Peter Thiel. Ako môže Ukrajina ovplyvniť americké elity?

Americký miliardár Peter Thiel je okrem svojich mnohých spoločností a nezvyčajných ideologických presvedčení známy aj tým, že „vytvoril“ súčasného viceprezidenta USA J. D. Vancea, ktorému už prorokujú budúce prezidentstvo.

Ukrajina bude v budúcnosti potrebovať Spojené štáty ako spojenca. Na to si musí zabezpečiť priazeň amerických elít. Vplyv Petra Thiela na americkú politiku rastie. Ako si ho môže Ukrajina nakloniť na svoju stranu a má on sám o to záujem?

Ako Peter Thiel rozmýšľa?

Politické názory Petra Thiela sa môžu javiť súčasne čudné aj typické – záleží od uhla pohľadu. Často ho nazývajú konzervatívnym libertariánom. Samotné toto označenie už môže pôsobiť synkreticky, teda tak, že spája to, čo sa bežne spája ťažko. Okrem toho, že je otvorene homosexuálny, Peter Thiel tvrdo vystupuje proti woke-ideológii, gay-prideom a politike identity ako takej, pričom podporuje republikánske hodnoty. Keďže postava Petra Thiela je dosť netypická, pozrime sa podrobnejšie na korene jeho myšlienok.

Už počas štúdií Thiel založil konzervatívne noviny a preslávil sa libertariánskymi ideami. Pohŕdal nielen samotnou ideou štátu, ale aj ideou demokracie, ktorú považoval za skorumpovanú, byrokratickú formu útlaku talentovaných ľudí. V roku 2009 Thiel otvorene povedal: „Už viac neverím, že sloboda a demokracia sú zlučiteľné.“ Sloboda pre neho znamenala možnosť tvoriť niečo nové bez ohľadu na dogmy.

Postupne sa však jeho pohľady výrazne menili a začali sa napĺňať obdivom k „silným lídrom“, ktorí dokážu nastoliť poriadok a zaručiť slobodu. Čoraz častejšie sa obracia k potrebám Ameriky, k národným záujmom a k „nepriateľom“. Na konferencii v roku 2019 takýmito „nepriateľmi“ označil: Čínu, Google a univerzity. Čína podľa neho predstavuje prirodzeného technologického protivníka, spoločnosť Google je zradcom pre svoju spoluprácu s Čínou a Thiel navrhoval radikálne kroky voči nej, a univerzity sú nepriateľom pre „vírus kultúrneho marxizmu“ a študentské dlhy. Vo svojom prejave vo všeobecnosti presadzoval zvýšenie ciel, nútenie univerzít kompenzovať študentské dlhy a posilňovanie štátnej kontroly v mene národa. Tradičné libertariánske slová o znižovaní štátnych výdavkov či slobodnom trhu tam nezazneli. Takéto zmeny v ideológii odrážajú Thielov ideologický pesimizmus. Podľa neho západná civilizácia upadla do stagnácie a už sa neusiluje o veľké úspechy. Na riešenie toho je potrebný silný líder, ba až diktátor, ktorý dokáže vybudovať nový systém. Pre Thiela má štát cieľ – vidieť budúcnosť. A tou budúcnosťou sú preňho výlučne technológie.

Thiel obdivuje generáciu 50. rokov, ktorá si za ciele stavala technologický skok. Let na Mesiac, vesmír, technológie, ktoré menili svet – a tento proces aktívne podporoval štát. Pre Thiela je taký koncept ideálny. Štát je pre neho povinnosťou podporovať talentovaných ľudí a rozvíjať technológie – a to má byť záujmom celého národa. Mnohí sa snažia politické názory Thiela „zabaliť“ do jednotného systému, nazývajúc ho napríklad: techno-fašistom, techno-nacionalistom, technokratom-utilitaristom alebo stúpencom libertariánskej diktatúry. Bez ohľadu na rozdielne pomenovania takéhoto ideologického prístupu, dôležité je jedno: podstata Thielovej ideológie je pesimizmus ohľadom súčasnosti a utopizmus ohľadom budúcnosti. Pri tom také tradičné inštitúty, ako štát, si môžu dovoliť byť diktátorské či kruté, ale musia byť efektívne. Zato otázky identity sú podľa neho len faktorom, ktorý odvádza spoločnosť od skutočných problémov. „Keď som bol dieťaťom, veľké debaty sa viedli o tom, ako poraziť Sovietsky zväz. A my sme ho porazili. Teraz nám hovoria, že veľké debaty sa vedú o tom, kto akú toaletu používa,“ povedal Thiel.

