Grahamova hra: Posilnia Spojené štáty sankcie proti Moskovii?

1. apríla senátori Lindsey Graham (republikán z Južnej Karolíny) a Richard Blumenthal (demokrat z Connecticutu) predstavili návrh zákona „Zákon o sankciách proti Rusku“ (Sanctioning Russia Act of 2025 – SRA2025).

Podľa Grahama návrh zákona obsahuje „drvivé (bone-breaking) sankcie“, ktoré majú zlomiť ruský vojnový mechanizmus, fungujúci na stovkách miliárd dolárov získaných z vývozu energetických surovín. Zaujímavým aspektom SRA2025 je zavedenie 500-percentných ciel na dovoz z krajín, ktoré nakupujú ruské ropné produkty a urán.

Momentálne tento návrh zákona podporuje približne 80 senátorov. Rovnako rastie podpora aj v Snemovni reprezentantov pre sprievodný návrh zákona, ktorého autorom je republikán Brian Fitzpatrick. Široká dvojstranná podpora naznačuje, že medzi zákonodarcami existuje silná vôľa prijať tvrdšie opatrenia voči Rusku.

Osud návrhu zákona však stále závisí od prezidenta Donalda Trumpa, ktorý, zdá sa, nechce zvyšovať sankčný tlak na Rusko – hoci tým často hrozí.

Ak je Trumpova pozícia jasná, motivácia senátora Grahama nie. Prečo politik, ktorý si vybudoval pevné vzťahy s Trumpom vďaka neustálym lichôtkam a prispôsobovaniu sa, presadzuje návrh zákona o sprísnení sankcií voči Rusku, ktoré prezident nepodporuje?

Senátor, ktorý koná výhradne vo vlastnom záujme

Stratégia senátora Grahama spočíva v tom, že na prvé miesto kladie senátora Grahama. Treba chápať jeho špecifickosť – strieda horlivú podporu Ukrajiny s odmietaním hlasovať za nové balíky pomoci pre Ukrajinu. Preto, aby sme pochopili, či je SRA2025 Grahamovým populizmom alebo reálnym nástrojom, treba zistiť, či v tom má osobný záujem.

Graham momentálne neprekračuje hranice konfliktu s Trumpom – čo je základným pravidlom prežitia v americkej politike. No presadzovanie návrhu zákona o sankciách v Senáte a už len zmienka o ňom v médiách predstavuje nepríjemný tlak na Trumpa. A ak by tento dokument prešiel hlasovaním a získal podporu viac ako 80 zo 100 senátorov, priamo by to zasiahlo Trumpa, ktorý nechce pritvrdzovať voči Putinovi.

Inými slovami, dráždenie Trumpa nezapadá do Grahamovej logiky správania – kde treba zostať priaznivo naklonený a vyhýbať sa témam, ktoré prezidenta iritujú.

Odpoveď na Grahamovo správanie možno tkvie v marcových udalostiach. Graham bude totiž v roku 2026 opäť kandidovať do Senátu, čo oficiálne oznámil na začiatku roka. A v marci získal verejnú podporu od Trumpa pre svoju opätovnú kandidatúru.

Práve po získaní tejto podpory – a tým eliminovaní konkurencie v rámci strany – Graham začal aktívne presadzovať návrh zákona o sankciách: od zháňania podpory v Senáte až po stretnutia v Európe (napríklad so šéfom francúzskej diplomacie).

Ako hypotézu na vysvetlenie Grahamovej aktivity možno uviesť: snaží sa získať post lídra republikánskej väčšiny v Senáte, alebo sa dokonca pripravuje na pokus o realizáciu svojho dávneho sna – uchádzať sa o prezidentský úrad v roku 2028. Graham sa o to pokúšal už v roku 2016, no vtedy ho zničil nedostatok finančnej podpory a Donald Trump.

V každom prípade, Graham sa musí po roku 2026 udržať v Senáte. To si prakticky zabezpečil v marci vďaka Trumpovej podpore. No druhou nevyhnutnou zložkou je finančné zázemie. Graham sa musí v Senáte stať „prvým medzi rovnými“, a preto musí urobiť niečo, čo ho odlíši.

Presadzovanie zákona o sprísnení sankcií voči Rusku mu umožňuje ukázať potenciálnym republikánskym investorom schopnosť zjednocovať senátorov okolo seba.

Tlačí Graham na Trumpa, alebo plní zadanie?

„Hanebné stiahnutie Ameriky z Afganistanu nielenže poškodilo našu povesť, ale vyprovokovalo agresiu po celom svete. Ak budú USA naďalej rozhodne viesť úsilie o ukončenie rusko-ukrajinskej vojny, situácia sa môže zmeniť. Pán Trump môže obnoviť našu reputáciu a ukončiť krviprelievanie. [...] Ako minulý týždeň povedal senátor Thune, ak bude Putin pokračovať v hrách, Senát zasiahne. Dúfam v to najlepšie, ale pokiaľ ide o banditu v Moskve, všetci musíme byť pripravení konať,“ – zdôraznil senátor Lindsey Graham vo svojej rubrike pre The Wall Street Journal koncom mája.

