený, aby následne nebol obvinený zo sympatií k Rusku, v čase, keď väčšina politikov a celkovo obyvateľstva krajiny podporuje pomoc Ukrajine v boji proti Rusku, mohla tiež zohrávať úlohu v zmene Farageovho postoja. Ten by to následne mohol využiť na odlákanie voličov od konzervatívcov a labouristov na svoju stranu počas nasledujúcich volieb.

Závery

Takmer každá pravicovo-populistická strana v Európe je skeptická alebo nepriateľská voči Ukrajine (z ideologických dôvodov a pre väzby na Rusko). V prípade, že by sa pravicoví populisti dostali k moci, vzťahy medzi Ukrajinou a týmito európskymi krajinami by sa výrazne skomplikovali, čo by ohrozovalo bezpečnosť Ukrajiny. To isté možno povedať aj o Reform UK na čele s Nigelom Farageom, ktorý má už teraz väčšiu popularitu než vládnuca Labouristická strana vedená Kirom Starmerom, a preto môže byť nástup reformistov k moci len otázkou času.

Pre Reform UK je však charakteristická jedna vlastnosť, ktorá ju odlišuje od „Alternatívy pre Nemecko“ či francúzskeho „Národného združenia“ – závislosť od politickej konjunktúry, čo ide práve v prospech Ukrajiny. Konzervatívci a labouristi si stále zachovávajú obrovský vplyv na pozitívny postoj Spojeného kráľovstva ako štátu voči Ukrajine. V prípade víťazstva reformistov sa podľa všetkých možných prognóz zloženie parlamentu prudko nezmení na „jednopartijný so stranou Reform UK na čele“ a pozície konzervatívcov a labouristov zostanú zachované. Takéto politické podmienky neumožnia Nigelovi Farageovi rozbiť celú tradičnú politickú štruktúru a zaviesť svoje poriadky tak rýchlo a radikálne, ako to sľuboval vo volebných kampaniach. Preto, ak je Farage naozaj otvoreným stúpencom Ruska, nepodarí sa mu to otvorene prejaviť kvôli volebnej súťaži, politickým podmienkam a verejnej mienke krajiny (ktorá je prevažne proukrajinská), a teda radikálne zmeniť smerovanie štátu.

V prípade, že by sa po nasledujúcich voľbách Reform UK dostala k moci, vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a Ukrajinou by sa mohli zhoršiť a byť chladnejšie. No vďaka vnútornému tlaku a samozrejme aj vonkajšiemu tlaku zo strany samotnej Ukrajiny a proukrajinských štátov by sa tieto vzťahy nestali kritickými a otvorene nepriateľskými a reformisti by museli – rovnako ako EÚ – pokračovať vo vojenskej podpore Ukrajiny a uplatňovať sankcie voči Rusku.

Analytický článok pripravil Matviy Sukhachov, komentátor britskej politiky, exkluzívne pre Resurgam.