Peter Thiel má zároveň alergiu na byrokraciu. Vo svojej knihe Zero to One už na 12. strane píše: „Byrokratické hierarchie sa pohybujú pomaly, zakorenené záujmy sa vyhýbajú riziku. V najviac dysfunkčných organizáciách sa imitácia práce – demonštrácia čulej činnosti – stáva lepšou stratégiou kariéry než samotná práca.“ A potom žartom dodáva: „Ak to opisuje vašu spoločnosť, mali by ste okamžite odísť.“ Neprijíma zdĺhavé, byrokratizované procesy a rýchlo o ne stráca záujem. Hlavnou témou jeho knihy je filozofia, že potrebuje prielom, nie dlhý pohyb – hoci aj správnym smerom. Radšej investuje do malých spoločností, kde sú rozhodnutia okamžité, než do veľkých korporácií. A tiež formuluje Thielov zákon: „Startup, ktorý je od začiatku nesprávne postavený, sa už nedá napraviť.“

Na Thiela malo vplyv niekoľko filozofov. Predovšetkým René Girard. Základná filozofická idea Girarda – „mimézis“. Ide o proces, keď ľudia kopírujú správanie a túžby jeden druhého, čím vzniká konkurencia a objavuje sa „obetný baránok“, a prekonať to dokáže iba výnimočný líder. Zjednodušene to znie takto: nekopíruj cudzie úspechy – vytváraj vlastné; nenasleduj náladu más – mysli samostatne; nehľadaj „obetného baránka“ – prinášaj nové idey.

Peter Thiel je aj stúpencom myšlienok Carla Schmitta a Friedricha Nietzscheho. Od prvého si vzal ideu silného lídra, ktorý dokáže rozhodovať, keď je demokracia paralyzovaná, a od druhého všeobecnú ideu „nadčloveka“, ktorý sa nepodriaďuje morálnym pravidlám davu, ale tvorí si vlastné hodnoty.

Týchto niekoľko filozofov má náklon k elitárstvu, ktoré Thielovi vyhovuje. Je presvedčený, že svet tvoria jednotliví géniovia, ktorí dostali talent od narodenia, a práve oni majú budovať štát a stáť v centre spoločnosti.

Pre Thiela je svet prázdnym pohárom, ktorý možno naplniť iba vďaka technologickému skoku a inováciám. Demokracia, „woke“- identity, byrokracia – to sú diery v pohári, cez ktoré unikajú zdroje. Jediná možnosť je „liať vodu pod tlakom“, teda vďaka silnému štátu.

Politické investície (jeho potenciálny vplyv na budúcnosť americkej politiky)

Keď pochopíme ideologický portrét Thiela, treba zistiť, koho podporoval v politike. A hoci sa to zdá celkom zjavné, diabol sa skrýva v detailoch. Peter Thiel je jedným z najväčších sponzorov kandidátov na rôznych úrovniach.

Už v roku 2016 Thiel prispel 1,25 milióna dolárov na kampaň Donalda Trumpa. Aktívne Trumpa podporoval a po jeho víťazstve sa stal poradcom a členom výkonného výboru v prezidentskom prechodnom tíme. Popri tom loboval za svoje záujmy a vplýval na personálne rozhodnutia. Jeho spolupracovníci sa dostávali na dôležité pozície a pomáhali formovať politiku FDA (federálny úrad pre kontrolu kvality liekov, potravín a pod.), NSC (poradný orgán pre otázky národnej bezpečnosti), pracovali na ministerstve obrany aj financií. V podstate Thiel vytvoril istú tieňovú sieť vplyvu. Podľa portálu Politico ho dokonca žartom nazývali „tieňovým prezidentom“. Bol to prvý veľký krok miliardára k vplyvu na politiku. Neskôr sa cesty Thiela a Trumpa rozišli pre ideologické rozdiely.