Takéto verejné vyjadrenia Grahama pre The Wall Street Journal sú zaujímavé v kontexte dvoch pravdepodobných scenárov toho, čo sa v skutočnosti deje:

1. Graham vyvíja tlak na Trumpa. Grahamova rubrika je formou tlaku na Trumpa, pretože spája tri nepríjemné aspekty pre bývalého prezidenta, ak sa nechystá reagovať na správanie Putina:

– poukazuje na paralelu s Afganistanom (jedna z hlavných tém, ktorú Trump využíva proti Bidenovi);

– kladie na Trumpa zodpovednosť za obnovenie medzinárodnej reputácie USA;

– označuje Putina za „zločinca“.

2. Alebo Grahamove kroky sú koordinované aspoň s časťou Bieleho domu – ako mediálna príprava na prípadné budúce zmeny v prístupe k Rusku.
Už minimálne dva roky Trump a jeho okolie z hnutia MAGA intenzívne kŕmia svojich voličov protiukrajinskou rétorikou a sľubmi, že Trump „okamžite“ ukončí vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou. Otvorene priznať chybu a zmeniť kurz politiky je pre nich takmer nemožné. Preto Grahamova aktivita môže slúžiť ako príprava pôdy pre zmenu politiky Trumpovej administratívy voči Rusku.

Pravdou však je, že podľa Wall Street Journal z 6. júna Biely dom v posledných týždňoch neoficiálne tlačil na Grahama, aby svoj návrh zákona o sankciách proti Rusku zmiernil.
Konkrétne predstavitelia Bieleho domu navrhujú do zákona SRA2025 zaradiť výnimky, ktoré by umožnili prezidentovi vybrať si, voči komu alebo čomu budú sankcie uplatnené. Ďalším spôsobom oslabenia návrhu zákona je nahradenie slova „shall“ (musí) výrazom „may“ (môže) v celom texte, čím sa odstráni záväznosť navrhovaných sankcií. Takýto zákon by stratil svoju silu – stal by sa bezzubým a v podstate zbytočným, keďže Trump už teraz môže sankcie uplatňovať podľa vlastného uváženia.

Graham verejne vyhlásil, že plánuje do návrhu zákona pridať aspoň niektoré zmeny – vrátane ustanovenia, ktoré umožní výnimky pre krajiny poskytujúce vojenskú alebo ekonomickú pomoc Ukrajine. Cieľom tohto dodatku je ochrániť európskych partnerov Ukrajiny pred 500-percentnými clami, keďže niektoré z nich stále dovážajú ruské energetické suroviny.

No podľa WSJ Graham verejne nepodporil tie zmeny, ktoré od neho žiada Trumpova administratíva.

Samotný Trump vyhlásil, že SRA2025 by nemal napredovať bez jeho výslovného súhlasu: „Čakajú, že ja rozhodnem, čo sa bude diať,“ povedal Trump a nazval Grahamov návrh zákona „tvrdým“.

Zachrániť Trumpovu colnú politiku?

Graham prostredníctvom vlastného legislatívneho návrhu zároveň navrhuje zachrániť Trumpovu colnú politiku, presnejšie – ochrániť túto politiku prostredníctvom Kongresu.

Napríklad 28. mája senát sudcov Federálneho súdu pre medzinárodný obchod USA označil clá, ktoré zaviedol prezident Trump, za nezákonné, konštatujúc, že prekročil svoje právomoci. Súd rozhodol, že zákon o medzinárodných mimoriadnych právomociach (IEPPA) z roku 1977, na ktorý sa Trump odvolával ako na základ pre zavedenie ciel, mu takéto právomoci neposkytuje.

Ako píše Wall Street Journal, za clá bežne nesie zodpovednosť Kongres, ale po celé desaťročia presúval veľké množstvo právomocí na prezidenta. V rozhodnutí súdu pre medzinárodný obchod sa uvádza, že delegovanie „neobmedzených colných právomocí“ Kongresom by znamenalo nezákonný prenos zákonodarnej moci na inú vetvu moci.

Už nasledujúci deň Federálny odvolací súd USA dočasne obnovil platnosť ciel, ktoré Trump zaviedol v apríli 2025, aby preskúmal, či má byť rozhodnutie nižšieho súdu pozastavené. A 10. júna odvolací súd umožnil prezidentovi Trumpovi ponechať v platnosti „najradikálnejšie clá“ – až do ukončenia súdneho procesu, v ktorom sa rozhoduje, či prezident neprekročil svoje právomoci. Prípad však stále nie je uzavretý, a preto Trumpova colná politika zostáva ohrozená.

Nástrojom na záchranu tejto colnej politiky môže byť legislatívny návrh Lindseyho Grahama, ktorý by po schválení Kongresom ochránil prezidentove clá – pretože ktorý súd sa postaví proti prezidentovi, ktorý sa opiera o zákon schválený Kongresom?

Jediné, čo Trumpa zdržuje, sú Putinove sľuby sprostredkovania a tlaku na Irán v kontexte uzatvorenia novej jadrovej dohody. Pravdou však je, že americko-iránske rokovania sú aktuálne na pokraji zlyhania. Ak Kremľu nevyjde komunikácia s Iránom v takej forme, akú si Trump želá, služby Moskvy nebudú potrebné. V takom prípade by Grahamov legislatívny návrh predsa len mohol mať šancu na schválenie.

Graham je populista, ale tento návrh zákona je jeho osobnou motiváciou, pretože ide o štart jeho predvolebnej kampane. Preto sa naplno angažuje a vymýšľa rôzne formáty na motivovanie Trumpa.