Čo čaká ruskú ekonomiku: recesia alebo „ochladenie“ s perspektívou obnovenia rastu?

Anatoly Maltsev/EFE via EPA

Na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre (PMEF), ktoré sa tento rok konalo v dňoch 18.–21. júna, ruský minister hospodárskeho rozvoja Maxim Rešetnikov vyhlásil, že ruská ekonomika sa nachádza na hranici prechodu do recesie. Naopak, minister financií Anton Siluanov označil súčasnú situáciu v ruskej ekonomike za „ochladenie“, no optimisticky dodal, že „po zime vždy prichádza leto“. Kto z nich má pravdu?

Momentálne možno pozorovať, že k už tradičným problémom ruskej ekonomiky v uhoľnom priemysle, železnici a miestnych rozpočtoch pribudli nové krízové oblasti: metalurgia, agrosektor, a definitívne sa prehĺbila kríza v oblasti nehnuteľností a zahraničných investícií.

Podrobnejšie o tradičných problémoch ruskej ekonomiky v článku “Stagflácia nastúpila: začarovaný kruh ruskej ekonomiky, ktorý privedie Kremeľ ku katastrofe”.

Metalurgická kríza

Sankcie, strata zahraničných trhov a vysoká základná úroková sadzba dostali ruskú metalurgiu – jeden z najväčších priemyselných sektorov s viac ako 600 tisíc zamestnancami a podieľajúcu sa 10 % na exportných príjmoch – na pokraj kolapsu.

Podľa údajov Worldsteel sa produkcia ocele v Rusku v roku 2024 znížila o 7 % medziročne – na 70,7 milióna ton (najhorší výsledok spomedzi desiatich najväčších svetových producentov ocele). Najväčšie metalurgické spoločnosti znížili výrobu o 8–14 %. Napríklad najväčší ruský hutnícky závod Magnitogorsk znížil výrobu ocele o 14 % a surového železa o 4,5 %.

Svetová produkcia surovej ocele v roku 2024. Worldsteel

GMK Center uvádza, že negatívny trend pokračoval aj v roku 2025. Podľa údajov Worldsteel sa produkcia ocele v Rusku za január až máj znížila o 5,2 % medziročne.

Top 10 krajín–producentov ocele (údaje za máj 2025)

Za posledné dva roky sa takisto znížil objem ruského vývozu ocele. Podľa Metaltorg dosiahol vývoz oceľových polotovarov v roku 2023 objem 13,8 milióna ton, čo je o 16,6 % menej než v roku 2022. Vývoz hotových valcovaných výrobkov v roku 2023 klesol o 16,9 %, a dodávky plochého valcovaného tovaru sa znížili o 23,9 %.

Úplná štatistika o vývoze ocele z Ruska za rok 2024 nie je vo verejných zdrojoch dostupná. Utajenie colných štatistík je kľúčovým problémom pri výskume ruského oceliarskeho trhu. Rôzne analytické odhady však jasne ukazujú výrazný pokles. Podľa Metals & Mining Intelligence klesol export ocele z Ruska za deväť mesiacov roku 2024 o 22 % medziročne – na 14,1 milióna ton. Podľa odhadov združenia „Ruslom“ klesol rusk vývoz ocele v roku 2024 o 19,5 % medziročne – na 20,2 milióna ton. V porovnaní s rokom

2021 predstavuje pokles 39,4 % alebo 13,1 milióna ton. Vývoz surového železa z Ruska sa vlani znížil o 19,4 % medziročne – na 2,9 milióna ton, a vývoz rúr veľkého priemeru klesol viac než štvornásobne – zo 436 tisíc ton na menej než 100 tisíc ton.

Export ocele z Ruska v rokoch 2020–2024, mil. ton. GMK Center

Podľa odhadov generálneho riaditeľa ťažobno-metalurgickej spoločnosti „Severstaľ“ Alexandra Ševeljova sa môžu hutníci v roku 2025 stretnúť s nemožnosťou predať až 6 miliónov ton ocele, čo predstavuje takmer 10 % z minuloročnej produkcie. Prognóza spotreby ocele na rok 2025 je pesimistická, povedal Ševeljov na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre: domáci ruský dopyt môže klesnúť zo 43–45 miliónov ton na 39 miliónov ton.

Predaj kovu na export sa medzitým stal stratovým kvôli prudkému posilneniu rubľa. Podľa Ševeljova potrebujú metalurgické závody kurz dolára na úrovni 90–100 rubľov, ako aj zníženie kľúčovej úrokovej sadzby centrálnej banky, ktoré by „oživilo podnikateľskú aktivitu“ v odvetviach, ktoré spotrebúvajú oceľ.