Peter Thiel začal financovať mladú generáciu, do ktorej investoval peniaze aj myšlienky. Tak sa začal projekt Vance–Masters. Thiel v roku 2017 prijal J. D. Vancea do svojho investičného fondu a neskôr financoval vznik Narya Capital v Ohiu, ktorej spoluzakladateľom bol Vance. Táto firma sa stala súčasťou veľkej kampane na „rozbeh“ Vancea pred jeho politickou kariérou. Blake Masters bol dlhoročným Thielovým spolupracovníkom, ktorého tiež pripravoval na politiku. V roku 2022 sa obaja chystali na voľby do Senátu: Vance v Ohiu a Masters v Arizone. Thiel urobil neuveriteľné finančné príspevky – 13,5 milióna pre Protect Ohio Values pre Vancea a 10 miliónov pre Saving Arizona PAC pre Mastersa. Takéto obrovské financovanie okamžite urobilo z Vancea a Mastersa vážnych kandidátov, hoci nemali politické skúsenosti.

J. D. Vance v roku 2022 v Ohiu zvíťazil a stal sa senátorom. A čo je veľmi dôležité – krátko predtým Thiel sprostredkoval jeho osobné stretnutie s Trumpom. V podstate miliardár zariadil, že politici, ktorí predtým spolu konfliktovali, si našli k sebe cestu. Netrvalo dlho a Vance sa stal jedným z hlavných kandidátov na funkciu viceprezidenta.

Blake Masters sa zapísal do povedomia kritikou Číny, monopolov, „liberálneho establišmentu“ a „skorumpovaných elít“. Do veľkej miery artikuloval Thielove názory, no vo voľbách prehral so súčasným demokratickým senátorom.

Okrem toho miliardár pomáhal aj iným politikom, napríklad Joshovi Hawleymu počas kampane na generálneho prokurátora štátu Missouri v roku 2016 a do Senátu v roku 2018, Harriet Hagemanovej v roku 2022 a ďalším, hoci podpora tam nebola až taká rozsiahla.

Priame financovanie politických kampaní nie je jediná činnosť miliardára. V skutočnosti je jeho sieť vplyvu oveľa širšia. Kľúčovou inštitúciou je Thiel Foundation, ktorá udeľuje štipendiá talentom, čo sa vzdali štúdia v prospech startupov. Nadácia sa všeobecne venuje vzdelávacím a netypickým projektom, pričom jej absolventi sa neskôr niekedy stávajú politickými spojencami. Thiel financuje Claremont Institute, jeden z konzervatívnych think-tankov. Sám je pravidelným rečníkom na NatCon (National Conservatism), ktorú organizuje Edmund Burke Foundation, do ktorej rozvoja Thiel takisto investoval. V rôznych rokoch tam vystupoval spolu s Vanceom, Hawleym, Mastersom, pričom spoločne diskutovali o stratégii. Financoval aj projekty Federalist Society, združenia konzervatívnych právnikov, a prostredníctvom Leonarda Lea podporoval konzervatívnych sudcov. Uvádza sa, že podporoval sieť organizácie, ktorá umožnila Trumpovi vymenovať rekordný počet sudcov. Zaujímavé je, že hoci Thiel oficiálne nie je donorom Project 2025, má hlboké väzby na organizácie a ľudí, ktorí tento projekt vytvorili. Project 2025 je v podstate „ťahák“ pre republikánskeho prezidenta – hotový plán krokov, databáza kádrov, ideologický rámec, teda všetko, čo má prezident urobiť čo najrýchlejšie a najefektívnejšie.

