Slabosť Trumpa – závislosť amerického obranno-priemyselného komplexu od európskych objednávok

Getty Images

V USA totiž vznikla zaujímavá situácia: na jednej strane Trumpova administratíva prichádza s návrhmi na zníženie výdavkov na americký obranno-priemyselný komplex, na druhej strane však mnohé americké podniky investovali do rozšírenia výroby zbraní v očakávaní konkrétnych štátnych objednávok. Mnohé z týchto nových výrobných kapacít mali dosiahnuť plánovaný výkon v roku 2025 – prvej polovici roku 2026.

Trumpova administratíva tak bude čeliť situácii, keď americký obranno-priemyselný komplex dokončí rozšírenie, ktorého rozhodnutie padlo ešte počas Bidenovej administratívy, no výrobné kapacity nebudú plne využité pre nedostatok objednávok. Hlavnými odberateľmi totiž mali byť USA a Ukrajina pre potreby Ozbrojených síl Ukrajiny. Iná situácia nastáva pri drahých F-35, kde sú objednávky naplánované až do roku 2035, no iné je to pri spotrebnom materiáli, ako sú munícia, protitankové a protilietadlové raketové systémy, výstroj a ďalšie položky, ktoré si vyžadujú stabilné a hlavne rozsiahle každoročné kontrakty na udržanie výroby a návratnosť investícií.

Situáciu ešte viac komplikuje fakt, že obranný trh USA je koncentrovaný v 6–8 hlavných korporáciách, z ktorých väčšina momentálne neprežíva najlepšie obdobie.

Napríklad Trumpova politika a očakávania od politiky novej administratívy už spôsobili pokles akcií amerických obranných spoločností:

– Lockheed Martin: 423 USD za akciu. Za mesiac pokles o 16,4 % (-83 USD).
– Raytheon Technologies: 122,4 USD za akciu. Za mesiac pokles o 2,66 % (-3,34 USD).
– Northrop Grumman: 438,9 USD za akciu. Za mesiac pokles o 13 % (-65,55 USD).
– General Dynamics: 241,9 USD za akciu. Za mesiac pokles o 10,9 % (-29,7 USD).

Naopak, akcie európskych obranných spoločností lámu rekordy:

• Rheinmetall: 935 EUR za akciu. Za mesiac nárast o 34,9 % (+240 EUR).

• BAE Systems: 1339 GBP za akciu. Za mesiac nárast o 9,4 % (+115 GBP).

• Thales: 179 EUR za akciu. Za mesiac nárast o 19,6 % (+29,4 EUR).

• Airbus: 171,9 EUR za akciu. Za mesiac nárast o 5,2 % (+8,5 EUR).

Konzolidácia amerického vojensko-priemyselného komplexu je za normálnych okolností výhodou, no v tomto prípade predstavuje nevýhodu. Ak totiž dôjde k bankrotu alebo finančným problémom jedného z výrobcov, nevyhnutne to ovplyvní celý obranný sektor.

Situácia je teda nasledovná:

Ak Biely dom nie je ochotný – ako za čias Bidena – poskytovať financie na dodatočné objednávky pre americký vojensko-priemyselný komplex, jediným riešením je zvýšiť tieto objednávky zo zahraničia (Európa).

Zároveň však Biely dom uplatňuje toxickú politiku, keď na jednej strane obviňuje Európu z obrannej slabosti, no na druhej strane od nej požaduje, aby nakupovala predovšetkým od amerických výrobcov, pričom ju vydiera bezpečnostnými zárukami a úlohou USA v NATO.

Reakcia Maria Draghiho na americké výčitky ohľadom európskej slabosti je správna a výstižná:

„Áno, náš obranný potenciál je slabý, a hlavný dôvod je fragmentovaný a podfinancovaný vojensko-priemyselný komplex. Musíme to napraviť. Ale ak budeme investovať do amerických výrobcov, nebudeme môcť modernizovať a rozvíjať vlastný obranný priemysel.“

Preto viaceré európske krajiny presadzujú, aby sa podmienky využívania obranných dlhopisov jasne stanovili – a to tak, aby financovali výlučne spoločné výrobné projekty v EÚ, Spojenom kráľovstve, Nórsku a na Ukrajine.

Trumpovo vyhlásenie je teda formou nátlaku a očakávania, že Európa použije spoločné vypožičané finančné prostriedky na nákup amerických zbraní. Takýto prístup by však bol chybou. Obranný fond, ktorý sa má v Európe vytvoriť zo strategických dôvodov, by mal primárne financovať európsku výrobu zbraní a produkciu zbraní na Ukrajine, keďže tá je neoddeliteľnou súčasťou európskej bezpečnosti a celkových spoločných obranných kapacít Európy.