V dôsledku „domino efektu“ nové problémy v metalurgii ešte viac prehlbujú už existujúcu krízu v uhoľnom priemysle.

Kráza v agrosektore

Export obilia, ktorý patrí medzi hlavné zdroje devízových príjmov ruskej ekonomiky a v roku 2023 priniesol 15,5 miliardy dolárov, klesá. Podľa výpočtov Ruského obilného zväzu (RZS) sa v období od 1. do 15. júna objem exportu ruskej pšenice znížil 4,8-násobne v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2024 – dosiahol 565-tisíc ton.

Export pšenice sa v tomto období znížil nielen objemovo (z 185 tis. ton na 38 tis. ton), ale aj geograficky (z 40 na 11 krajín), v počte zapojených prístavov (z 29 na 11), ako aj v počte exportných spoločností (zo 77 na 14).

Pokles exportu súvisí okrem iného so znížením zásob pšenice v Rusku (o 30–35 % menej než v predchádzajúcej sezóne), ako aj s nižšími cenami v európskych krajinách. K 15. júnu bola vývozná cena ruskej pšenice 238 dolárov za tonu, zatiaľ čo francúzska stála 227 dolárov a americká 219 dolárov. Náklady na ruskú pšenicu sa tak stali vyššími, pretože v dôsledku sankcií vzrástli náklady na jej pestovanie. Export podporený „výpredajom zásob zo skladov“, ako v minulých rokoch, už nie je možný.

Významným signálom krízy v ruskom agrosektore bolo pozastavenie činnosti najväčšieho výrobcu poľnohospodárskej techniky v Rusku – závodu „Rostseľmaš“ – od 1. júna. Spoločnosť poslala všetkých svojich zamestnancov na povinnú dovolenku, ktorú presunula z augusta a septembra, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch, už na jún. Okrem toho firma od jesene 2024 prepustila už 2 000 zamestnancov, ako začiatkom mája uviedol jej generálny riaditeľ Konstantin Babkin.

Hlavným dôvodom, prečo podnik oznámil pozastavenie činnosti uprostred poľnohospodárskej sezóny, je nedostatok finančných prostriedkov u farmárov na nákup a opravu poľnohospodárskej techniky, čo vedie k výraznému poklesu trhu. Drahé úvery zhoršujú aj ďalšie problémy – vysoké vývozné clá a rast cien palív a hnojív, ktoré robia poľnohospodárstvo v mnohých regiónoch nerentabilným.

Prísna menová politika centrálnej banky spôsobila, že komerčné úvery, ktoré v súčasnosti tvoria približne 30 %, sa stali pre väčšinu farmárov – ktorí ich bežne používajú na nákup novej techniky – prakticky nedostupnými. Podľa údajov „Rostseľmaš“ sa predaj všetkých ruských výrobcov poľnohospodárskej techniky znížil oproti rovnakému obdobiu roku 2021, ktorý bol pre poľnohospodárstvo obdobím rozmachu, o 76 % pri obilných kombajnoch, o 49 % pri krmových kombajnoch a o 48 % pri traktoroch.

Arkadij Zločevskij, predseda lobistickej skupiny Ruského obilného zväzu, varoval, že ak farmári nebudú môcť obnoviť svoju techniku, stanú sa zraniteľnejšími voči nepriaznivým poveternostným podmienkam. Moderná technika pomáha farmárom efektívnejšie využívať priaznivé počasie.

Kráza v realitnom sektore

Nové údaje ukazujú, že predaj bytov v novostavbách medziročne klesol o 40 %. V máji Rusi kúpili 1,7 milióna štvorcových metrov – o 300-tisíc menej ako v apríli (2 milióny) a o 200-tisíc menej ako v marci (1,9 milióna). Za päť mesiacov pokles dosiahol 16 %, pričom za obdobie január – apríl to bolo 10 %.

Za hlavný dôvod poklesu predaja sa považuje tzv. efekt vysokej porovnávacej základne. Pred rokom v tomto období bol totiž prudký dopyt v súvislosti s ukončením najpopulárnejšieho štátneho programu – bezadresnej „zvýhodnenej hypotéky“, ktorú si mohol vziať ktokoľvek so sadzbou 8 % ročne.

V dôsledku poklesu dopytu developeri dokončujú existujúce projekty, no neodvažujú sa investovať do nových. Spomalenie výstavby následne znižuje dopyt po oceli a prehlbuje pokles príjmov železníc.

Kríza v investičnom sektore a odlev kapitálu

Efekt dominového efektu by mohol zastaviť výrazný prílev zahraničných investícií alebo aspoň zastavenie súčasného odlevu kapitálu. Ruské ministerstvo financií však priznalo, že zastaviť odlev zahraničného kapitálu nie je možné.