Treba dodať aj Palantir Technologies – firmu, ktorá sa venuje analýze veľkých databáz a ktorej spoluzakladateľom je Thiel. Spoločnosť aktívne spolupracuje s vládou USA, poskytuje platformy pre rozviedku, pohraničnú kontrolu a pod. Za Trumpovho prezidentovania získala kontrakty a implementovala svoje systémy, čiastočne vďaka Thielovmu lobizmu v prechodnom období. Tu sa spájajú ideologicko-technokratické a komerčné myšlienky. Firma nielenže prináša zisk, ale aj posilňuje štátny aparát vďaka zberu a spracovaniu veľkých objemov dát, kde je Palantir kľúčovým hráčom.

Thiel aktívne financuje mediálne projekty. Podieľal sa na financovaní súdnej žaloby Hulka Hogana proti bulváru Gawker, čo v roku 2016 viedlo k bankrotu tohto vydavateľstva. Dá sa v tom vidieť Thielova pomsta liberálnej tlači, ktorá ho kritizovala. Ešte významnejšie je, že investoval do platformy Rumble (alternatíva k YouTube, populárna v ultrapravicových kruhoch) a nepriamo prispel k rozvoju Substacku, kam prešli nezávislí novinári a komentátori pravicového smerovania.

V roku 2023 nastali v Thielovej rétorike určité zmeny. Oznámil odchod od aktívneho financovania politiky a priznal sklamanie z Trumpa. „Všetko sa ukázalo byť ešte šialenejšie a nebezpečnejšie, než som si myslel,“ zhrnul Thiel. V roku 2024 sa priznal, že mu Trump osobne volal a žiadal 10 miliónov na kampaň, no Thiel odmietol. Podľa jeho slov potom Trump nazval Thiela „sk*rveným hajzlom“ (fucking scumbag) v rozhovore s Mastersom. Tieto vyjadrenia jasne ukázali roztržku medzi Trumpom a Thielom.

Thielova sieť vplyvu je naozaj pôsobivá. Je ťažké ju vyčísliť finančne, ale reálna hodnota celej siete môže presahovať viac než 100 miliónov dolárov len za posledných 5–6 rokov. A pritom celá sieť – ako Palantir, venture fondy, firmy, platformy – je nastavená na dlhodobé investície v politickom aj komerčnom zmysle. Napriek istému ústupu od priameho financovania a konfliktu s Trumpom zostáva Peter Thiel v USA ideovým mentorom, ktorý ukázal, že vie posúvať transformáciu v americkom konzervatívnom hnutí, poskytovať zdroje, nové tváre a myšlienky.

Peter Thiel a Ukrajina

Po roku 2022 sa Ukrajina stala jedným z hlavných importérov zbraní na svete. Spoločnosť Thiela Palantir Technologies, kde je spoluzakladateľom, sa špecializuje na tvorbu a spracovanie veľkých databáz a na ich využitie v obrannej sfére. V roku 2022 otvorila spoločnosť svoju kanceláriu v Kyjeve. Generálny riaditeľ spoločnosti, Alex Karp, sa stal prvým šéfom západných korporácií, ktorí navštívili Ukrajinu po začiatku plnohodnotnej invázie. Zmluvy s Palantirom sa týkali Ministerstva digitálnej transformácie, Ministerstva hospodárstva a predovšetkým – obranného sektora. Pre spoločnosť bola ukrajinská skúsenosť nesmierne cenná.

Samotný Karp uisťuje, že: „Palantir je zodpovedný za väčšinu navádzania cieľov na Ukrajine“, pričom ide o delostrelectvo, tanky, spracovanie satelitných údajov, spravodajstvo a dokonca aj sociálne siete. Spoločnosť sa aktívne zapája aj do spolupráce s vládou v oblasti humanitárneho odmínovania – na základe systémov umelej inteligencie analyzuje mapy mínových polí, údaje o pôde, infraštruktúre a pripravuje odporúčania, akou metódou je najlepšie vyčistiť konkrétne územie. Palantir poskytoval svoje technológie za zvýhodnenú cenu, uvedomujúc si hodnotu získania skúseností v reálnych bojových podmienkach, cenu odborníkov, ktorých môžu získať na Ukrajine, aj reklamu, ktorú si tým vytvárajú. Krátko na to Palantir uzavrel zmluvu s britským ministerstvom obrany v hodnote 75 miliónov libier.

Okrem toho je Peter Thiel investorom spoločnosti Clearview AI, ktorá sa zaoberá rozpoznávaním tvárí. Ministerstvo obrany Ukrajiny využívalo softvér tejto spoločnosti na identifikáciu ruských vojakov, odhaľovanie diverzantov, ako aj na preverovanie osôb. Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti databáza Clearview AI obsahuje viac než dva miliardy obrázkov z ruských sociálnych sietí a umožňuje ukrajinským odborníkom identifikovať ruských vojakov rýchlejšie než podľa odtlačkov prstov.

Thiel takisto investoval do Quantum-Systems, ktorá dodáva drony pre OSU. Spoločnosť celkovo získala 200 miliónov dolárov na vývoj prieskumných bezpilotných lietadiel a otvorila na Ukrajine výrobné centrá. Rovnako Thiel a fond Sequoia Capital investovali do spoločnosti Neros Technology, ktorá vyrába lacné útočné UAV. Pomohli spustiť výrobu v Los Angeles a zároveň vybudovať prítomnosť na Ukrajine s cieľom získať spätnú väzbu priamo z bojiska.

Všetky tieto investície sa uskutočnili na začiatku rokov 2022 – 2023. Ukrajina bola v centre pozornosti miliardára, no jeho osobný záujem o ukrajinské záležitosti nenadobudol dlhodobý charakter.

Prečo Thielov záujem o Ukrajinu neprerástol do dlhodobej spolupráce?

• Po prvé, dôvodom ochladenia záujmu o ďalšie investície môže byť prechod vojny do pozičnej fázy. Koncom roka 2023 sa začalo aktívne hovoriť o hľadaní ciest ukončenia konfliktu a o zlyhaní európskej politiky voči Ukrajine. Thiel sa k tomu priamo nevyjadroval, no neakceptuje zdĺhavé a bezperspektívne projekty, čo mohlo spôsobiť jeho neochotu investovať ďalšie zdroje.

• Po druhé, zmena politických priorít. Thiel sa v roku 2024 zdržal politických darov a zameral sa na umelú inteligenciu, kryptomeny a biznis-investície, očividne sklamaný ideologickým smerovaním Republikánskej strany. Navyše, Thiel vníma hlavným nepriateľom USA práve Čínu a nadmerné angažovanie v európskych záležitostiach považuje za odčerpávanie potrebných zdrojov. To ho mohlo odradiť od ukrajinskej témy po prvých rokoch plnohodnotnej vojny.

• Po tretie, obchodná zložka. Treba poznamenať, že investície boli úspešné z hľadiska podnikania. Otvorili sa nové trhy, našli sa noví odborníci a získali sa cenné skúsenosti. Z tohto pohľadu bola misia na Ukrajine pre spoločnosť splnená a ďalšie kroky sú už záležitosťou vlády. Súkromný sektor tu môže čakať na nové kontrakty na obnovu či obranu, ak ich zaplatia ukrajinskí partneri, no priamy dohľad Thiela v tejto otázke už nie je potrebný.

• Po štvrté, ideologická zložka. Pre Thiela Ukrajina nie je vzorovým modelom štátnej správy. Všetky faktory tu hrajú proti Ukrajine, keďže Peter Thiel je známy kritik demokracie a jeho ideoví partneri sa príliš nezaujímajú o ochranu demokracie v zahraničí. Pre neho nemá ideologickú hodnotu poslanie demokracie. Okrem toho sa ukrajinská vláda často ukazuje ako neefektívna a diplomatické aj vnútorné zlyhania robia z krajiny nie veľmi atraktívny cieľ pre investície.

Možnosti pre Ukrajinu

Prvý aspekt – investície do high-tech odvetvia. Thiel je špecifický investor: nehľadá lacnú pracovnú silu, ale podporuje perspektívne nápady. Má sklon investovať do vysoko rizikových aktív. A investície na Ukrajine, vzhľadom na bezpečnostné faktory, sú predovšetkým vysoko rizikové vklady.