Napriek prísnym opatreniam zavedeným v roku 2024, ktoré mali zabrániť odchodu zahraničných spoločností z ruského trhu – napríklad povinnosť predať aktíva za 40 % trhovej hodnoty a odviesť 35 % z tejto sumy do štátneho rozpočtu – to nebránilo pokračujúcemu odchodu zahraničných spoločností. Ministerstvo financií hodnotí tento odchod ako „desiatky spoločností mesačne“.

Podľa údajov Centrálnej banky Ruskej federácie z celkového objemu priamych zahraničných investícií vo výške 497,7 miliardy dolárov, ktoré ruská ekonomika mala na začiatku roku 2022, do začiatku roku 2025 zostalo len 216 miliárd dolárov (pokles o 57 %) – ide o najnižšiu sumu od roku 2009.

Jednou z tém Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra bola aj možnosť návratu zahraničných spoločností do Ruska. Predstavitelia ruského biznisu sú však v tomto smere pesimistickí. Podľa šéfa štátnej banky VTB Andreja Kostina v súčasnosti neexistujú žiadne zahraničné spoločnosti pripravené vrátiť sa na ruský trh. Dodal tiež, že bez zahraničných investorov nie je možné mať plnohodnotný akciový trh.

Problém silného rubľa

Silná ruská mena sa de facto stala nástrojom sebazničenia. Od začiatku roka sa rubeľ posilnil o viac než 45 % (zo 113,75 RUB/USD na 78,41 RUB/USD). V apríli pritom ruské ministerstvo hospodárstva predpovedalo priemerný kurz dolára na úrovni 94,3 RUB/USD pre rok 2025 a 98,7 RUB/USD ku koncu roka.

Ako sa menil kurz rubľa počas vojny. The Insider

Existuje niekoľko dôvodov posilnenia rubľa. Centrálna banka vo svojom analytickom prehľade z mája uvádza tieto: vysoká základná úroková sadzba (nákup dovozových tovarov na úver sa stal nevýhodným, naopak, ukladanie rubľov na termínované vklady je výhodné); sezónnosť (na začiatku roka klesá spotrebiteľská aktivita); nádej na rýchke prímerie a zrušenie časti sankcií; pokles dopytu po dovozných automobiloch. Významným faktorom je aj fyzické zníženie objemu dovozu, ktorý okrem sankcií ovplyvnilo aj zníženie dopytu – ten klesá nielen v dôsledku vysokej sadzby, ale aj spomalenia rastu ekonomiky a ochladenia trhu práce. Čím nižší dovoz, tým menší dopyt po cudzej mene.

Najviac trpia silným rublom ruskí exportéri, ktorí sú hlavným zdrojom devízových príjmov do rozpočtu. Silný rubeľ znamená nižšie príjmy v rubľoch z exportu ropy a plynu – hlavných zdrojov príjmov štátneho rozpočtu. V máji príjmy z ropy a plynu klesli medziročne o tretinu a v porovnaní s aprílom o 53 %. Celkovo ropný a plynárenský sektor priniesol od začiatku roka o 14 % menej než vlani.

Cena ruskej ropy Urals v rubľoch v máji klesla na 4195 RUB za barel. Po eskalácii izraelsko-iránskeho konfliktu 13. júna ropa Urals zdražela na viac než 60 USD za barel. Podľa výpočtov agentúry Bloomberg však skutočné príjmy ruských exportérov dosiahli 4957 RUB za barel – takmer o 30 % menej než na začiatku roka. Znamená to, že Rusko z toho nebude mať vážnejší zisk.

Cena barelu ruskej ropy Urals v rubľoch. Bloomberg

Posilnenie rubľa stojí veľa nielen štátny rozpočet, ale aj banky. V prvom štvrťroku ich celková strata z precenenia devízových aktív dosiahla 149 miliárd rubľov.

Na pozadí problémov s napĺňaním štátneho rozpočtu a poklesom príjmov exportérov začali ruskí úradníci a bankári verejne vyzývať na oslabenie rubľa a lobujú za kurz na úrovni 90–100 RUB/USD.

Počas Petrohradského ekonomického fóra predseda Sberbanky German Gref vyhlásil, že súčasný kurz je „ďaleko od rovnovážneho“ a mal by byť nad 100 rubľov za dolár. Pridal sa k nemu aj šéf VTB Andrej Kostin, ktorý označil posilňovanie rubľa za „škodlivé pre ekonomiku“. Prvý podpredseda vlády Denis Manturov sa tiež sťažoval, že silný rubeľ negatívne ovplyvňuje nesurovinový export. 

Všetky príznaky tak nasvedčujú, že nejde len o spomalenie ruskej ekonomiky, ale o nezastaviteľný nástup 'ekonomickej zimy'.