Jeho financie pôsobia ako signál – kde investuje on, tam sa zhromažďujú najväčšie fondy Silicon Valley. Jeho podpora Facebooku, Palantiru, SpaceX či Andurilu ukazuje, ako jediný človek dokáže otvárať dvere do nových finančných a technologických horizontov.

Druhý aspekt – Thiel bude v najbližšom desaťročí, vrátane svojho vplyvu na rad politikov ako Vance, určovať politiku Republikánskej strany a s vysokou pravdepodobnosťou aj USA.

Tretí aspekt – hoci väčšina Thielových projektov je orientovaná na komerciu, jeho osobnou motiváciou k činu býva často ideologická rovina. Preto tam, kde Ukrajina nemôže ponúknuť vysoký zisk v porovnaní s inými, môže ponúknuť ideu. Thiel patrí medzi ľudí, ktorých dominantným motívom je „idea“, nie úroveň zárobku. To je v istých momentoch výhodné pre Ukrajinu. Pochop, ako rozmýšľa – a nájdeš k nemu prístup. Daj mu ideu – on ju podoprie investíciami (ak ho zaujme, môže financovať aj v komerčný mínus pre seba).

Čím možno Thiela zaujať?

Ukrajina už má základ, ktorý je porovnateľný s Thielovými hodnotami: rýchla digitalizácia, aplikácia „Dija“, právny režim Diia.City, dynamický rozvoj startupov počas vojny a prvé obranné firmy orientované na export. Ale toto nebolo Thielovi dostatočne ukázané ako niečo mimo štátnej regulácie. Thiel nemá rád byrokraciu. Má rád horizontálne väzby medzi „vybranými osobnosťami“ (nezabúdaj na jeho fascináciu Nietzschom).

Preto kontakt s Thielom nemá nadväzovať štát Ukrajina, ale „vybrané“ osobnosti (s ukrajinským pasom). Obrazne – nie Fedorov ako minister má hovoriť o Diji, ale vývojári, ktorí nie sú previazaní so štátom.

To sa môže stať základom dialógu s Thielom o investíciách do technológií, ktoré nielen prinášajú zisk, ale menia pravidlá hry.

Treba ukázať, že Ukrajina, prechádzajúc cez krízu, zrýchlene vstupuje do fázy „menenia pravidiel hry“ – na rozdiel od mnohých iných krajín, kde budúcnosť neurčuje vysoká byrokracia, a „autonómnosť“, „sloboda“, „riadenie cez smartfón“. Herný vývoj v obrane a vo vzdelávaní.

Ďalej – obranný priemysel. Thiel priamo alebo cez svoje fondy financuje pokročilé vojenské výskumy: drony, umelú inteligenciu na analýzu bojových operácií, neurónové siete, systémy odhaľovania cieľov, kyberbezpečnosť. Jeho firma Palantir už spolupracuje s Ukrajinou – a to je len začiatok.

Thiel sa nebojí investovať do obranného sektora ešte predtým, než sa to stane mainstreamom. Ak sa preňho staneme nie testovacím polygónom, ale partnerom pri tvorbe technológií víťazstva, Ukrajina získa neuveriteľnú výhodu.

Ďalší dôležitý blok — politika.Thiel nie je len podnikateľ. Je jedným z mála miliardárov, ktorí ovplyvňujú formovanie novej americkej elity. Bol to práve on, kto podporil Trumpa v roku 2016, a on „predstavil“ J. D. Vancea, ktorý je dnes viceprezidentom USA a možno sa zajtra stane prezidentom. Prostredníctvom svojich chránencov – Blakea Mastersa, Vancea, Josha Hawleyho – Thiel zakotvil v jadre nového republikánskeho projektu.

Jeho investície do politiky nie sú o kampaniach, ale o formovaní novej pravicovej filozofie, kde dominujú technológie, suverenita, sila a určitá misia. Ak chce Ukrajina hovoriť s novými republikánmi nie z pozície prosebníka, ale partnera, musí budovať vzťahy s tými, ktorí majú reálny vplyv, ako je Thiel.

Napokon – ideológia. Thiel neuvažuje v krátkych obdobiach. Verí v prielom, hrdinstvo a v úlohu osobnosti v dejinách. Práve takú Ukrajinu mu môžeme ukázať: nie ako obeť agresie, ale ako príklad štátu, ktorý na ruinách starého sveta buduje nový civilizačný model.

On je elitarista, ktorý verí, že svet menia jednotlivci, nie systémy. Ak sa dokážeme predstaviť nie ako prosebníci, ale ako spolutvorcovia novej éry, získame spojenca, schopného dať nielen zdroje, ale aj uznanie. Thiel je teda Ukrajine potrebný nielen ako investor, ale aj ako symbol. Pretože za ním prídu ďalší. Ak si Ukrajina nárokuje miesto v klube tých, ktorí určujú budúcnosť, také osobnosti, ako Thiel, musia stáť po jej boku.

Čím možno Thiela dodatočne zaujať v krátkodobej perspektíve?

Pochopiť výhody znamená aj pochopiť, čo mu môžeme ponúknuť. Ak hovoríme o komerčnej zložke, tu máme celý rad veľkých problémov. Na Ukrajine je ťažké podnikať. Aby sa pritiahli investície v stovkách miliónov dolárov, je potrebná: inštitucionálna stabilita, prijateľné dane, absencia byrokracie a korupcie. Nič z toho na Ukrajine nie je – a počas vojny to bude nesmierne ťažké zmeniť. Tiež treba meniť pracovné právo, menové pravidlá, súdnu ochranu investorov a vytvoriť dobrý mechanizmus pre rizikový kapitál, teda rozšíriť ideu Diia City a lákať investície do tohto projektu. To všetko sú dlhé inštitucionálne procesy, no začať ich je potrebné v každom prípade.

V krátkodobej perspektíve možno Thiela zaujať „ideológiou“ a „technológiami“. Ako to zorganizovať?

• Technológia plus ideológia. Napríklad: vytvorenie veľkého fóra vo Ľvove, technologickej metropole Ukrajiny, kde existuje silný IT-klaster. Dôležité je, že keďže Peter Thiel je veľká osobnosť, otázkou jeho pozvania sa musia zaoberať na najvyššej úrovni – možno sa vôbec vyhnúť zapojeniu štátu a skúsiť to cez známych techno-vizionárov z Ukrajiny. Najlepšie sa hodí liberálny technokrat, ktorý bojuje s byrokraciou prostredníctvom technológií. Opisne sem zapadá aj Fedorov, problémom je však jeho vládna previaznutosť.

Pod toto fórum možno rozšíriť aj Diia City – urobiť z nej nielen úľavu, ale súčasť legislatívy, umožniť vstup investorom bez „ukrajinských beneficientov“, prehĺbiť normy anglického práva, otvoriť fyzický kampus pre program.

Treba všetkými spôsobmi ukázať, že Ukrajina nielenže zdieľa víziu technologickej budúcnosti, ale sa ju snaží urobiť neoddeliteľnou súčasťou štátu. „Technológie musia zožrať byrokraciu“ – to by mohol byť podmienený slogan podujatia. A Thiel tu nemá byť pasívnym sponzorom, ale partnerom, ktorý môže prispieť nielen financiami, ale aj svojou myšlienkou (ideológiou). Nepýtajte si peniaze – opýtajte sa, ako urobiť veci lepšie, a on povie „ako?“, a pre svoju zvedavosť experimentu to následne „zafinancuje“.

Zaujímavým projektom môže byť aj Monobank – konkrétne jeho vízia. Americký miliardár často kritizoval dlhé, byrokratické a zastarané banky, zatiaľ čo Ukrajina môže ponúknuť úplne nový koncept, kde je možná ideologická transformácia financií, ktorá v ideále predpokladá prechod od inštitucionálneho k sieťovému, od uzavretého k otvorenému, od štátneho k inžinierskemu. Zvlášť ho môžu zaujať projekty Monobank v oblasti kryptoinvestícií, ktoré sa kvôli vojne nespustili. Prístup k investíciám v kryptomenách a uchovávanie peňazí týmto spôsobom – to je ideologická vízia Thiela.

Samozrejme, je to oveľa väčší krok k slobode finančného sektora, čo prináša aj riziká, no práve takáto „revolúcia“ v srdci Európy môže Thiela prinútiť zamyslieť sa nad investíciami na Ukrajine.

Projekt „nového banku“ sa má stať nielen nástrojovým riešením diskomfortu z byrokracie, ale aj ideologickým a geopolitickým nástrojom. Spolupráca takéhoto „nového banku“ s PayPalom môže byť navyše komerčným úspechom.

• Technológie plus zberateľ. Hoci je Thiel futuristickým ideológom, fascinuje ho aj úsilie „minulých generácií“, ktoré považuje za kvalitnejšie v porovnaní s dnešnými technologickými úspechmi: kolónie na Mesiaci, let na Mars, kozmické cesty.

Preto sa k dedičstvu a myšlienkam minulosti v oblasti futurológie a technológií stavia ako zberateľ. Poskytnúť prístup k sovietskym archívom Južmašu o kozmických zariadeniach a plánoch (prebudiť zberateľský záujem) plus potenciál obnovenia vývoja (existujúca základňa a možnosť rozvoja technológií v Dnipre) – to môže mať účinok. Tam, kde je v USA obmedzený prísnou legislatívou, na Ukrajine môže nájsť slobodu pre sny. No Thiel musí uveriť, že činnosť Južmašu bude „autonómna“ a „deregulovaná“.

• Ideológia. Aj z ideologického hľadiska môžeme Thiela zaujať. Ukrajina je jednou z tých európskych krajín, ktoré sa snažia zapojiť veľké technológie na zníženie byrokracie a aktívne sa v tom rozvíjajú. Treba sa orientovať na Estónsko, ktoré, mimochodom, od Thiela dostalo investície na digitalizáciu, a prehlbovať ideu digitálneho sveta.

Je potrebné široko prezentovať obraz Ukrajiny ako krajiny, ktorá si zvolila za strategickú cestu vytváranie, rozširovanie a používanie technológií. Samozrejme, aby sa zaujali investori, treba organizovať stretnutia, osobné rozhovory, fóra, kam pozývať osobnosti ako Peter Thiel.

Treba komunikovať s diaspórou v zahraničí a budovať mosty. Pre Ukrajinu to môže byť Max Levchin, očividné spojenie – Ukrajinec, spoluzakladateľ a hlavný inžinier PayPalu.

Treba usporiadať veľké fórum, ktoré nebude zafarbené stranícky, politicky ani ekonomicky, ale ideologicky. Treba prezentovať Ukrajinu ako krajinu Európy, ktorá zdieľa vizionársky pohľad Thiela a, čo je dôležité, dokáže ovplyvniť európske myslenie. Ľvov so svojimi hotelmi, univerzitnými priestormi a možnosťou prenájmu veľkých sál sa hodí výborne. Pri vytváraní fóra sa treba oprieť o NatCon, koncept známy Thielovi.

Ako „uloviť“ Thiela?

Aby sa podarilo „uloviť“ Thiela, je potrebné obklopiť ho známou atmosférou a nepozvať ho len ako hosťa, ale umožniť mu otvoriť fórum a stať sa jeho spoluautorom. Samozrejme, na to je potrebná veľká diplomatická a logistická práca, ale podstatou je ukázať, že Ukrajina patrí medzi popredné krajiny Európy so silnou myšlienkou a potenciálom.

Ak to zhrnieme, potrebná je veľká stratégia. Nie je možné prilákať veľké peniaze a investície bez skutočnej práce na tom, aby sa pozornosť obrátila práve na Ukrajinu. Musí ísť o spoločný projekt, ktorý síce môže zahŕňať „poľovanie“ na konkrétnych investorov, ale predovšetkým sa musí týkať transformácie samotného štátu zvnútra.

Pokiaľ ide o konkrétne kroky – tie musia byť výrazné, veľké a so zapojením Thiela nielen ako hosťa, ale ako spoluautora a ideológa. Je potrebné zapojiť jeho okolie aj jeho myšlienky do realizácie.

Analytický článok pripravil Yehor Yarosh, expert na politiku USA, exkluzívne pre Resurgam.